Roky chátrajúcu zmrzlináreň v centre Žiaru nad Hronom aktivistky z OZ MYesto pretvárajú na BÚDU, ktorá sa čoskoro otvorí žiarskej komunite. Ich sen o ekocentre sa stáva skutočnosťou. BÚDA je občianskou reakciou na prebiehajúcu klimatickú krízu a chce predovšetkým motivovať ľudí k udržateľnému spôsobu života.
Žiar nad Hronom žije komunitným životom. Pôsobia tu viaceré neformálne iniciatívy, ktoré organizujú rôzne dobrovoľnícke, komunitné a kultúrne aktivity − medzi nimi žiarovky, Zóna bez peňazí alebo Nosíme v Žiari nad Hronom a okolí.
Spomedzi týchto iniciatív vyrástlo aj občianske združenie MYesto. Jeho vznik bol podľa jeho zakladateľky Kamily K. Beňovej cestou, ako by sa mohli vo svojej dobrovoľníckej práci ešte viac posunúť.
Občianske združenie MYesto si dnes získava pozornosť najmä vďaka premene nevyužívaného, chátrajúceho stánku so zmrzlinou na komunitné ekocentrum.
Zmrzlináreň bola obľúbeným miestom, dnes sa do nej vracia život
Pred dvoma rokmi skupina nadšených dobrovoľníčok začala v meste organizovať swapy. Na týchto podujatiach si ľudia medzi sebou vymieňajú nevyužívané oblečenie. Prispievajú tak k šetreniu prírodných zdrojov.
Po swapoch sa postupne kopilo oblečenie, ktoré si nikto neodniesol domov, ale inak mu nič nechýbalo. Organizátorky začali premýšľať nad tým, kde by ho mohli uskladniť a sprístupniť verejnosti, aby sa k nemu dostali ľudia, ktorým sa ešte zíde. Napadlo im, že by mohli využiť stánok starej zmrzlinárne v centre mesta, ktorý je už roky nevyužitý a chátra.
„Myšlienka využitia zmrzlinového stánku je staršia. Pochádza z čias, keď sme ako neformálna komunita žiarovky mapovali nevyužité priestory v meste a snažili sa ukazovať ich potenciál. Snívali sme o premene stánku a predstavovali sme si, aké by to bolo krásne, keby opäť ožil a naplnil sa ľuďmi,“ opisuje Kamila K. Beňová.
Zmrzlináreň je dodnes súčasťou lokálnej histórie mesta. Patrí rodine z Balkánu, ktorá v ňom v 80. rokoch predávala jadranskú zmrzlinu. V meste sa traduje, že pri nej stáli rady ľudí až po námestie. Asi niet človeka, ktorý by povestnú zmrzlinu nepoznal. Stánok však zostal opustený. Dodnes stojí na mieste a postupne chátra.
Majiteľom sa zámer obnovy starej zmrzlinárne zapáčil, pôvodne ju plánovali odstrániť. Napokon aktivistkám stánok prenajali na päť rokov.
Ženy spojilo dobrovoľníctvo a aktivizmus
Plán založiť občianske združenie „bublal” medzi žiarskymi aktivistami už niekoľko rokov. Práve pandémia im dala podnet na to, aby premenili myšlienku na realitu a začali pretvárať starú zmrzlináreň na komunitné centrum. Zakladateľmi občianskeho združenia s názvom MYesto sú Kamila a jej manžel Dušan. Postupne sa k nim pridali tri ženy.
„Každá z nás má za sebou iný príbeh. Naše cesty sa preťali pri organizácii swapov, ktoré nás veľmi bavia a v ktorých vidíme zmysel. Na začiatku sme sa bližšie nepoznali. Mali sme však blízko k dobrovoľníctvu či aktivizmu, pričom nás spojila práve téma udržateľnosti, cirkulárnej ekonomiky a vnútorná potreba niečo na túto tému urobiť. Dnes sa vyvíjame a učíme spoločne,“ hovorí Kamila K. Beňová.
Ich projekt premeny zmrzlinárne na komunitné centrum, ktorý nazvali Budujeme BÚDU, napokon získal podporu aj v rámci výzvy Envirogranty, ktorú vyhlasuje Nadácia VÚB.
„BÚDA sa za posledný rok stala súčasťou našej každodennosti. Venujeme jej veľa času a energie. Utužila naše vzťahy a vďaka nej sme získali neoceniteľné skúsenosti a zručnosti,“ dopĺňa Kamila K. Beňová.
BÚDA bude mať zelenú strechu a pribudne aj „zašiváreň“
BÚDA je konceptom „pop-up” priestoru, ktorý sa bude otvárať a pretvárať podľa toho, čo sa v ňom bude diať. Od architektov z Ateliéru HAUS dostala troje dverí, ktoré sa môžu počas podujatí otvoriť, čím sa prepojí interiér s exteriérom.
„Byť vonku je pre nás kľúčové. Aj preto plánujeme terasu pred ekocentrom čochvíľa zastrešiť. Jej účelu sme prispôsobili aj flexibilný mobiliár a zariadenie,” hovorí Kamila K. Beňová.
Organizovať swapy počas pandémie vo vnútri nebude tak skoro možné. „Na vlastnej koži sme zistili, že ľudia úplne nevedia žiť bez kontaktov či bez kultúry. Počas zavretia podnikov a zrušenia všetkých podujatí sme si museli zvykať na dlhšie pobyty vonku aj v chladnom počasí. Celá táto situácia nás priviedla k myšlienke outdoorových aktivít, v rámci ktorých môžeme dodržiavať opatrenia, keďže doteraz stále nevieme, ako sa bude situácia vyvíjať,“ hovoria.
Pri BÚDE vytvorili aj galériu stroMY, ktorá bude slúžiť ako výstavný priestor a na umiestnenie rôznych odkazov pre verejnosť.
Práce v BÚDE finišujú. Najnovšie jej pribudla zelená strecha a v pláne je aj upcyklingová dielňa, ktorú pracovne nazvali Zašiváreň. „Pôjde o komunitnú dielničku, v ktorej bude šijací stroj a ľudia si v nej budú môcť prísť vo vyhradenom čase niečo opraviť, zašiť či ušiť. Zašívať sa v nej chceme aj reálne, no predovšetkým zmysluplne,“ odkazujú aktivistky.
BÚDA žije, aj keď ešte nie je dokončená
Aktivistky doteraz v BÚDE zorganizovali swapy letného a jesenného oblečenia, knižný swap a skúsili aj premietanie filmov s témou klimatickej zmeny. Výstava na stromoch zase upozornila na negatívne dosahy textilného a odevného priemyslu a fast fashion.
Dobrovoľníčky zo Žiaru nad Hronom nadchýnajú rôzne koncepty so sociálnym presahom. Jedným z prvých je aj verejná skriňa, ktorú umiestnili v zadnej časti BÚDY v plechovej skrinke. Už dnes je voľne prístupná na výmenu vecí, oblečenia i kníh.
Tomčany sú rastúcou mestskou časťou Martina, sťahujú sa sem mladé rodiny. Poza domy sa im prepletajú meandre Sklabinského potoka, ktoré boli prednedávnom zamorené čiernou skládkou. Skupina miestnych z občianskeho združenia Malé veľké veci pre Martin sa odmietala ďalej prizerať ničeniu prírody, odpad vypratala a okolo Sklabinského potoka začala budovať rekreačnú zónu Tomčianska alej.
„Provizórne sme tam umiestnili aj verejný vešiak, ktorý si žije vlastným životom. Ľudia spontánne nosia a odnášajú oblečenie a funguje to naozaj výborne,“ pochvaľuje si aktivistka.
Budujú miestnu základňu na cirkuláciu oblečenia
Podľa aktivistiek je fungovanie v súčasnom systéme nakladania so zdrojmi neudržateľné. Aj preto chce ekocentrum vytvoriť základ pre lokálny cirkulárny systém. V cirkulárnych systémoch sa všetko recykluje a zhodnocuje. Tak sa uľaví skládkam odpadu a zároveň sa ušetria prírodné zdroje.
Združenie chce byť pre obyvateľov mesta a regiónu jednou zo stabilných alternatív, ako získať oblečenie pre seba, deti či blízkych. „Chceme, aby ľudia zvážili možnosť výmeny, darovania, opravy, prípadnej kúpy už použitého oblečenia, skôr než si kúpia nový kúsok,“ vysvetľuje iniciátorka projektu, podľa ktorej má zmysel udržiavať veci v obehu čo najdlhšie, šetriť zdroje, rozumne nakupovať a súčasne budovať podobne zmýšľajúcu komunitu, ktorá si uvedomuje negatívne dosahy plytvania či konzumného spôsobu života.
Združenie MYesto spustilo aj online iniciatívu férovo&fajnovo na podporu lokálnych výrobcov s príbehom a s presahom k udržateľnosti. „Veľmi by sme ju chceli pretaviť aj do podoby poMalého trhu ešte v predvianočnom období. Radi by sme pohostili účastníkov horúcim punčom a priniesli vianočnú atmosféru aj svetielkami na našej novej terase, no zrejme sa nám to nepodarí. Preto máme v pláne urobiť zbierku koláčov, ktoré chceme pred Vianocami darovať žiarskym zdravotníkom,“ hovorí Kamila K. Beňová.
Sloboda prináša radosť z dobrovoľníctva
Iniciátorky projektu fungujú dobrovoľnícky. Sloboda a nezávislosť im vyhovuje. Orientujú sa na swapy, upcycling (výrobu nového použitia z obnoseného) a malé kultúrno-komunitné podujatia.
„Sme otvorené tomu, čo nám prinesie nasledujúce obdobie a kam nás zavedie. V BÚDE prúdi najmä ženská energia, je to veľa o intuícii, emóciách rôzneho druhu a takto nás to baví. Prvoradá je radosť z vecí, ktoré robíme,“ hovoria.
Aktivistky a miestni ťahajú za jeden povraz
Tým, že BÚDA stojí v centre mesta na hlavnej a frekventovanej ulici, je ľahko dostupná pre obyvateľov mesta i pre náhodných okoloidúcich.
Občianskemu združeniu MYesto sa mnohé darí aj vďaka spolupráci so susedskou a miestnou komunitou. Stojí za ním celý zástup ľudí počnúc manželmi, deťmi, fanúšikmi a podporovateľmi. Ľudia sa spájajú v online priestore a pomáhajú pri aktivitách. Na obnove BÚDY v súlade s princípmi zelenej ekonomiky sa podieľali aj lokálni živnostníci a firmy.
Veľkú finančnú pomoc združenie získalo aj v rámci crowdfundingovej kampane. Ľudia sa vyzbierali na to, aby združenie mohlo zaplatiť odborníkov tam, kde už nestačila dobrovoľnícka práca.
Žiar nad Hronom sa mení na zelenšie mesto, aktivisti tu majú dobré podmienky
Vznik a história Žiaru nad Hronom sú spojené najmä s budovaním závodu na výrobu hliníka počas obdobia socializmu v 50. rokoch. Mesto sa preto stalo jedným z najsilnejšie znečistených území na Slovensku.
Ľudia dodnes spomínajú, ako sa z okolia vytratili všetky včely, na znečistený Hron bez rýb, nemožnosť pestovania vlastných plodín v znečistenej pôde alebo na obrovskú červenú kopu pri vstupe do mesta, ktorá bola odpadovým materiálom pri výrobe hliníka. Práve tá sa nadlho stala smutným symbolom mesta.
„Žiar nad Hronom je od 90. rokov príkladom úspešného príbehu premeny z ekologickej hrozby na zelené mesto aj vďaka dlhodobej orientácii na odpadové hospodárstvo, prepracovaný systém separovaného zberu odpadov a funguje tu jedinečné Centrum zhodnocovania odpadov,“ vymenúvajú aktivistky.
Mesto v poslednom období získalo dotáciu na zelené strechy, retenčné nádrže a dažďové záhrady, ktoré pribudnú na vybraných objektoch.
Akčná samospráva vyjadruje BÚDE podporu už od začiatku, teší sa občianskej aktivite. „S takto otvorenými dverami sa nám pracuje naozaj dobre a sme za to vďačné, pretože vieme, že nie v každom meste je to štandard. Naším prianím je, aby sa BÚDA stala súčasťou života v meste a zároveň zviditeľnila príbeh Žiaru nad Hronom,“ dodáva Kamila K. Beňová.
