David Turčáni a Soňa Keresztesová spojili chov včiel, sklárstvo a tradičné remeslo spracovania vosku so sociálnym podnikaním. Časť chátrajúcej budovy bývalých sklární v Utekáči premenili na dielňu, v ktorej dávajú prácu dlhodobo nezamestnaným ľuďom. Plnia včelí vosk do brúsených nádob z recyklovaného skla. Nakuknite do ich dielne a prečítajte si, ako sa ich sviečky dostali až k pápežovi.
Utekáč preslávili sklárne, z ktorých sú dnes ruiny
Pár kilometrov od Kokavy nad Rimavicou v oblasti Malohontu sa z objatia hustých lesov vynára neveľká obec Utekáč. Jej neodmysliteľnou súčasťou je dnes už nefungujúca skláreň, ktorá svoju históriu započala už v roku 1787. Obdobie prosperity trvalo až do deväťdesiatych rokov minulého storočia. Väčšina miestnych sa živila sklárskym remeslom. Obci nechýbalo takmer nič, rozkvital spoločenský život, mali kino i kúpalisko.
Priemyselný život sklární vyhasol v roku 1998 a obec začala pustnúť. Na mieste niekdajších bazénov dnes chovajú už len ryby. Areál sklárne je rozsiahly, väčšina budov však chátra. V obci hľadajú investora, ktorý by priestorom dokázal vrátiť dávnu slávu. A hoci toto miesto vyvoláva pocit tajomna, predsa len sa tu nachádza život. V bývalej administratívnej budove si rozložili svoju dielňu Voštinári, ktorí tu vyrábajú sviečky a potreby pre včelárov.
Odišli zo západného Slovenska, aby si splnili sen
Voštinári spájajú vo svojom projekte hneď niekoľko sfér – včelárstvo, tradičné remeslo voštinárstvo a sklárstvo. Nápad spojiť remeslá do modernej podoby vznikol v domčeku v Liešnici, kde svoje korene zapustili Soňa Keresztesová a David Turčáni.
David Turčáni pochádza z Veľkého Krtíša, jeho partnerka Soňa Keresztesová je rodáčkou zo Šamorína. Ich cesty sa stretli v Nitre, kde obaja študovali na univerzite. Hneď na začiatku vzťahu si vysnívali bývanie v rodinnom domčeku na samote. Mestský život i prácu vymenili za bývanie v okrese Poltár.
Ruch mesta vymenili za včelárstvo
David Turčáni v Nitre pracoval ako krajinný projektant. Navrhoval zeleň pre mestá. Po príchode do Poltára sa vrátil k včelárstvu. Chov včiel preňho nebol ničím novým: „Čerpám zo 65-ročnej tradície. Môj otec aj starý otec boli včelári a my ako deti sme, samozrejme, pomáhali. Nebolo to však nič, o čom by som v minulosti sníval. Na strednej škole som dokonca vyhlásil, že ja včeláriť určite nebudem. Osud ma však dobehol, venujem sa včelám každý deň.“
David k včelárstvu pritiahol aj Soňu. Rozbehli spolu projekt Včelí kRaj. Včelnicu postavili na mieste, kde stála prvá škola v Liešnici. So vzdelávaním sa spájajú aj ich ďalšie aktivity, ktoré vznikli z potreby robiť osvetu nielen o včelách, ale i ostatných opeľovačoch. Začali spolu prednášať na školách po celom Slovensku o ochrane opeľovačov aj o ekologickom chove včiel.
Exkurzie zo škôl prichádzajú aj priamo k nim do včelnice. Naučiť sa niečo nové nechodia len študenti univerzít, ale aj skupiny zo stredných, základných, ba dokonca i z materských škôl.
Prepájajú včelárstvo s voštinárstvom a so sklárstvom
Súčasťou včelárenia je aj práca so včelím voskom – voštinárstvo. Tradičné remeslo zamerané na spracovanie vosku má v oblasti Gemera silnú tradíciu. Vosk sa spracúva a vracia do úľov alebo sa posúva do iných odvetví, napríklad do kozmetiky či potravinárstva.
„Voštinárstvo je potrebným doplnkom včelárenia. Na Slovensku je zaužívané, že sa remeslá dopĺňajú, a tak tu máme veľa včelárov, ktorí sú zároveň aj voštinármi. My sme sa však rozhodli voštinárčiť vo väčšom – náš projekt zameraný na spracovanie vosku je v takomto rozsahu asi jediný,“ vysvetľuje David Turčáni.
Pri získavaní vosku dielňa v budove bývalých sklární spolupracuje s mnohými včelármi. Podľa Turčániho slov sa snažia podporiť najmä tých, ktorí to najviac potrebujú zo sociálneho hľadiska.
David so Soňou našli využitie aj pre sklárstvo, ktoré v regióne v minulosti živilo veľkú časť obyvateľstva. Zo skla vyrábajú obaly na sviečky z včelieho vosku. „Hoci v regióne sa už sklo nevyrába, spolupracujeme s majstrami, ktorí nám sklo brúsia,“ hovorí.
„Svoje produkty sme sa rozhodli povýšiť z ekologického hľadiska a využívame len sklo, ktoré už bolo v minulosti aspoň raz použité. Ide predovšetkým o nádoby z minerálok či alkoholických nápojov,“ opisuje proces využitia materiálu David Turčáni.
Pravnianska dolina, obklopená vencom hôr, je lokalitou s trvácou tradíciou včelárstva. Aj miestni poslanci obce Nitrianske Pravno sú včelári. Vďaka podpore Nadácie VÚB revitalizovali oblasť Bôrik v blízkosti obce a vytvárajú priamo v prírode priestor na vzdelávanie, odovzdávanie remesla a vychovávanie novej generácie včelárov.
Sklárstvo do procesu výroby zaradili aj pre jeho dlhoročnú tradíciu v regióne: „Rozhodli sme sa do svojho projektu zapojiť to, čo miestnym koluje v krvi, na čo sú zvyknutí a hrdí. Aspoň v takejto malej mierke sme pomohli.“
Tradície obnovujú ekologicky
Projekt mladých ľudí má na zreteli aj ekologickú stránku. Produkty, ktoré z dielne v Utekáči vychádzajú, sú zabalené v jednoduchých obaloch z papiera a vyrobené z recyklovateľného materiálu. Pri výrobe sviečok sa využíva vosk, ktorý je sám osebe bezodpadový a možno ho využívať opakovane.
Sviečky sú umiestnené v skle, ktoré už minimálne jedno využitie malo a Voštinári sa mu rozhodli dať ešte jednu šancu. Často však nejde o jeho posledné využitie, pretože kupujúci si nádoby zo sviečok obľúbili.
„Veľa našich zákazníkov ich využíva aj inak, napríklad ako poháre, vázy či stojany na perá. Snažia sa im nájsť ešte nejakú úlohu, využívajú ich v kuchyni, obývačke či v záhrade. Kým sa nerozbijú, majú pestrý osud,“ hovorí David Turčáni.
Prázdne nádoby zo sviečok sa však dajú znova naplniť. Voštinári ponúkajú možnosť zakúpenia náhradnej voskovej náplne. Prázdne sklo si tak naďalej môže zachovať funkciu sviečky, čo je aj podľa autorov projektu ideálne využitie.
Dielňa má aj sociálny rozmer
Projekt mladého páru má i sociálny rozmer. V dielni v Utekáči majú dve zamestnankyne, ktoré predtým nemali skúsenosti so stálym pracovným miestom. So spracovaním vosku sa zoznámili až u Voštinárov a na náplň novej práce boli zaškolené.
„Keď sa situácia zlepší a všetko pôjde dobre, radi by sme zamestnali aj ďalších ľudí. Pandémia nám plány veľmi pribrzdila, ale chuť je tu stále,“ vysvetľuje vízie do budúcna David Turčáni.
Okres Poltár trpí vysokou nezamestnanosťou a Včelí kRaj investuje peniaze získané z komerčných včelárskych kurzov do rekvalifikačných kurzov, ktoré sú určené pre nezamestnaných.
Voštinári nie sú typickým biznisom. Ich cieľom nie je zisk, ale zvyšovanie povedomia o hodnote biodiverzity. To však dokážu, iba ak pozdvihnú celý región: „Prišli sme do oblasti Kokavy, kde je vysoká nezamestnanosť. Ťažko tu môžeme hovoriť ľuďom, aby ochraňovali opeľovače. Už v roku 2013 sme si uvedomili, že najprv musíme ľuďom nájsť prácu,“ hovorí David Turčáni.
„Keď vytvoríme zisk, vraciame ho miestnej ekonomike, pretavujeme ho do zamestnanosti. Hlavnou myšlienkou Včelieho kRaja i Voštinárov je pomoc pre región cez včelárenie, teda ekologické a sociálne podnikanie,“ vysvetľuje.
Sviečky od Voštinárov putovali až k pápežovi
Produkty z dielne Voštinárov si našli svojich priaznivcov a tešia sa obľube. Sú obľúbeným darom, často putujú aj do zahraničia. Podľa slov Davida Turčániho ich radi kupujú ľudia, ktorí pochádzajú z regiónu, no v súčasnosti žijú alebo pracujú na iných miestach. Prostredníctvom sviečok od Voštinárov si spomínajú na detstvo plné medu a zašlú slávu sklární.
Azda najväčším úspechom je, že sviečky sa dostali z Utekáča až do Vatikánu k pápežovi Františkovi. Svätému Otcovi ich niesla pri návšteve prezidentka Zuzana Čaputová. Návrh a výroba daru zabrali niekoľko týždňov. Výsledkom procesu boli sviečky z včelieho vosku v skle, ktoré predtým slúžilo ako demižón na víno.
Hoci bola výroba sviečok pre Svätého Otca obrovským úspechom, Voštinári si dávajú záležať pri výrobe každého produktu: „Vážime si, že môžeme vyrábať sviečky pre každého jedného z našich zákazníkov. Svoje produkty vyrábame tak, akoby vždy boli pre pápeža,“ hovorí David Turčáni.
Pri realizácii projektu im pomohol grant
Veľkým prínosom pre Včelí kRaj je grant, ktorý získali na realizáciu projektu Voštinári od Nadácie VÚB. „Veľmi nás potešilo, že v tomto prípade nešlo o hlasovaciu súťaž. Vnímame to ako veľký krok vpred pri vyberaní kvalitných projektov. Tento grant nám pomôže míľovými krokmi urýchliť veľa vecí. Znamená istotu v podobe partnera, ktorého máme za sebou a verí nám. Okrem toho nás teší aj fakt, že grant bol vypísaný na environmentálne projekty,“ pochvaľuje si David Turčáni.
„Región Gemera a Malohontu má potenciál a páči sa nám ho rozvíjať. Napĺňa nás, keď vidíme, že dokážeme urobiť pre región hoci malé, no viditeľné veci. Ľuďom sa naša práca páči, pomáha im. Naše výsledky sem ťahajú i ďalších,“ uzatvára David Turčáni.
