Prírodné územia bez prepojení možno prirovnať k ostrovom. Čím je ostrov menší a izolovanejší, tým menej druhov na ňom dokáže prežiť. Ochranári z WWF Slovensko prepájajú krajinu a vytvárajú vhodné podmienky pre živočíchy od drobných opeľovačov až po rysy.
Vplyvom zásahov človeka do krajiny sa neraz komplikujú podmienky na život zvierat. Potrebujú pomoc ochranárov, aby prežili. WWF Slovensko sa aj vďaka podpore Nadácie VÚB cez projekt Prepojená krajina snaží upraviť vybrané miesta tak, aby vytvorili vhodné podmienky na život.
„Jedným z našich cieľov je zlepšiť stav dvoch biokoridorov najmä na miestach, kde sa križujú zvieracie cesty s našimi, čím dochádza k neželaným zrážkam. Na Slovensku existujú miesta, kde v dôsledku zrážok zahynuli aj rysy,“ vysvetľuje Zuzana Sedláková z organizácie WWF Slovensko.
Rysy potrebujú premostenia medzi územiami
Ochrana veľkých šeliem vrátane rysov je jednou z kľúčových aktivít WWF Slovensko. Vďaka popularite rysa sa im darí získavať podporu pre ochranu divočiny. Na jeho príbehu sa dá názorne ukázať potreba ochrany prírody.
Vzhľadom na stav slovenskej prírody a našich lesov dnes rys potrebuje cielenú pomoc ľudí, aby prežil. Raz už bol na Slovensku takmer vyhubený, dnes žije vo voľnej prírode len asi 200 až 300 jedincov.
„Rysy prichádzajú o svoje prirodzené prostredie. To, akým spôsobom meníme našu krajinu, im zasahuje do života,“ vysvetľuje Štefan Jančo, ekológ a garant projektu Prepojená krajina.
Chránia migračné koridory
Rys je mimoriadne ostražitý, väčšina z nás ho vo voľnej prírode nikdy neuvidí a to platí aj pre tých, ktorí chodia do hôr často. Medzi ochranármi sa mu často hovorí duch lesa. Ochranári rysy monitorujú pomocou fotopascí, aby zistili, aké majú migračné trasy. Vedia, že už zostáva len málo migračných koridorov, kadiaľ sa môžu zvieratá presúvať na veľké vzdialenosti.
Snažia sa ochrániť migračné koridory pred zastavaním. Ak to nie je možné, na vybraných miestach prispievajú k budovaniu a údržbe biokoridorov – prírodných pásov napríklad ponad diaľnicu alebo okolo vodného diela –, cez ktoré môžu živočíchy voľne „cestovať“ na nové územia.
Biokoridory pomáhajú aj medveďom a vlkom
Biokoridory využívajú nielen rysy, ale aj mladé medvede a vlky pri hľadaní nových teritórií.
„Prílišná izolovanosť im po čase môže škodiť. Môže viesť k oslabeniu životaschopnosti miestnej populácie a postupne až k jej zániku,“ vysvetľuje Štefan Jančo dôležitosť existencie biokoridorov v našich podmienkach.
Prírodné územia bez prepojenia možno prirovnať k ostrovom. Platí, že čím je ostrov menší a izolovanejší, tým menej druhov na ňom dokáže prežiť. Ak ostanú časti našej prírody izolované, vytratia sa aj druhy, ktoré v nich žijú. Rozmanitosť prírody sa tak zníži.
Aj drobné živočíchy potrebujú ochranu
Ochranári sa snažia vytvoriť vhodné podmienky aj pre drobnejšie a nenápadnejšie živočíchy, ktoré ľudia vytláčajú z ich prirodzeného prostredia. Na zlepšenie ich vyhliadok na prežitie niekedy stačí naozaj málo – treba len, aby ľudia vedeli, čo pre ne môžu urobiť.
Pravnianska dolina, obklopená vencom hôr, je lokalitou s trvácou tradíciou včelárstva. Aj miestni poslanci obce Nitrianske Pravno sú včelári. Vďaka podpore Nadácie VÚB revitalizovali oblasť Bôrik v blízkosti obce a vytvárajú priamo v prírode priestor na vzdelávanie, odovzdávanie remesla a vychovávanie novej generácie včelárov.
V posledných rokoch vzrástla potreba chrániť živočíchy, ktoré opeľujú rastliny. Slovensko je našťastie stále veľmi bohatou krajinou, čo sa týka pestrosti opeľovačov. Ak spomenieme len voľne žijúce včely, ktoré nechováme v úľoch, v našej krajine ich nájdeme vyše 650 druhov. Rozmanitosť druhov včiel na našom pomerne malom území je výnimočná. No mnohé z nich sú v ohrození.
„Naším cieľom je vytvoriť inšpiratívne ukážky s vhodnými podmienkami vo veľmi odlišných prostrediach – v meste, na samote pod horou i na miestach obklopených poľami,“ hovorí Zuzana Sedláková.
Včely sa presťahovali do mesta
„Na Slovensku sú rozsiahle oblasti, kde sú podmienky na život opeľovačov veľmi zlé – napríklad územia s intenzívnym poľnohospodárstvom,“ konštatuje Štefan Jančo. Hoci, paradoxne, poľnohospodárstvo opeľovače potrebuje. Veď až tri štvrtiny poľnohospodárskych plodín sú závislé od opeľovania.
Viacero druhov včiel našlo miesto na život v mestách. Našli tam miesta na hniezdenie a často aj čistejšie prostredie v porovnaní s poľom, kde sa používajú pesticídy. Dokážu prežiť vďaka kvetom, ktoré pestujeme.
Včelám môže pomôcť každý, ak pestuje vhodné kvety
Ekológovia odporúčajú, že ak máme čo i len kúsok zeme, na ktorej môžeme sadiť a starať sa o vhodné rastliny, mali by sme to urobiť. Dostatok vhodnej vegetácie, vrátane kvetnatých záhonov a lúk, vytvára pre opeľovače prostredie, v ktorom nájdu potravu, úkryt aj možnosť presunov na nové miesta.
Dobrou voľbou je pestovanie pôvodných druhov lúčnych kvetov, ktoré sú pre domáce druhy opeľovačov často najcennejšie. Hodnotné sú aj mnohé liečivé bylinky či okrasné kvety, ako levanduľa alebo šalvia, ktoré možno pestovať aj na balkónoch. Ku kvetnatému záhonu možno umiestniť malý včelí hotel, ktorý včely využijú na hniezdenie.
Tak ako voľná príroda, aj mesto môže byť vhodné pre život včiel a stať sa akousi mozaikou s dostatkom potravy aj prepojení.
