Keď sa starala o chorú babičku, na vlastnej koži pocítila, aký zložitý a neprehľadný môže byť systém sociálnej a zdravotnej starostlivosti na Slovensku. Topmodelka Michaela Kocianová sa rozhodla niečo s tým urobiť, a tak pred tromi rokmi spoluzaložila Ligu pre seniorov. Jej občianske združenie okrem iného vytvorilo akýsi Google pre seniorov – bezplatnú online platformu, ktorá jednoduchým spôsobom poskytuje všetky dôležité informácie, prehľad sociálnych služieb, zariadení a dostupných dávok na jednom mieste.
V rozhovore s Michaelou Kocianovou sa dozviete:
- čomu sa venuje Liga pre seniorov a aký je hlbší rozmer ich aktivít,
- prečo sa snažia zmeniť vnímanie seniorov v spoločnosti,
- aký osobný príbeh sa jej spája so založením občianskeho združenia,
- ako pomáha ich organizácia,
- čo modelku najviac prekvapilo na fungovaní neziskového sektora,
- ako sa zmenilo jej vlastné vnímanie starnutia a seniorov.
Minulý týždeň ste pre seniorov v Bratislave organizovali hodinu varenia, včera ste ich roztancovali v Trenčíne. Čo vám beží hlavou, keď sa po takýchto podujatiach vraciate domov?
Odchádzam s neskutočne dobrým pocitom a so silnou spätnou väzbou. Po včerajšom tancovaní sme sa ešte chvíľu rozprávali a napadlo mi, že by bolo pekné kúpiť kvety nielen tanečnici Ivanke Surovcovej, ktorá workshop viedla, ale aj našim seniorkám.
Boli nesmierne šťastné, hneď sa pýtali, kedy bude ďalšie stretnutie a kde sa môžu prihlásiť. Sú to pre mňa chvíle zadosťučinenia, keď cítim, že to, čo robíme, má zmysel.
Po skončení tanečného workshopu mi kolegyňa preposlala správu od jedného z pánov, ktorí sa zúčastnili. Na konci napísal: „Tanec je pohyb, pohyb je život – a to je to, čo my seniori potrebujeme.“ Tá správa ma dojala. Priznám sa, aj som si trochu poplakala.
Zdá sa, že tieto aktivity majú aj hlbší rozmer. Ako veľmi prítomná je vo vašej práci téma osamelosti?
Osamelosť seniorov je jedna z hlavných tém, ktoré riešime. Aktuálne beží aj naša druhá veľká osvetová kampaň, ktorá s tým pracuje a ktorú môžete vidieť v televízii aj na bilbordoch a počuť v rádiách.
Často pripomíname, že štyri roky po odchode do dôchodku sa zdravotný stav človeka môže zhoršiť až o 60 %. A nie je to len fyzické zdravie – veľmi často ide o psychiku. Senior zrazu spomalí, vytratí sa z bežného spoločenského rytmu, stráca každodenné sociálne kontakty. Osamelosť má pritom na zdravie rovnaký vplyv ako fajčenie krabičky cigariet denne.
Veľkú rolu v izolácii zohráva podľa mňa aj to, ako sa na starších ľudí ako spoločnosť pozeráme.
Ako to myslíte?
Seniorov často vnímame len ako „servismenov“ – niekoho, kto postráži deti, uvarí obed… Ako keby už nemali svoj život a vlastné miesto v spoločnosti. Zabúdame, že sú to ľudia so skúsenosťami, ktorí v sebe nesú múdrosť generácií. Kedysi sme ich prirodzene rešpektovali.
V západných krajinách je bežné, že existujú dobrovoľnícke programy špeciálne pre starších ľudí – môžu si vybrať, čo im je blízke, a zapojiť sa do spoločenského života. U nás sa o starších ľuďoch často hovorí ako o záťaži, nie ako o hodnotnej súčasti spoločnosti.
Spomínali ste, že chcete meniť aj to, ako sa seniori pozerajú sami na seba. Prečo je to dôležité?
Lebo ak vám spoločnosť opakovane dáva najavo, že už nie ste dôležití, často tomu začnete veriť. Mnohí seniori sa cítia nepotrební a neviditeľní. Sama som zažila jednu nepríjemnú udalosť, ktorá mi pripomenula, že potrebujem začať od seba.
Kráčala som po ulici, odpisovala na email a nevedomky som drgla do staršej panej. Ona sa preľakla, a hoci som sa hneď ospravedlnila, veľmi dlho ma to mrzelo. Uvedomila som si, aký vplyv má naša zaneprázdnenosť a neprítomnosť aj na starších ľudí, ktorí sa aj bez toho často cítia, že sú na okraji záujmu. A to chceme zmeniť.
„Mnohí seniori sa cítia nepotrební a neviditeľní. Ak vám spoločnosť dáva opakovane najavo, že už nie ste dôležitý, začnete tomu veriť.“
Čo vás vlastne priviedlo k téme seniorov?
Bola to moja babina, ktorej pred niekoľkými rokmi diagnostikovali demenciu. Chcela som jej pomôcť, ale hneď na začiatku sme ako rodina stáli pred množstvom otázok – či ju umiestniť do zariadenia, a ak áno, do akého, alebo či to zvládneme doma.
Dnes má 24-hodinovú starostlivosť a opatrovateľku, no dostať sa do tohto bodu bolo náročné. Vybavovanie príspevkov, hľadanie informácií… Celý systém sociálnej a zdravotnej starostlivosti je neuveriteľne komplikovaný.
Podobnou situáciou v tom čase prechádzal aj môj dobrý kamarát Sáša Jány. Keď nastala zložitá situácia v jeho rodine, trávil hodiny preklikávaním sa cez rôzne weby, telefonovaním a zisťovaním, na čo majú nárok.
Bolo to veľmi frustrujúce – a pritom sme vedeli, že nie sme jediní, kto to zažíva. Veľa sme sa na začiatku rozprávali o tom, ako to celé uchopiť a na čo sa zamerať.
Aké teda boli vaše prvé kroky?
Po mnohých diskusiách sme sa rozhodli urobiť reprezentatívny prieskum po celom Slovensku a zistiť, čo našich seniorov skutočne trápi. Ukázalo sa, že okrem osamelosti riešia aj to, čo sme pocítili aj my so Sášom na vlastnej koži – že sú často stratení v komunikácii s rôznymi inštitúciami.
Začali sme si overovať, či na Slovensku existuje nejaká organizácia, ktorá by združovala všetky potrebné informácie na jednom mieste. Spolu s Jankou Kováčovou, treťou spoluzakladateľkou organizácie, sme šli na radu vlády pre práva seniorov a predstavili im svoju víziu.
Chceli sme vytvoriť bezplatnú online platformu, akýsi Google pre seniorov, kde je na jednom mieste všetko – od dôchodkových nárokov až po kontakty na zariadenia so starostlivosťou. Ohlasy boli veľmi pozitívne a nám sa potvrdilo, že to má zmysel.
Platformu ste spustili koncom minulého roka. Čo všetko je jej súčasťou?
Jej jedinečnosť spočíva v tom, že prepája všetky vyššie územné celky, ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj Sociálnu poisťovňu. Vďaka týmto spoluprácam sú všetky zverejnené informácie presné a pravidelne aktualizované.
Seniori či ich blízki tam nájdu prehľad dostupných dávok, prídavkov a foriem finančnej podpory vrátane praktických informácií pre poberateľov dôchodkov. Ďalej ponúka zoznam poskytovateľov sociálnych služieb, návod na vybavovanie príspevkov či kontakty na úrady, ale aj prehľad univerzít tretieho veku v jednotlivých krajoch.
Súčasťou je aj edukačná séria Seniori online – dvanásťdielna videoséria, kde seniorov krok za krokom učíme, ako si ukladať kontakty, telefonovať, posielať fotky, používať mapy, objednať taxík a mnoho iného.
„Slováci chcú pomáhať, ale niekedy nevedia ako. Akoby nás spoločnosť nevychovávala k prirodzenému dobrovoľníctvu,“ hovorí advokát Július Brichta, ktorý pôsobí aj ako prezident Maltézskej pomoci na Slovensku. Vďaka tejto charitatívnej organizácii dostáva vyše sto znevýhodnených seniorov v hlavnom meste každý deň teplý obed. Advokát však zdôrazňuje, že ich pomoc nespočíva len v jedle – dôležitá je aj prítomnosť a podpora, ktorá dáva ľuďom pocit, že nie sú sami.
Aké sú zatiaľ reakcie?
Väčšinou dostávame spätnú väzbu pri osobnom kontakte, ale stáva sa, že nám napíšu aj email a poďakujú sa, že im platforma urýchlila rozhodovanie a vďaka nej lepšie pochopili, na čo majú nárok. Veľmi oceňujeme, keď nám napíšu, čo by tam radi doplnili.
Čím viac sa touto témou zaoberáme, tým viac si uvedomujeme, že ide iba o vrchol ľadovca. Pracujeme na tom, aby platforma rástla, radi by sme doplnili všetky aktivity väčších miest a ďalšie okruhy. Chce to však čas a financie.
„Naším snom je prepojiť online svet s tým komunitným. Aby boli naši seniori nielen informovaní, ale najmä prepojení.“
Mali ste predchádzajúcu skúsenosť s neziskovým sektorom?
Skôr len okrajovo. V minulosti sme organizovali vianočné bazáre, zapájali sa do rôznych zbierok, ale vždy to boli jednorazové aktivity. Aj dnes si mnohí ľudia myslia, že som len tvárou tohto projektu, ale pravda je, že som v tom naplno.
Hoci žijem v zahraničí, každé tri týždne cestujem na Slovensko, chodím na stretnutia s úradmi, so seniormi a venujem sa aj fundraisingu. Ten nás najmä na začiatku veľmi vytrápil. Veľa ľudí si myslelo, že keď som modelka Michaela Kocianová, tak automaticky nepotrebujem žiadne prostriedky. No hoci sme do toho všetci vložili aj vlastné peniaze, dlhodobo sa len z nich fungovať nedá.
Spomínam si, ako som na začiatku pýtala peniaze od každého, koho som stretla. Na eventy, ktoré som navštevovala, som so sebou nosila QR kód a prosila ľudí, nech prispejú na seniorov. (smiech)
Občas sa za týmto obdobím obzriem a usmievam sa – boli sme traja nadšenci, ktorí ešte netušili, aký náročný a zdĺhavý proces ich čaká.
Čo vás prekvapilo najviac?
Najväčší šok bol práve finančný. Pochádzame z komerčnej sféry a mysleli sme si, že keď sme dokázali získať sponzorov na rôzne módne eventy, tak na dobrú vec sa tie zdroje nájdu ešte ľahšie. No veľmi rýchlo sme zistili, že to tak vôbec nefunguje.
Keď iba začínate, všetci sa vás pýtajú, aké projekty už máte za sebou. Na nápady a víziu „nakúpite“ len málokoho. Bolo to demotivujúce a vtedy sme pochopili, prečo toľko občianskych združení nevydrží. Je to začarovaný kruh.
O to viac si vážime podporu partnerov, ako je Nadácia VÚB, ktorí nám verili. Len vďaka nim sme mohli vytvoriť niečo, čo má už dnes reálny dosah a potenciál pomáhať státisícom ľudí.
Čo plánujete ďalej? Máte v hlave konkrétne aktivity, ktoré by ste rozbehli, ak by peniaze neboli problém?
Momentálne máme víziu rozšíriť informačnú platformu, ktorá dnes funguje v ôsmich krajoch, aj do všetkých 79 okresov a doplniť tam ďalšie potrebné okruhy, či už voľnočasové aktivity, zdravotnícke pomôcky alebo kúpeľnú liečbu. To si vyžaduje nielen veľa dát a overených informácií, ale aj ľudí, ktorí túto pomoc v regiónoch sprostredkujú.
Ak by sme mali neobmedzené financie, rozbehli by sme naprieč Slovenskom dobrovoľnícky program špeciálne pre seniorov. Zintenzívnili by sme komunitné aktivity, ako tancovanie, varenie, šport…, aby sme ich mohli robiť vo všetkých krajoch pravidelne a dlhodobo.
Naším snom je prepojiť online svet s tým komunitným. Aby seniori mali prístup k informáciám a zručnosti nájsť ich online, ale zároveň mali aj živé podujatia, na ktoré sa môžu tešiť. Aby sa necítili len informovaní, ale najmä prepojení. To by bolo úplne nádherné.
Zmenilo sa počas tejto práce aj vaše vlastné vnímanie staroby či seniorov?
Myslím, že som si tiež niesla určité predsudky, ktoré vyplývali z môjho životného príbehu a skúseností. Kedysi som si napríklad myslela, že mnohým seniorom sa nechce – učiť sa nové veci, byť aktívni, zapájať sa do aktivít.
Dnes viem, že to v mnohých prípadoch nie je o nezáujme, ale o tom, že nevedia ako. Chýbajú im informácie, nedostanú sa k možnostiam alebo zatiaľ iba nenatrafili na projekty, ktoré by ich oslovili.
Zároveň je dôležité uvedomiť si, že aj medzi seniormi je rozmanitosť. Tak ako sú rôzni tínedžeri, tridsiatnici, štyridsiatnici, aj ľudia v dôchodkovom veku sú každý osobnosť sama osebe. Pamätám si, ako mi po jednom rozhovore naše seniorky písali, nech ich neoslovujem „babinky“. (smiech)
Mnohé sú rebelky a čítajú knihy, pri ktorých by sa mnohí červenali. Iní seniori študujú na univerzitách tretieho veku či chodia na koncerty. Každý je iný – a práve preto by sme ich nemali vnímať jednotne, stereotypne.
