Kone, to nie je len jazdenie. Hodiny hipoterapie pomáhajú deťom zlepšovať zdravie a rozvíjať empatiu

Pod pojmom hipoterapia sa skrýva viac než len fyzické cvičenie. Jazda na koni podporuje správne držanie tela a zlepšuje pohyb, no tiež rozvíja empatiu, toleranciu a ohľaduplnosť. Pre mnohé deti jazdenie predstavuje jediný šport, do ktorého sa môžu aktívne zapojiť. O hipoterapii a jej liečivých účinkoch porozprávala Jozefína Jáchymová.

Jozefína Jáchymová stojí za projektom Ahoj, ja som kôň, ktorý vznikol v rámci združenia Dr. Kôň – hipoterapia. Pomáha deťom zlepšovať zdravie a zároveň sa sústreďuje na kone, ktoré to v mnohých prípadoch nemali v minulosti ľahké. „Naším cieľom je dať koňom druhú šancu a vrátiť im rešpekt, aký si zaslúžia. Nejde len o týrané, zanedbané či choré kone, ale aj o tie, ktoré pre svojho majiteľa stratili význam a už nespĺňajú svoj primárny cieľ či už na dostihoch, alebo v inom jazdeckom športe. My sa však riadime heslom: Pre niekoho odpad, pre iného poklad. Preto ponúkame záchranu, rehabilitáciu, útočisko a akúsi rekvalifikáciu, aby sme posvätnú moc koní ukázali hlavne deťom.

Aktivity združenia Dr. Kôň − hipoterapia podporila Nadácia VÚB. Projekty, ktoré pomáhajú hendikepovaným a dlhodobo chorým ľuďom, podporuje prostredníctvom grantového programu Pre nádej. S pomocou Nadácie VÚB sa podarilo premeniť nevyužívaný park v areáli jazdeckého klubu na príjemnú verejnú záhradu s náučnými jazdeckými trasami.

Mať bližší vzťah k prírode

Prostredníctvom kontaktu detí so zvieratami sa snažia nielen o hlboké zážitky, ale aj o praktické schopnosti, ktoré budovanie vzťahu so zvieraťom prináša. „Deti sa naučia nebáť sa ich a pravidelne sa o ne starať, čo im umožní učiť sa rozumieť zvieratám a mať bližšie k  prírode,” vysvetľuje.

Ďalšia z vlastností koní je ich vrodená sila uzdravovania. „Cez hipoterapiu liečia, pomáhajú zlepšiť zdravotný stav, poruchy správania, psychiku. Pre ľudí s hendikepom je to tá najlepšia rehabilitácia a pre mnohých i jediný šport, do ktorého sa môžu aktívne zapojiť,” hovorí Jáchymová. Čas strávený so zvieraťom navyše učí dieťa lepšie vnímať, chápať a spolupracovať. „Hipoterapia je príjemná, nenásilná metóda, ktorú deti veľmi dobre prijímajú a vnímajú ako hru,” dodáva.

Vytváranie priateľstiev s magickým zvieraťom

Ide o metódu fyzioterapie, ktorá využíva špecifický pohyb konského chrbta v kroku. „Pohyb konského chrbta sa prenáša cez panvu na trup človeka a simuluje striedavý pohybový vzor pri ľudskej chôdzi. Stimuly sa prenášajú na dieťa a jeho nervový systém, to spracováva v mozgu ako novú informáciu, a tak vysiela reakciu do svalov,” vysvetľuje princíp Jáchymová.

Na rehabilitáciu zaraďujú detičky už od veku troch mesiacov. „Hipoterapia prebieha aj v ľahu na chrbte, dieťa je na koni rôzne polohované a ovplyvňované pohybom koňa, ktorý je vedený v kroku. Je to metodika, pri ktorej deti neplačú a sú mimo nemocničných priestorov,” hovorí.

„Pre mňa ako koniara je to tá najúžasnejšia forma pomoci prostredníctvom koňa. Vidím slobodu v tom, ako sa dieťa s hendikepom pohybuje na koni, vidím fyzické výhody svalnatého koňa, ktorého pohyby simulujú chôdzu. Vidím radosť z vytvárania priateľstva s týmto magickým zvieraťom, vidím nadväzovanie nových priateľstiev,” vysvetľuje Jáchymová.

„Predstavujem si, čo všetko môže takéto priateľstvo urobiť s niekým, kto má problémy s komunikáciou, ako znovu nadobudne sebavedomie. Vidím našich klientov všetkých vekových kategórií, ich úspechy, ktoré sú postupné, zábavné, oslobodzujúce. V mojej predstave robíme hipoterapiu najmä tak, aby bola finančne dostupná pre deti s hendikepom fyzickým, mentálnym alebo sociálnym. A preto stále pracujeme na vylepšení prostredia, či už jazdiarne, haly, klubovne, alebo sedlovne,” približuje svoj pohľad na projekt Ahoj, ja som kôň jeho zakladateľka.

Pravidelnosť je potrebná

Snahou projektu Ahoj, ja som kôň je priblížiť zmysel a účinky hipoterapie čo najviac ľuďom. „Jedna odborne vedená terapeutická hodina stojí 15 až 20 eur. Pre rodičov s hendikepovaným dieťaťom to zvyčajne predstavuje vysokú sumu, keďže hipoterapia má význam vtedy, keď sa robí pravidelne a častejšie než raz za týždeň,” vysvetľuje Jáchymová.

„Teraz sponzorujeme takúto hodinu štyrom deťom, ktoré platia len päť eur, môžu chodiť častejšie a vidíme, že to má obrovský efekt. Naším cieľom je poskytovať hipoterapiu touto formou všetkým našim klientom a s mojím tímom a koňmi si trúfame pomôcť oveľa väčšiemu počtu detí,” hovorí o výzvach a plánoch.

Nové náučné jazdecké trasy

V rámci projektu sa podarilo vybudovať klubovňu určenú na stretnutia detí, rodičov a terapeutov. „Stretnutia sú dôležitou súčasťou terapie, keďže sa dlhodobo snažíme  o integrovanie detí s hendikepom medzi zdravé deti. Momentálne je prioritná terapeutická a oddychová zóna plná zelene pre bezprostredný styk s prírodou,” vysvetľuje Jáchymová.

Cieľom združenia je premeniť nevyužívaný park v areáli na príjemnú verejnú záhradu. „V rámci projektu Ahoj, ja som kôň sme v parku aj s finančnou podporou Nadácie VÚB  vybudovali nové zaujímavé náučné jazdecké trasy. Celý čas strávený na koni je spojený v hernom pásme, ktoré voláme cestička odvahy. Pás spája jednotlivé hipoterapeutické cviky, ktoré bude jazdec na koni predvádzať, dopĺňame ich rôznymi motivačnými prvkami a senzorickými stanicami,” hovorí.

Táto trasa pozostáva z 21 stanovíšť, kde sa podľa náročnosti a zručnosti dieťaťa dajú skombinovať tri samostatné cestičky, ktoré budú využívať primárne hendikepované deti na terapiu na chrbte koňa a tiež deti v jazdeckej škole, v dennom tábore či pri rôznych akciách.

Kone, to nie je len jazdenie

Jozefína zdôrazňuje, že dôležitá je aj starostlivosť o koňa. Tú sa snažia všetky deti naučiť, preto v rámci združenia vytvorili projekt Ahoj, ja som kôň. „Milujeme kone, sú pre nás zdrojom radosti aj rešpektu, ale svojou nevedomosťou im my ľudia často ubližujeme, voláme to nevedomé týranie. Chceme im len to najlepšie a pritom im ubližujeme, lebo nevieme, ako sa o ne starať, nevieme rozoznať, čo cítia a čo potrebujú,” vysvetľuje.

„Kone, to nie je len jazdenie. Chceme zábavnou formou učiť deti napríklad aj to, prečo kone spia postojačky, kto vymyslel sedlo, prečo nosia podkovy, ako vidia alebo počujú,” vysvetľuje. Momentálne združenie pracuje aj na tom, aby mali vhodné miesto aj na takéto zábavné učenie a ďalšie aktivity. „Cieľom nášho projektu je revitalizácia starého parku, v ktorom budujeme miesto oddychu, zábavy, vzdelávania a hlavne vytvárame kúsok prírody. Chceme zabezpečiť lepšie podmienky aj na pohyb hendikepovaných detí.”   

Vidieť svoje dieťa na koni je zážitok aj pre rodičov

Jozefína Jáchymová hovorí, že hodiny hipoterapie prinášajú pozitívne reakcie rodičov. „Často rodičia alebo sprievod absolvujú trasu peši vedľa koňa a ako povedal jeden rodič − nie je nič  lepšie pre moje duševné zdravie, ako prechádzka vedľa mojej dcéry, ktorá sedí na koni,” hovorí.

O svoju skúsenosť so združením Dr. Kôň − hipoterapia sa podelila aj mamička Lenka. „Moja dcéra chodí na hipoterapiu dva- až trikrát týždenne, má desať rokov a problémy s držaním tela, skoliózu a problémy s chôdzou. Na odporúčanie ortopéda cvičí na koni maximálne 15 minút, ale pri koníkoch býva aj tri či štyri hodiny, v sobotu aj dlhšie. Učí sa o nich, pomáha s čistením. Má tu kopu kamarátok. Ortopéd aj toto vníma pozitívne, finančne nás to veľmi nezaťažuje a dcéra sa nevie dočkať, keď jej cvičiteľ dovolí na koni klusať.”

Deti pravidelne ukazujú rodičom a známym, čo sa v rámci hipoterapie naučili. „Dvakrát ročne organizujeme športové aktivity spojené s koňmi, na ktorých sa zúčastňujú všetky deti bez rozdielu a so všetkým, čo k tomu patrí, s rozhodcami, hlásateľom, divákmi, cenami, medailami. Nerobíme len liečbu pomocou hipoterapie. Hendikepované deti jazdia na koňoch, na ktorých jazdia aj zdravé deti, nevyčleňujeme ich z bežného jazdeckého prostredia, a práve to je pre ne veľmi motivujúce. Deti rozdiely neriešia. Či sú zdravé, alebo majú nejaký hendikep, či sú inej rasy, alebo národnosti, všetky spája úžasný tvor − kôň,” uzatvára Jozefína Jáchymová z projektu Ahoj, ja som kôň.