Tradíciu a históriu si nosí každý v sebe, i keď o tom nevie. Filip Húšťava hovorí, ako sa podarilo v Kútoch vybudovať komunitu spájajúcu generácie

Na začiatku bola snaha a chuť realizovať zaujímavé projekty, ktoré by pomohli skrášliť prostredie a zvýšiť kvalitu života v Kútoch. Chceli sme vytvoriť jednu veľkú komunitu a najmä budovať a rozvíjať vzťahy medzi ľuďmi, ktorí v obci žijú.

Naše občianske združenie Pjekné mjestečko z Kútov získalo od Nadácie VÚB finančnú podporu v podobe komunitného grantu. Aj vďaka nemu vybudujeme komunitné centrum v záhrade múzea – v domčeku z roku 1887. Priestor bude slúžiť na aktivity pre všetky generácie nielen obyvateľov Kútov, ale aj celého regiónu.

Občianske združenie Pjekné mjestečko vzniklo z iniciatívy našich občanov. Vďaka nemu sa spoznali ľudia, ktorí by sa inak nestretávali. Zoznámili sa tu celé rodiny a tieto vzťahy postupne prechádzajú na ďalšie generácie. Komunita v Kútoch stále rastie, silnie, a tak sa aktivity združenia dostávajú do každodenného života rodín, ktoré si význam našej komunity vážia, užívajú si spoločné chvíle, a to je na tom úžasné. Príbeh budovania medzigeneračnej komunity v mestečku Kúty je krásnym príkladom toho, ako môžu obyvatelia žiť v spojení a ctiť si svoje tradície.

V kroji sme všetci rovnakí

Keď som sa vrátil domov po rokoch strávených mimo rodného mesta, veľmi výrazne som vnímal jednotlivé uzatvorené celky miestnych. Každý robil na svojom, každý sa staral o seba. Miestny kroj však všetkých spája, či ste futbalista, poľovník alebo hasič. Tradíciu a históriu si nosí každý vsebe, i keď o tom nevie. Pocítime to vtedy, keď sa do toho kroja oblečieme, začneme spievať pesničku z 19. storočia. Zrazu sme všetci rovnakí a cítime, že je to tak správne.

„Miestny kroj je skrátka všetkých či ste futbalista, poľovník, alebo hasič.“

Začiatok činnosti Pjekného mjestečka sa prelínal s dobrovoľníckou prácou pri organizácii hodových slávností v obci, keď sme spolu s Richardom Drškom zorganizovali podujatie, kam prišlo tisíc ľudí. Potrebu administratívneho zastrešenia sme riešili viacerí. Pri hľadaní názvu združenia napadla kamarátovi myšlienka inšpirovať sa známou autorskou piesňou pre dychovú hudbu o našom mestečku Kúty, Kúty, to je pjekné mjestečko. Keďže sme chceli rozširovať naše aktivity, na čo sme potrebovali aj ďalšie financie, rozhodli sme sa vytvoriť občianske združenie. To nám umožnilo uchádzať sa o granty korporátnych i verejných subjektov a zároveň vytvoriť organizáciu aj pre ďalších aktívnych susedov, ktorí by mohli svoje projekty prihlásiť do rôznych dotačných schém a v rámci nášho združenia ich rozvíjať.

Oživenie miestneho folklóru

Naše aktivity sa začali organizáciou kúcanských krojovaných hodov − hodových slávností v obci. Po období kultúrneho a organizačného úpadku sme tieto slávnosti spojili s tradičnou kultúrou – s krojmi, piesňami, zvykmi. Uvedomovali sme si, že budeme potrebovať nasledovníkov, preto sme iniciovali vznik detského folklórneho súboru, ktorý úspešne naštartovala Milica Barkóciová, učiteľka miestnej základnej umeleckej školy.

Onedlho podľa vzoru susedného regiónu Podluží vznikol mužský spevácky zbor Kúcané, ktorý tvorí podstatnú časť združenia tak v kultúrnej, ako aj v organizačnej a praktickej činnosti. Podporujeme aj mládež, strednú folklórnu generáciu, ktorá symbolizuje folklór vo svojej nestrojenej podobe. Minulý rok vznikla i ženská spevácka skupina Kútnica, ktorá sa venuje obnove tradičných svadobných zvykov v obci.

V posledných rokoch je však naším kľúčovým projektom rekonštrukcia starého domčeka − budúceho múzea tradičného života a komunitného centra, ktoré by malo ukotviť našu činnosť v obci a ktoré bude našou základňou pre ďalšie aktivity a činnosti. Väčšina ľudí chcela domček zbúrať, my sme v ňom videli potenciál obohatiť komunitu, preto sme sa do rekonštrukcie pustili. Predná izba bude zariadená dobovo, ako z 19. storočia. V ďalšej časti domu by mala časom vzniknúť väčšia spoločenská miestnosť s kuchynkou a so sociálnym zariadením.

Spájanie namiesto odcudzovania

Zo začiatku ľudí upútalo najmä niečo nové, no bolo veľmi náročné meniť zaužívané stereotypy, vyšliapané chodníčky a niekedy aj prekonávať staré bariéry medzi ľuďmi. Stále cítiť dedičstvo nedávnej minulosti, keď sa ľudia skôr odcudzovali, než spájali. Teší ma, že kvalitou našich podujatí, našich vystúpení dokážeme ľudí zaujať a darí sa nám motivovať ich k rozhovorom, k spoločne strávenému času. Radi by sme však oslovili viac ľudí, ktorí by chceli spoločne budovať krajšie prostredie a skutočnú priateľskú komunitu.

Na dedine vás každý pozná, neutečiete do anonymity, preto je veľmi citlivo vnímaná každá zmena, každá aktivita, ktorá je nová. Veľmi často musíte byť silná osobnosť, aby ste tlak takto zvykovo tradičnej spoločnosti uniesli. Alebo musíte mať okolo seba viac vnímavých a aktívnych ľudí. Som veľmi rád, že my sme spoločne dokázali zmeniť pomery, vznikol ďalší významný miestny subjekt, ktorý za krátky čas svojej existencie dokázal zrealizovať skutočne významné projekty. A okrem toho prepojiť nielen generácie, ale i jednotlivé záujmové združenia v obci prostredníctvom tradičnej kultúry nášho regiónu.

Na veľké veci treba srdce a vzťah k tradícii

Zachovanie tradícií je nesmierne dôležité. Ak ľudia nezískajú vzťah k svojmu okoliu, k svojmu rodisku, nikdy nedokážu preň spraviť nič výnimočné. Nedokážu sa mu obetovať, nedokážu ho so všetkou energiou rozvíjať a kultivovať. So srdcom, s presvedčením. Tento pocit vytvára pochopenie tradície, dedičstva, ktoré nám odovzdali naši predkovia.

„Ak ľudia nezískajú vzťah k svojmu okoliu, k svojmu rodisku, nikdy preň nedokážu nič výnimočné.“

Začínali sme z dobrovoľných príspevkov, neskôr to bolo členské, dôležitým finančným zdrojom je príspevok 2 % z daní fyzických osôb, ako aj príspevok obce na našu činnosť. Vďaka nemu prezentujeme obec a staráme sa o miestnu kultúru a organizáciu tradičných podujatí. Sme radi, že sa nám podarilo získať korporátne granty − druhýkrát aj od Nadácie VÚB.

Hodnoty, ktoré majú význam

Snažíme sa robiť veci, ktoré majú význam pre život človeka, ako sú kultúra, spolupatričnosť, zachovanie dedičstva generácií − architektúry, piesní, zvykov. Som presvedčený, že tieto hodnoty budú v budúcnosti čoraz cennejšie. Budeme len radi, ak sa podobné aktivity dostanú aj do ďalších mestečiek a ľudia začnú skutočne spolupracovať a spolu žiť.

Víziou do budúcnosti je občianske združenie, ktoré by dokázalo zastrešiť rôzne aktivity svojich členov. Spájať ľudí, celé generácie tak, aby odmalička vnímali toto spoločenstvo ako súčasť spoločenského života. Spájanie generácií vidíme už teraz najmä vo folklóre, keď na jednom pódiu stojí dvojročné dievčatko a za ním sedemdesiatročný chlap. Týchto ľudí a ich blízkych zbližuje, čo vytvárame, a to bez toho, aby sa poznali.

Bol by som tiež rád, keby sme usporadúvali vzdelávacie, odborné, remeselné semináre, ktoré by sa venovali sociálnym a spoločenským témam. Učili ľudí kooperovať, diskutovať a konfrontovať svoje pohľady na svet. Všetko v priateľskej atmosfére v krásnom priestore komunitného centra, ktoré by malo viacúčelové využitie. Verím, že sa v ňom bude vždy aj spievať, tancovať a hrať. Kultúra skrátka otvára a kultivuje človeka.

Filip Húšťava

Kto je Filip Húšťava?

Pracuje ako kontrolór v útvare mestského kontrolóra hlavného mesta SR Bratislavy. Je zakladajúcim členom o. z. Pjekné mjestečko, ktorého cieľom je najmä podpora tradičnej kultúry a komunitného života v Kútoch. Je organizačným vedúcim mužského speváckeho zboru Kúcané, ktorý sa za krátky čas svojej existencie dokázal predstaviť aj na MFF Východná či v druhej sérii televízneho projektu Zem spieva. Venuje sa komunálnej politike, pôsobil ako poslanec obecného zastupiteľstva v Kútoch.