Ženský spolok Živena oslávi budúci rok 150 rokov. Hoci ho pôvodne založili muži pre svoje ženy, práve ženská sila bola to, čo spolok po celé roky hnalo vpred a ženie dodnes. Časy sa zmenili, no Živena ostala a po celom Slovensku sa k nej hrdo hlási tisíc členov a členiek. Organizujú literárne súťaže, spolupracujú s rómskymi matkami, so vzdelávacími inštitúciami a snažia sa aj o udržanie tradície ženských remesiel.
Živena vznikla v Martine v čase, keď ženy na založenie vlastného spolku nemali právo. Toho sa za ne chopili muži. Vytvorili spolok, ktorého cieľom bolo vzdelávať slovenské ženy vo financiách, varení, výchove detí a kultúre. Pod jednou podmienkou, ktorá platí dodnes, predsedníčkou musí byť žena.
Dnes zastáva funkciu predsedníčky Magda Vášáryová. „Živena je dnes veľmi moderne mysliacim spolkom. Podporujeme zodpovednosť ženy za svoj osud a za dieťa a vítame všetky medicínske pokrokové metódy, ktoré umožňujú založiť si plnohodnotnú rodinu,“ prezentuje súčasné názory spolku jeho predsedníčka.
Prinášame vám prierez toho, ako sa Živena vyvíjala do svojej súčasnej podoby, v čom bola pokroková v minulosti a aké sú jej aktivity teraz. Podporuje ju aj Nadácia VÚB, ktorá sa venuje zachovaniu kultúrneho dedičstva, súčasťou ktorého je aj nehmotné kultúrne dedičstvo. Nadácia VÚB podporila vydanie knihy História Živeny, prvej ucelenej knihy odborníčok a odborníkov zo Slovenskej akadémie vied o najstaršej ženskej organizácii na Slovensku.
1869: výzva pre ženy v novinách
Za myšlienkou spolku stál redaktor Ambro Pietro, ktorý prostredníctvom novín vyzval v júni 1869 slovenskú verejnosť, aby sa usilovala o založenie spolku, ktorého cieľom malo byť vzdelávanie žien. Mladého redaktora inšpiroval v tom čase Ženský výrobný spolok, ktorý fungoval v Prahe.
Výzva mala úspech, ešte v rovnakom mesiaci vyšlo v novinách pozvanie na prvé zhromaždenie spolku Živena. Na mieste sa do spolku prihlásilo 73 žien, viedol ho vtedajší podpredseda Matice slovenskej Viliam Pauliny-Tóth a za prvú predsedníčku zvolili Annu Pivkovú. Cieľ bol jednotný od prvého zhromaždenia, viesť ženy rôznych vrstiev a rôzneho veku k tomu, aby sa z nich stali „horlivé dcéry vlasti a národa“.
Prvými aktivitami spolku bolo vydávanie pouličných a zábavných kníh v slovenčine a zakladanie vzdelávacích ústavov, ktoré mali ženám otvárať cestu k zamestnaniu. Veľkú pozornosť mali od spolku najmä ženy z chudobnejších pomerov. V Živene silnel názor, že každá žena má nárok na vzdelávanie a nezáleží, z ktorej spoločenskej vrstvy pochádza. Hoci spolok viedli významné spisovateľky, v jeho dejinách sú ukryté desiatky vzdelaných a aktívnych žien, ktoré sa môžu znovu stať svojou neuveriteľnou energiou a výsledkami práce príkladom a inšpiráciou pre dnešné moderné ženy Slovenska.
1872: šírenie myšlienok a prvý ženský časopis
Medzi aktivity žien v spolku patrila aj prezentácia domácej práce slovenských žien, predovšetkým výšiviek. Osvetu vzdelávania šírili od roku 1872 prostredníctvom Almanachu Živeny, k publikačnej činnosti sa neskôr pridal prvý ženský časopis Dennica, ktorý vychádzal v redakcii Terézie Vansovej, a Letopisy Živeny.
Keďže časopisy vydávané pod hlavičkou iných redakcií boli náročné nielen finančne, ale aj technicky, z iniciatívy druhej predsedníčky spolku Eleny Maróthy-Šoltésovej začali od roku 1910 vydávať vlastný spolkový časopis Živena. V ňom publikovali napríklad výzvu, aby sa ženy začali angažovať v politike. V československom parlamente tak pracovalo do roku 1920 osem poslankýň a po voľbách ďalších päť.
1919: prvá slovenská vyššia škola pre ženy
Práve Elena Maróthy-Šoltésová, ktorá po vzdelaní túžila nielen ako predsedníčka spolku, ale najmä ako mladá ambiciózna žena, stojí za mnohými úspechmi Živeny. V rámci nej založila spolok Lipa, ktorý zabezpečoval prácu pre ľudové vyšívačky a predaj ich výrobkov. V roku 1919 sa jej podarilo otvoriť prvú slovenskú vyššiu školu pre ženy. O dva roky neskôr mala Živena na Slovensku desať dievčenských škôl, o tri roky prvé jasle.
1945: aktívne členky odboja
Obdobie druhej svetovej vojny bolo pre spolok krokom späť. Program sa musel zredukovať, sociálnu prácu dostali na starosti ženy v Hlinkovej slovenskej ľudovej strane. Ženy sa z parlamentu vytratili a vládou boli zatlačené späť k domácim prácam.
Členky spolku sa nevzdávali, o to aktívnejšie sa zapájali do aktivít Slovenského národného povstania, organizovali zbierky šatstva a potravín, pracovali v lazaretoch a nemocniciach, mnohé z nich sa zapojili aj do bojov v horách. Nádej k lepšiemu prinieslo až povojnové nadšenie. V tomto období vznikol umelecký súbor Lúčnica.
1955: zánik v čase komunizmu
Hoci Živena po vojne vstúpila do organizovania vlastných aktivít s nadšením, netrvalo to dlho. Jej zámer sa nestretol s porozumením vtedajšieho režimu. Spolky ako Živena predstavovali v očiach vtedajšej vlády ohrozenie pre spoločnosť.
Po komunistickom prevrate sa Živena spojila so Zväzom slovenských žien, čo ukončilo jej samostatné pôsobenie na Slovensku. Rok 1955 bol rokom, v ktorom bola Živena násilne rozpustená a jej meno začalo používať vydavateľstvo, ktoré vytvoril novovytvorený socialistický zväz žien.
1989: vytvorenie novej Živeny
Napriek tomu, že Živena zanikla, ľudia v jej hodnoty neprestali veriť. V roku 1989 prevzala iniciatívu slovenská spisovateľka Hana Zelinová. V denníku Smena zverejnila výzvu: „Vstávaj, Živena, je čas.“ Motivovala bývalé členky, ktoré priviedli svoje dcéry či priateľky, a tak spolu vytvorili novú Živenu s novým programom.
V roku 1990 bola zaregistrovaná Ministerstvom vnútra SR ako jedna z prvých ponovembrových mimovládnych organizácií a jej predsedníčkou sa stala Hana Zelinová. Medzi najvýznamnejšie aktivity tohto obdobia patrí napríklad Šoltésovej Martin, celoslovenské podujatie v prednese prózy a poézie slovenských autoriek, ktoré sa koná dodnes.
2013: nová etapa histórie
Od roku 2013 je predsedníčkou spolku herečka Magda Vášáryová. „Na programovej konferencii v roku 2015 sme odsúhlasili na štyri roky štyri priority: kvalitu vzdelávania − máme medzi sebou veľa učiteliek, ďalej sú to aktivity v kultúre, keďže členkami a členmi sú spisovatelia a spisovateľky, výtvarníčky, potom je to postavenie ženy v spoločnosti a ochrana detí a seniorov a tiež problémy moderných žien,“ hovorí predsedníčka.
Na začiatku bola snaha a chuť realizovať zaujímavé projekty, ktoré by pomohli skrášliť prostredie a zvýšiť kvalitu života v Kútoch. Chceli sme vytvoriť jednu veľkú komunitu, a najmä, budovať a rozvíjať vzťahy medzi ľuďmi, ktorí v obci žijú.
Každý z miestnych odborov Živeny, ktorých je dokopy trinásť, má ešte svoju špecializáciu. Podľa Magdy Vášáryovej je výnimočnosť spolku najmä v tom, že má štruktúry po celom Slovensku. „V Žiline sa snažia o udržiavanie tradície ženských remesiel, v Pezinku pracujú s rómskymi matkami, v Banskej Bystrici sa zaoberajú kvalitou vysokoškolského štúdia pre ženy, v Bratislave venujú zvýšenú pozornosť kvalite zákonov, ktoré sa týkajú žien a detí, v Brezne spolupracujú najmä s postihnutými deťmi a občanmi. Spoločne venujeme pozornosť charite a sociálnym otázkam,” vysvetľuje Magda Vášáryová.
Živeniarky - výtvarníčky pri tvorivej práci s klientkami Ružinovského domova seniorov.
Výlet na Štrbské Pleso pri príležitosti 110. výročia narodenia Maši Haľamovej vo vile, kde strávila najkrajšie roky jej života.
Remeselné trhy na hrade Budatín.
Čipkované čiapky z dielne žilinského spolku Živena.
Živeniarky v Banskej Bystrici začali 5.9. 2018 v KOMUCE v Banskej Bystrici nový školský rok na kurze počítačových, smartfónových a tabletových zručností.
„Živeniarky, najmä tie z Pezinka alebo zo Smižian, komunikujú intenzívne s rómskymi matkami. Preto sú aj často vystavené útokom majoritnej spoločnosti. Školenia sú zamerané najmä na získavanie argumentov proti nenávistnej rétorike a predsudkom. Diskutujú s nimi odborníčky, ktoré sa roky venujú odstraňovaniu bariér a majú osobné skúsenosti s prácou v rómskych osadách. Napríklad pani Lýdia Suchová, ktorá sa desať rokov venuje rómskym rodinám v Moldave nad Bodvou,“ približuje aktivity pani Vášáryová.
2018: menej schôdzí a viac činností
Dnes má Živena okolo tisíc členiek a členov. „U nás sú zastúpené všetky vekové kategórie, ktoré majú možnosť pracovať jednotlivo aj v kluboch. Vo vedení Živeny sú len dve osoby. Všetko závisí od aktivít jednotlivých členov a členiek. Riadime sa pravidlom menej schôdzí a veľa činností,“ hovorí predsedníčka.
Podľa Magdy Vášáryovej je Živena spojením tradícií a moderných časov. Z aktivít, ktorým sa momentálne spolok naplno venuje, je to aj príprava osláv 150. výročia založenia Živeny. „Organizujeme napríklad literárne súťaže. Miestny odbor Živeny v Banskej Štiavnici zastrešuje a organizuje literárnu poetickú súťaž pre všetky vekové kategórie už niekoľko rokov.
Ústredie Živeny každý rok v septembri pripraví Šoltésovej Martin, v tomto roku to bol už 19. ročník spojený s konferenciou o histórii Živeny, ktorá je z veľkej časti stále nespracovaná. Preto sme veľmi hrdé, že Nadácia VÚB podporila vydanie prvej ucelenej histórie Živeny pri príležitosti 150. výročia jej založenia,“ dodáva Magda Vášáryová.