Vďaka svojej polohe na úpätí Strážovských vrchov mimo obchodných ciest slúžil hrad Uhrovec po celé veky ako útočisko a skrýša pánov a ich pokladov. Nikdy sa tu nebojovalo, no v revolučnom roku 1848 hrad vypálili. Dnes znova ožíva vďaka snahe šikovných a odhodlaných dobrovoľníkov, pre ktorých je obnova hradu životným poslaním.
Občianske združenie, ktoré obnovuje hrad, sa dočkalo ocenenia
Na hrad sa vyberieme cez víkend, keď na ňom práve prebiehajú rekonštrukčné práce. Absolvujeme príjemnú prechádzku po zelenej značke z Uhrovského Podhradia. Dobrovoľníci nás z diaľky vítajú v dobrej nálade. V ten deň majú za sebou kus odvedenej odbornej práce. Sú medzi nimi špecialisti na rôzne oblasti.
Rozprávame sa s Martinom Vargom, rodeným Bratislavčanom. Hrad navštívil v rámci hľadania vhodnej lokality pre svoj tábor, ktorý v tom čase organizoval. Odvtedy uplynulo viac ako 20 rokov, počas ktorých stále zostáva hradu verný.
Medzičasom sa stal architektom so záľubou v záchrane ohrozených pamiatok a predsedom Občianskeho združenia Hrad Uhrovec, ktoré sa venuje obnove hradu. K rekonštrukcii Uhrovca tak prispieva odbornosťou aj zanietením.
Aj vďaka jeho prínosu sa dobrovoľníkom z Občianskeho združenia Hrad Uhrovec podarilo citlivo zrekonštruovať hospodársku budovu na hrade. Získali tým nielen pozornosť verejnosti, ale aj ocenenie Fenomény doby architektonickej súťaže CE ZA AR. Podľa poroty je rekonštrukcia exemplárnym príkladom v prístupe k pamiatkovej obnove spoločného historického dedičstva.
Unikátnym freskám ušlo víťazstvo v súťaži Poklady Slovenska o dva hlasy
Na hrade Uhrovec je aj množstvo ďalších vzácností, ktoré stoja za záchranu. V hradnej kaplnke sa nachádzajú unikátne gotické fresky. Ich obnova vyžadovala dlhodobú, časovo aj finančne náročnú reštaurátorskú prácu, a tak sa združenie Hrad Uhrovec prihlásilo do súťaže Poklady Slovenska, ktorú vyhlasuje Nadácia VÚB.
Verejné hlasovanie súťaže bolo napínavé do posledného momentu. Projekt obnovy fresiek v ňom získal iba o dva hlasy menej ako víťaz. Nadácia VÚB sa preto výnimočne rozhodla podporiť oba projekty. Dnes vďaka tomu na obnove fresiek pracuje reštaurátor, ktorý im prinavracia pôvodnú podobu.
Uhrovec vypálili pravdepodobne v revolučných rokoch, je jednou z najzachovalejších ruín
Hrad Uhrovec, ktorého vznik sa datuje do 13. storočia, je národnou kultúrnou pamiatkou. Miešajú sa v ňom románske, renesančné, gotické a barokové prestavby. Medzi jeho správcami bol aj Matúš Čák Trenčiansky, najdlhšie ho vlastnili Zayovci.
„V období romantizmu hrad patril grófovi Zayovi, ktorý bol prívržencom veľkého Uhorska. Na svojom dvore však vychoval revolucionára Ľudovíta Štúra. Podporoval ho na štúdiách, no ten sa mu neskôr vzoprel. V revolučnom roku 1848 hrad vypálili. Nie je úplne jasné kto, kontext doby však veľa naznačuje,“ opisuje pohnutú históriu hradu Martin Varga.
„Omietka začala opadávať, čím odhalila gotické fresky. Predpokladáme, že do nej ľudia hádzali kamene, aby odhalili, čo je na freskách vyobrazené.“
Od požiaru hrad pustol. V 70. rokoch minulého storočia sa uskutočnilo systematické mapovanie a zameranie. Občianske združenie Hrad Uhrovec vzniklo v roku 2015 ako nástupnícka organizácia Nadácie pre záchranu kultúrneho dedičstva, ktorá sa o hrad začala starať v roku 1999. Martin Varga na hrade pôsobí od roku 2003. Podľa jeho slov práve vďaka tomu, že bol hrad opustený „iba“ približne 150 rokov, patrí k najzachovalejším ruinám na Slovensku s množstvom konštrukčných detailov.
Kaplnka odhalila tajomstvo, ktoré bolo dlho skryté
K zaujímavým prvkom hradu patrí aj románska kaplnka približne z roku 1245. Medzi slovenskými ruinami nemá páru. „Realizovali sme jej zastrešenie, bez ktorého by do desiatich rokov vplyvom počasia veľmi pravdepodobne spadla. Priestor vrátane krypty bol v tom čase zasypaný sutinovými kužeľmi,“ spomína Martin Varga.
„Keď sme ich vypratávali, objavili sme na stenách fresky. Boli v zlom stave. Baroková omietka začala opadávať, čím odhalila gotické fresky. Predpokladáme, že do nej ľudia hádzali kamene, aby odhalili, čo je na freskách vyobrazené,“ opisuje nálezový stav kaplnky.
Liturgia ako v divadle, fresky namiesto oltára
Kaplnka je veľmi malá a má dispozíciu, ktorá sa časom nedala rozšíriť. „Teraz stojíme na empore, kde sedávali majitelia hradu, kým sa dole odohrávala liturgia,“ ukazuje Martin Varga. „Zvláštnosťou tejto kaplnky je, že liturgiu vnímame ako z divadla. Z hľadiska sa pozeráme na javisko,“ opisuje.
Oltár, aký poznáme z kostolov, sa do kaplnky nezmestil. V období gotiky namaľovali na steny fresku, ktorá zobrazuje ukrižovanie Krista. „Bývalí majitelia hradu Zayovci konvertovali na evanjelikov. Tí vo svojich priestoroch neuznávajú ikony. Fresky premaľovali, čím ich pre nás zachránili,“ vysvetľuje architekt dôvod, prečo sa freska zachovala do dnešných dní.
Martin Varga priznáva, že obnova fresiek nebola prioritou. „Na hrade je toľko vecí, ktoré treba zachrániť. Fresky už boli do istej miery zakonzervované, prekryté ochranným náterom. Venovali sme sa ohrozenejším častiam hradu, kde padajúce kamene mohli niekoho zraniť. Vďaka súťaži Poklady Slovenska sa však podarilo na fresky zamerať pozornosť, nájsť kvalitného reštaurátora a zachrániť ich,“ opisuje architekt.
Miestni bojovali za svoj hrad
Martin Varga mal dlhodobo pocit, že si hrad nevie nájsť správny vzťah k miestnym. „Súťaž Nadácie VÚB bola prelomová. Zázrakom sa podarilo spraviť kampaň, ktorá ľudí vtiahla.
Prvýkrát za 20 rokov som mal pocit, že ľudia z okolia vnímajú hrad ako svoj a bojujú zaň. Chodili po reštauráciách a rozkladali vyrobené letáčiky so sloganom ‚hlasujte za našu kaplnku‘,“ opisuje dianie počas hlasovania.
Práca reštaurátorov je dlhodobým procesom
Práca reštaurátorov fresiek je dlhodobým umeleckým procesom. Niektoré kaplnky sa reštaurujú desiatky rokov.
Oprava spočíva v niekoľkých vrstvách premalieb a omietok. „Freska je plátno minulosti, na ktorom si súčasný reštaurátor musí vyberať, čo je hodnotné a čo chce vyzdvihnúť. Zároveň musí dielo sceliť do finálnej vizuality a nesmie poprieť nič z minulosti. Bežne urobí omietku, počká 1-2 týždne, nechá si všetko uležať v hlave a pokračuje ďalej v práci,“ opisuje proces obnovy architekt.
Cieľom združenia nie je dostať fresky do kompletne pôvodnej podoby. „S pamiatkovým úradom však vedieme debaty o zobrazení hlavy Krista. Tá odpadla v 90. rokoch, čo bolo impulzom k prvej etape záchrany fresky. Existujú fotografie, podľa ktorých by sa tvár Krista dala prinavrátiť,“ prezrádza Martin Varga.
Na obnovu kaplnky nadviažu o 30 – 40 rokov
Plány na obnovu kaplnky sú jasné: dorobiť podlahu, kryt na kryptu a domurovať obetný stôl. Budú sa tu odohrávať liturgie, ale kaplnka bude stále ruinou. „Ak by sme sa príliš venovali interiéru, bol by vo výraznom kontraste voči exteriéru.
Postupujeme preto veľmi opatrne. Orientujeme sa pritom podľa takej vizuality hradu, akú si predstavujeme v budúcnosti. O 30 – 40 rokov, keď už hrad bude možno zastrešený, sa môže znovu nastoliť téma obnovy kaplnky,“ vysvetľuje.
„Snažíme sa na hrade vytvárať veľmi silný vedecký tím, aby naša práca bola exaktná a posúvala vedomosti na poli pamiatkovej obnovy výrazne dopredu.“
Odborníci si k sebe našli cestu
„Máme šťastie, že môžeme vynaložiť veľké množstvo odbornosti, priestoru a peňazí na výskum. Snažíme sa na hrade vytvárať veľmi silný vedecký tím, aby naša práca bola exaktná a posúvala vedomosti na poli pamiatkovej obnovy výrazne dopredu,“ hovorí Martin Varga.
„S odborníkmi si k sebe vždy nájdeme cestu. Do tímu nám nedávno pribudol etnograf a špecialista na textil, ktorý v budúcnosti plánuje analyzovať odev a ďalšie prvky múmie grófa Zaya,“ vysvetľuje odbornosť tímu.
Občianske združenie Hrad Uhrovec združuje mnohých špecialistov. Martin Varga ich vymenuje hneď niekoľko: „Miroslav Matejka, rodák z Bánoviec, je z môjho pohľadu jedným z najvýznamnejších architektonických historických výskumníkov. Peter Horanský je dlhoročný pamiatkar. Filip Jaššo je archeológ z pamiatkového úradu, spolupracujú s nami mnohí zamestnanci z tejto inštitúcie. Dušan Koniar je vyštudovaný umelecký kamenár. Tesár Vladimír Žufa je špecialista na ľudovú architektúru, ktorý zachraňuje drevenice neraz zapísané v Unescu.“
Členovia občianskeho združenia vedú k práci aj študentov. Plány obnovy hradu sa počítajú na desaťročia a je potrebné, aby by ich mal v budúcnosti kto nahradiť. „Ja som pedagógom na Fakulte architektúry Slovenskej technickej univerzity, kolega Jakub Huba je pedagógom v odbore reštaurovania na Vysokej škole výtvarných umení,“ vymenúva Martin Varga a so smiechom dopĺňa: „Proste sa tu združujú blázni. Vytvárame si tu „mikrohub“ šťastia.“
Vychovávajú ľudí, aby si vážili históriu
Mravčia a často prehliadaná práca na obnove pamiatok je veľmi dôležitá. „Z môjho pohľadu je dôležité dať ľuďom vedomosti o existujúcej hodnote a naučiť ich, ako sa k nej postaviť. Vychovávať mladých ľudí k tomu, aby si vážili históriu – nielen regionálnu, ale aby chápali aj európsky či svetový kontext.
Vzdelávať ich o pamiatkach a histórii, učiť ich opravovať ju a neničiť. Keď sem niekto príde, na základe vlastného dojmu si povie, že viac nebude sprejovať na steny, lebo tu sú ľudia, ktorí to potom opravujú,“ dodáva.
Hrad Uhrovec sa stáva kultúrnym uzlom
Ruina kaplnky sa už dočkala aj prvej umeleckej inštalácie. Záhrada tichej jednoty Antona Čierneho, významnej postavy výtvarného umenia, bola návštevníkom prístupná počas letnej sezóny.
„Anton Čierny v kaplnke nainštaloval strom prinesený z hory a kamene ako symbol prerodu a zamyslenia sa nad smrťou a úpadkom či životom, ktorý vzniká. Konotácie v tomto priestore sú oveľa hlbšie, ako keby to bola vyčačkaná realizácia,“ komentuje Martin Varga.
Občianske združenie Hrad Uhrovec má víziu vybudovať tu stabilné sezónne kultúrne a rezidenčné centrum, kde by sa dalo inovatívnym spôsobom prezentovať kvalitné regionálne, celoslovenské a zahraničné výtvarné umenie, architektúra, literatúra, hudba, tanec či divadlo. Chceli by pozdvihnúť miestnu kultúru a kvalitu života obyvateľov regiónu.
Návšteva hradu je zážitok
Návšteva hradu Uhrovec je silným zážitkom. Ľudia sa tu s citom a trpezlivosťou snažia zachovať ducha doby a, ak je to možné, vytvárať presné kópie minulosti, aj keď im prislúcha nedokonalosť.
Rovnako intenzívnym zážitkom je sledovať prácu Občianskeho združenia Hrad Uhrovec a počúvať Martina Vargu, ako zanietene rozpráva o detailoch, ktoré laik nemá šancu rozpoznať. Sama by som to nezhrnula lepšie ako porotca Ceny za architektúru Ing. Vladimír Sitta: „To už dneska nevidíte. Já bych řekl, že to hraničí téměř s posedlostí…“
