Tibor Ruszo a Kevin Lalík pochádzajú zo sociálne slabšieho prostredia. Vďaka svojmu talentu a nápadu vytvoriť inteligentný kôš na separovanie odpadu dnes inšpirujú ďalších mladých ľudí. Študentov sme navštívili priamo na strednej odbornej škole v Revúcej, ktorá v regióne Gemera nesie titul ambasádorskej školy.
Ocitáme sa v srdci Gemera v malom mestečku, ktoré bolo kedysi kolískou stredného školstva a centrom kultúrneho diania na Slovensku. O Revúcej by to dnes povedal málokto, hoci miestna komunita sa snaží o zmenu. Získanie titulu Mesto kultúry 2022 mnohí ľudia v Revúcej vnímajú ako príležitosť ukázať dôvody, prečo z nej neodísť.
V Revúcej hľadáme Strednú odbornú školu generála Viesta, ktorá minulý rok získala za zrealizované aktivity študentov titul Ambasádorská škola Európskeho parlamentu. Pýtame sa na ňu miestnych. Trochu nám trvá, kým trafíme a nájdeme jej vchod. Na škole dnes študuje viac ako 150 študentov. Niektorí z nich dochádzajú do školy aj zo vzdialenejších oblastí Gemera a časť z nich pochádza aj zo sociálne znevýhodneného prostredia. Škola je otvorená všetkým mladým ľuďom, ktorí sa chcú vzdelávať a chcú získať remeslo v niektorom z technických odborov.
„Väčšina šikovných stredoškolákov už študuje mimo Revúcej. Mnohí zo sociálne slabších rodín dochádzajú k nám. Sú rodiny, napríklad z Ratkovského Bystrého, ktoré nemajú na to, aby ich deti chodili do školy. Keď nie sú peniaze, jednoducho ani neprídu,“ vysvetľuje riaditeľka školy Dáša Korimová. Do budúcna preto uvažuje nad projektom školského autobusu, ktorý by zvážal deti z ďalekých spádových oblastí na vyučovanie.
Talent nie je všetko, mladí potrebujú vhodné podmienky
Tibor Ruszo pochádza z Tornale. Každé ráno vstáva o piatej, aby sa dostal do školy, v ktorej druhý rok študuje elektromechaniku. „Cesta do školy a späť mi trvá vyše hodiny. Na dochádzanie som si už zvykol,“ hovorí Tibor. Je jedným z talentovaných študentov, ktorí sa radi zapájajú aj do mimoškolskej činnosti a realizujú nové nápady. Ani to, žiaľ, nestačí, aby mohol naplno rozvíjať svoje schopnosti.
„Pochádzam z chudobnejšej rodiny. Žijem sám s mamou, ktorá momentálne pracuje na aktivačných prácach. Škola mi veľmi pomáha, keďže dostávam aj štipendium,“ dodáva. Jeho majster odborného výcviku Ivan Beľák mu vzhľadom na dochádzanie vybavil prax v blízkom meste, vďaka čomu je polovicu mesiaca v škole a druhú polovicu v práci.
Tiborov spolužiak Kevin Lalík pochádza z Jelšavy. Ešte ako štvorročný sa s rodinou odsťahoval do Anglicka. Rodina opustila Gemer s vidinou lepšieho života a takmer na desať rokov sa usadila v anglickom meste Rotherham v južnom Yorkshire. „Potom, čo otec ochorel, sme sa vrátili späť. Život v Jelšave nemožno porovnávať s tým v Rotherhame,“ konštatuje Kevin, ktorý hovorí plynule po anglicky.
Život na Gemeri nie je jednoduchý pre mladých ľudí, ktorí tu nemajú veľa možností na sebarealizáciu. Mnohí po skončení štúdia odchádzajú za prácou a lepšími podmienkami na západné Slovensko alebo do zahraničia. Najmä pre Gemer je to veľká škoda, keďže región opúšťajú top talenty, ktoré by ho mohli rozvíjať.
Vymysleli kôš, ktorý reaguje na blízkosť a dokonca spieva
Tibor a Kevin sa minulý rok zapojili do projektu Veľvyslanectvo mladých, ktorý podporuje študentov stredných a vysokých škôl v environmentálnych a spoločenských aktivitách na skvalitnenie života v ich meste. Študenti z Revúcej prišli s originálnym nápadom inteligentného odpadkového koša, ktorý učí deti separovať odpad.
Inteligentný kôš vyrobili v rámci elektrotechnického krúžku, v ktorom sa učia programovať Aduino. „Uvažovali sme, ako by sme deti už v útlom veku mohli viesť inovatívnou formou k separácii a vytváraniu čo najmenej odpadu. Nikdy sme o takomto koši nepočuli, preto sme ho jednoducho vytvorili,“ vysvetľuje Ivan Beľák. Práve on motivoval svojich študentov, aby to nevzdávali ani pri náročnejších výzvach projektu.
„Kôš má senzory. Keď doň dieťa vhadzuje napríklad papier, svetelným nápisom a veselou pesničkou ho upozorní, na ktorý druh odpadu je určený,“ vysvetľuje Tibor Ruszo. Na prototype koša pracovali viac ako štyri mesiace. Prvý spočiatku informoval deti iba vizuálne. Neskôr zapojili aj zvuk – pesničku Veveričky Triedičky. Len čo sa dieťa priblíži ku košu, systém sa zapne pomocou senzora a pesnička sa prehrá. Deti sa takto už v mladom veku hravou formou učia triediť odpadky.
Študentom sa s ich nápadom podarilo uspieť v rámci projektu Veľvyslanectvo mladých, kde medzi porotcami vyvolali doslova standing ovation. Projekt, ktorý podporuje aj Nadácia VÚB, im dokonca umožnil dostať sa až do ďalekého Štrasburgu. „Tibor je skromný a nadaný študent. Vidieť na ňom, že sa rád púšťa do nových projektov. Keď som sa dozvedel o súťaži, hľadal som niekoho, s kým by ho odprezentoval po anglicky. Veľkým prekvapením bolo, keď sme zistili, že obaja chlapci hovoria plynulou angličtinou. Kým Kevin sa ju naučil v Anglicku, Tibor doma,“ priznáva majster.
Študenti by sa za iných okolností aj vzhľadom na podmienky, v akých žijú, na takúto zahraničnú cestu dostali iba ťažko. „Spomínam si na ráno, keď nás privítalo pekné historické centrum. Mali sme možnosť vidieť katedrálu v Štrasburgu a prejsť sa Európskym parlamentom, zažiť jeho zasadnutie a pochopiť, ako funguje,“ opisuje Kevin Lalík. Tibora zase prekvapila usporiadanosť mesta, starostlivosť samosprávy o pamiatky a domy, ako aj kultúrnosť ľudí. „Vedel by som si predstaviť, že by sme podobne mohli fungovať aj v našich podmienkach,“ hodnotí študent.
Objem elektroodpadu narastá. Ak ho nezlikvidujeme správne, zaťažujeme životné prostredie. Na školách sa o elektroodpade takmer neučí – občianske združenie Živica v spolupráci s firmou SEWA sa to rozhodlo zmeniť. Mladých ľudí vedie k zmene návykov a k efektívnemu narábaniu s elektronikou. Vzdelávajú sa, ako likvidovať starý elektroodpad na školách, vymieňať batérie za nabíjacie alebo odovzdať staré elektrospotrebiče na miesta na to určené.
Študenti vytvorili aj metodiku triedenia odpadu na základných školách
V rámci projektu vytvorili aj metodiku, ktorá navrhuje kroky a opatrenia, ako naučiť deti na školách efektívne triediť odpad. „Všetci chceme žiť v normálnom prostredí, dýchať čerstvý kyslík a piť čistú vodu. V domácnostiach dnes vytvárame obrovské množstvo odpadu, vidíme to všade okolo seba. Veríme, že sú to práve deti, ktoré k jeho minimalizácii môžu motivovať dospelých,“ konštatuje Kevin.
Študenti kôš otestovali aj medzi žiakmi na Základnej škole Hviezdoslavovej v Revúcej. Inteligentný kôš si deti obľúbili. „Veľmi sa im páčil, keďže s nimi hravo komunikuje. Mnohé materské i základné školy oň v meste prejavili záujem. Na to, aby sme mohli vytvoriť viac modelov, však potrebujeme viac peňazí,“ hovoria študenti.
V dielňach odborného výcviku sa teraz intenzívne pracuje na ich čiastočnej modernizácii. Škole sa podarilo získať finančný príspevok z Regionálneho operačného programu na podporu najmenej rozvinutých okresov. V rámci neho dôjde aj k rekonštrukcii priestorov, nákupu učebných pomôcok a potrebného náradia. „Malá časť z nich poputuje aj na výrobu desiatich múdrych košov, ktoré stredná škola zdarma daruje okolitým materským a základným školám. Dokonca sa našli záujemcovia, ktorí by ich chceli mať aj doma,“ pochvaľuje si Ivan Beľák.
Výhodou školy je, že zaviedla duálne vzdelávanie. Študenti už od druhého ročníka chodia na prax a pracujú pre rôzne firmy v regióne, za čo dostávajú aj zaplatené. Takáto forma vzdelávania im pomáha nielen získavať nové skúsenosti, ale zarobenými peniazmi môžu aj pomáhať svojim rodičom v náročných životných podmienkach.
Škola zároveň vybraným študentom poskytuje sociálne a motivačné štipendium. Tibor Ruszo je jedným z nich. Pri rozhovore s ním cítiť, že jeho život nie je ako život bežného tínedžera. Na jeho tvári badať skrytý úsmev, na svoj vek však dospel príliš skoro. Napriek tomu nezatrpkol a podmienky, v ktorých vyrastal, ho poháňajú v sebarozvoji a vymýšľaní nových projektov.
„Tibor počas svojho života nemá možnosti chodiť po svete a vidieť, ako to funguje inde. Vďaka jeho šikovnosti sa mu podarilo dostať až do Štrasburgu, aby sa trochu rozhľadel. Súťaže takéhoto typu mladým pomáhajú, aby sa naštartovali pre nové veci,“ konštatuje Ivan Beľák, ktorý na škole pôsobí už 15 rokov.
„Je to náročná práca, pretože mladí dnes nemajú také zručnosti ako kedysi. Je veľké šťastie, ak natrafíme na takýchto šikovných študentov, ktorí potom motivujú aj ostatných, aby mali chuť meniť a skvalitňovať životné prostredie a verejný priestor vo svojom meste,“ dodáva.
