Intenzívne poľnohospodárstvo, klimatická zmena a tlak na krátkodobé výnosy vytvárajú systém, ktorý je čoraz menej udržateľný. Regeneratívne hospodárenie ponúka alternatívu, no naráža na ekonomické, mentálne aj systémové bariéry. Nadácia Ekopolis preto spustila platformu Pre pôdu – zdravá zem a zdravé potraviny, ktorej aktivity podporila aj Nadácia VÚB.
V rozhovore s riaditeľom Ekopolisu Petrom Medveďom sa dozviete:
- ako sa intenzívne poľnohospodárstvo podieľalo na strate úrodnosti a degradácii pôdy,
- prečo sa farmári dostávajú do bludného kruhu vstupov, nákladov a výnosov,
- čo znamená regeneratívne hospodárenie v praxi a aké princípy využíva,
- aký vplyv má zdravie pôdy na kvalitu potravín a krajinu okolo nás,
- čo môže robiť každý z nás.
Náš rozhovor bude o regeneratívnom poľnohospodárstve – ako by ste tento pojem priblížili niekomu, kto sa s ním doteraz nestretol?
Na úvod si pomôžme prirovnaním pôsobenia užitočných baktérií v ľudskom organizme a života v pôde. Ľudia, ktorí sa zaujímajú o svoje zdravie, určite vnímajú veľký zlom v nazeraní na probiotiká a mikrobióm v našom vnútri. Podobný vývoj nastáva aj v chápaní významu najrôznejších foriem života v pôde.
V hrude zdravej pôdy nájdeme toľko živých organizmov, ako je ľudí na našej planéte. No a tieto neviditeľné organizmy – prvoky, baktérie, huby, roztoče a mnohé iné – sú nesmierne dôležité.
Tak ako baktérie rozkladajú potravu na energiu, ktorú by sme inak nemali, živé organizmy v pôde tvoria látky potrebné pre rastliny.
Funguje to zároveň ako bezpečnostný systém. Zdravá pôda plná mikroorganizmov chráni rastliny pred škodcami a suchom. Takže úplne rovnako ako chcete mať zdravý mikrobióm v tele, tak tento pestrý vesmír jednoducho chcete mať aj v pôde.
A presne o to ide v regeneratívnom poľnohospodárstve. Vrátiť do pôdy život, ktorý jej – a tým, samozrejme, aj nám – pomáha obnoviť úrodnosť, zvýšiť schopnosť zadržiavať vlahu, viazať uhlík a má ďalšie prínosy, o ktorých sa budeme rozprávať.
V posledných rokoch sa čoraz častejšie hovorí o tom, že pôdy strácajú úrodnosť…
Je to tak, pôdy strácajú organickú hmotu, schopnosť zadržiavať vodu, sú ubité a poškodzované eróziou, či už veternou, alebo vodnou. Aj v dôsledku toho trpí ich biologická zložka.
Ako to súvisí so zmenami v poľnohospodárskej výrobe v posledných desaťročiach?
Od čias, keď bol vynájdený moderný pluh a na polia prišli ťažké mechanizmy, sa pôda začala obrábať oveľa intenzívnejšie. Pluh v podobe, ako ho poznáme dnes, bol do poľnohospodárskej praxe zavedený až v roku 1827. Je až neuveriteľné, aký skok vo vývoji techniky sa udial z pohľadu histórie len nedávno.
Na jednej strane sme odbremenili oráčov od otrockej driny, na druhej strane sme nemohli tušiť, že tento dobrý úmysel odštartoval nevídanú intenzifikáciu, ktorej dôsledky môžeme sledovať dnes my. A stačilo na to len dvesto rokov.
Ďalšia intenzifikácia po 2. svetovej vojne, keď sa vo veľkom začali používať agrochemikálie, celý proces ešte zrýchlila.
„Úplne rovnako ako chcete mať zdravý mikrobióm v tele, tak tento pestrý vesmír jednoducho chcete mať aj v pôde.“
Predpokladám, že negatívne dôsledky zmeny klímy tieto nepriaznivé pomery ešte akcelerovali. Ako sa to prejavuje?
Áno, klimatická zmena k tomu pridala ďalšie negatíva. Zvýšeniu teplôt by sa poľnohospodári ešte ako-tak dokázali prispôsobiť, napríklad zmenou skladby pestovaných plodín. Nevyspytateľným a čoraz častejším extrémom počasia sa prispôsobuje oveľa ťažšie. Sucho, záplavy, neskoré mrazy, erózia, nové choroby a škodcovia – s tým všetkým sa dá bojovať len za cenu ďalších nákladov.
Keď si k tomu pridáme degradované pôdy a potrebu neustále dopĺňať do tohto systému vstupy, ako sú priemyselné hnojivá, pesticídy, pohonné hmoty pre čoraz silnejšie a výkonnejšie stroje, dostávame sa do bludného kruhu.
Jednou z odpovedí má byť regeneratívne hospodárenie. V úvode sme si už hovorili, o čo v tomto koncepte ide. Ako to teda vyzerá v praxi?
Je dôležité zdôrazniť, že prechodom na regeneratívne hospodárenie nielen prinavraciame život do pôdy, a teda zvyšujeme jej úrodnosť, ale aj zmierňujeme vplyv klimatickej zmeny. Zároveň sa ukazuje, že farmári, ktorí princípy regeneratívneho hospodárenia postupne zaviedli do praxe, už pri nich ostávajú a preukazujú ekonomickú životaschopnosť.
V rámci „rege“, ako tomuto spôsobu hospodárenia hovoríme neformálne, sa snažíme aplikovať 6 hlavných princípov:
1. Bezorebné technológie. Označované aj ako No-till, Strip-till alebo priama sejba. Ide o čo najmenší možný mechanický zásah a narušenie pôdy. Špeciálnymi sejačkami sa nová plodina seje do nezoranej pôdy, čím sa nenarúša pôdny život.
2. Celoročný pokryv pôdy. Povrch pôdy má byť neustále pokrytý, teda aj po zbere hlavnej plodiny sú na povrchu pôdy pozberové zvyšky. Sejeme medziplodiny, ktoré pôdu nielenže pokrývajú a chránia pred stratou vody, vysokou teplotou či eróziou, ale ju aj obohacujú o organické látky až do sejby ďalšej hlavnej plodiny.
3. Pestrý osevný postup. Striedame čo najviac plodín a medziplodín. Každá rastlina potrebuje inú výživu a, naopak, vylučuje svojimi koreňmi iné látky, ktoré obohacujú pôdu a „kŕmia“ mikroorganizmy či chránia plodiny proti chorobám a škodcom.
4. Manažovaná pastva zvierat. Je ideálne prinavrátiť zvieratá na pastvu rozdelenú na viac menších pasienkov, ktoré intenzívne, ale krátkodobo spásajú a medzi ktorými každý deň rotujú, čím zvyšujú úrodnosť pôdy.
5. Minimalizácia priemyselných hnojív a pesticídov. Do prostredia sa nedostanú škodlivé látky a podporuje sa nadzemná, ale i podzemná biodiverzita. Živiny plodinám poskytuje prirodzená spolupráca rastlín, baktérií, húb a ostatných mikroorganizmov.
6. Agrolesníctvo. Kombinácia drevín a poľných plodín, ktoré pestujeme v jednom čase na jednom mieste. To prináša stabilitu, diverzifikáciu produkcie pre farmára, ochranu plodín a pôdy pred nepriaznivými vplyvmi vďaka zadržiavaniu vody, zlepšeniu mikroklímy, zníženiu erózie, príjmu živín z väčších hĺbok, podpore biodiverzity a pod.
Nadácia Ekopolis v tejto súvislosti spustila iniciatívu Pre pôdu – zdravá zem a zdravé potraviny, ktorú podporila aj Nadácia VÚB. Čo je jej hlavný cieľ? Ako fungujete?
Naším cieľom je na jednej strane spropagovať tieto inovatívne a moderné prístupy k hospodáreniu na pôde organizovaním exkurzií, odborných podujatí a zároveň poskytnúť praktickú pomoc farmárom, ktorí možno zvažujú alebo pochybujú, či si tieto princípy osvojiť.
Jednou z aktivít je požičiavanie špeciálnej techniky farmárom. Prečo je práve prístup k strojom taký dôležitý pre zmenu spôsobu hospodárenia?
Áno, to je praktická rovina našich aktivít. Vlastníme modernú sejačku a poskytujeme služby sejby farmárom, aby si vyskúšali tento spôsob a aby sme im uľahčili prechod na regeneratívne poľnohospodárstvo.
Sejačku sme kúpili práve preto, aby sme farmárov odbremenili od vstupnej investície a uľahčili im rozhodovanie. Jej nákup by pre mnohých znamenal veľmi dlhú návratnosť.
Nastavili sme ústretovú cenu, ktorá pokrýva len nevyhnutné náklady, a týmto spôsobom ich chceme motivovať k prechodu na regeneratívne poľnohospodárstvo.
Aké sú ohlasy farmárov?
Nie je to jednoduché. Rozhodnutie prejsť na nový spôsob totiž nie je len o výmene mechanizácie. Farmári nie sú veľmi pripravení meniť zmýšľanie a dlhodobo zaužívanú filozofiu svojej práce. Celé generácie pred nimi hospodárili zabehnutým spôsobom, čo je niekedy až nemožné prelomiť. Aj preto sa snažíme neustále vzdelávať nové generácie.
Čo ešte bráni tomu, aby sa regeneratívne hospodárenie rozšírilo vo väčšej miere?
Hlavné prekážky sú dve. Prvou je už spomínaná ochota meniť zmýšľanie a odvaha vyskúšať nové postupy aspoň na malej ploche, čo nemusí predstavovať ani neúmerne vysoké náklady.
Druhou je fakt, že súčasný legislatívny a dotačný systém je zásadne nastavený na udržanie konvenčného poľnohospodárstva. Toto nám stále funguje, aj keď len s nevyhnutnými dotáciami, a preto farmári pokračujú v takomto hospodárení.
Je však krátkozraké očakávať, že dôsledky zmeny klímy a degradácia pôd nás v dohľadnom čase nedobehnú. Koniec koncov, zažívame to v priamom prenose. V súbehu so zdražovaním ostatných vstupov, ako sú hnojivá, pesticídy a pohonné hmoty, to skôr či neskôr všetkých farmárov prinúti zmeniť zabehnutý spôsob hospodárenia.
Vo výhode budú tí, ktorí k svojej pôde pristupujú prírode bližším, udržateľnejším spôsobom už teraz.
Nehrá rolu aj to, že poľnohospodárstvo je nastavené na krátkodobé výnosy, zatiaľ čo zdravie pôdy sa obnovuje roky?
Určite. Ako som uviedol vyššie, regenerácia pôdy je beh na dlhú trať. Ale keď sa na to pozrieme z iného uhla, práve to je dôvod začať robiť niečo s pôdou čím skôr, kým nám neujde vlak úplne.
Nechcú budovať fabriku, ale komunitu. Nehľadajú masovú výrobu, ale lokálne riešenia. Ich nástrojom je rastlina, ktorá je stará, nenápadná a prekvapivo všestranná – konopa. Slovenské konopné družstvo prináša obnovu priemyselného spracovania rastliny, ktorá ponúka ekologickú alternatívu v mnohých oblastiach. Za svoju prácu získali enviroocenenie Atlas od Nadácie VÚB.
Kritici niekedy tvrdia, že ekologickejšie postupy znižujú výnosy. Ako je to z pohľadu vašich skúseností?
Je logické, že v prvých rokoch po prechode na „rege“, keď znižujete vstupy v podobe priemyselných hnojív a chemickej ochrany a zároveň je pôda ešte v slabej kondícii, sa ani nič iné nedá čakať. To sú fakty podložené číslami aj skúsenosťami.
Na druhej strane, z pohľadu farmára podnikateľa sú dôležité nielen dosiahnuté hektárové úrody, ale podstatný je aj celkový ekonomický výsledok. Úrody môžu na začiatku klesnúť na polovicu, ale zároveň klesajú vstupy, a to celkom výrazne. Po niekoľkých rokoch sa úrody postupne zvyšujú a vstupy zostanú nižšie.
A ešte sme nespomenuli jednu dôležitú vec. Z regeneratívneho poľnohospodárstva vzídu kvalitnejšie a nutrične hodnotnejšie potraviny, ktoré by v ideálnom prípade mali pre farmára znamenať aj lepší odbyt a predajnú cenu komodít.
„Najväčšou prekážkou nie je technológia, ale zmena myslenia farmárov.“
Takže to nie je len environmentálna téma.
Samozrejme, že nie. V zdravej pôde a zdravej krajine budú poľnohospodári produkovať zdravšie potraviny. Biologická zložka pôdy, o ktorej sme hovorili, je nevyhnutným predpokladom produkcie zdravých a nutrične bohatých potravín. Pod nohami máme neprebádaný ohromný vesmír živých organizmov so zložitými vzájomnými vzťahmi. Tie sú veľmi dôležité pre zabezpečenie zdravých potravín.
Pri súčasnom – hoci stále značne obmedzenom – vedeckom poznaní vieme, že nepremyslenými zásahmi zvonka, narúšaním týchto prirodzených vzťahov a súvislostí škodíme nielen životu v pôde, ale aj sami sebe.
V Arboréte Mlyňany SAV vznikol aj takzvaný Living Lab. Čo si pod tým máme predstaviť?
Living Lab znamená živé laboratórium. Spolupracujeme v ňom s výskumníkmi zo Slovenskej akadémie vied – Ústavu ekológie lesa, ktorí v rámci arboréta vytvorili takúto pokusnú plochu s veľkosťou 0,5 hektára. Na nej je založený agrolesnícky systém Alley Cropping, v ktorom sa kombinuje pestovanie agáta bieleho s bežnými poľnými plodinami. Predstaviť si to môžete ako rovnobežné rady stromov a v ich medziradiach sa našou bezorebnou sejačkou vysieva poľná plodina.
Čo konkrétne tam testujete?
Living Lab je demonštračná a výskumná plocha pre farmárov a študentov a je prístupná aj bežným návštevníkom arboréta. Môžeme tu vidieť, ako by to mohlo vyzerať na poliach. Ale, samozrejme, sledujeme aj veľmi prakticky, ako systém funguje. Minulú sezónu, ktorá bola prvá v tomto režime, tu bola vysiata pšenica ozimná, teraz na jar jačmeň. Porast pšenice bol pekný a úroda sa pohybovala v priemere okolo 3,5 – 4,0 t/ha. Okrem vzdania sa orby a iného spracovania pôdy sa snažíme znížiť ostatné vstupy na minimum a priblížiť sa ekologickému spôsobu hospodárenia. Zároveň sledujeme produkčné parametre drevín a poľných plodín, vplyv na vlhkosť a štruktúru pôdy, obsah organickej hmoty, uhlíka, dusíka a iných prvkov, biodiverzitu a ďalšie parametre. Pracujeme už aj na ďalších lokalitách, kde sa dajú vidieť väčšie plochy regeneratívneho poľnohospodárstva, agrolesníctva a ich kombinácia.
Má bežný človek – spotrebiteľ – vôbec nejaký vplyv na to, ako sa s pôdou hospodári? Alebo je to výlučne otázka farmárov a politiky?
Hlavnou náplňou poľnohospodárov je produkcia potravín. Mnohí však zabúdajú, že práve farmári majú veľmi veľký vplyv na životné prostredie. Bežný človek by mal lepšie pochopiť a oceniť ich prácu. Pomôcť by sme mohli svojím vplyvom na politiku, tvorbu legislatívy a dotačných schém tak, aby sa prioritne uberali udržateľnou cestou, teda prírode blízkym spôsobom, a aj podporou regeneratívneho poľnohospodárstva a agrolesníctva.
Ak si po prečítaní tohto textu odnesiete nový pohľad na pôdu a poľnohospodárstvo, bude to možno podnet na to, že keď pôjdete krajinou a uvidíte hlboko rozorané polia, začnete rozmýšľať, či je to takto správne. Pre každého z nás je užitočné vzdelávať sa a chápať súvislosti. No a princípy regeneratívneho poľnohospodárstva sa dajú prakticky využívať aj v malom, na webe Prepodu.sk máme rady a návody aj pre záhradkárov.
