V Trnave vymysleli unikátny projekt. Ľudia žijúci v náročných podmienkach repasujú funkčný starý nábytok za dobrovoľný príspevok. Prostredníctvom pracovnej terapie a vedenia odborných pracovníkov v stolárskej dielni Nábytkovej banky rozvíjajú svoje zručnosti, čím sa snažia začleniť späť do spoločnosti. Zaujímavé a redizajnované kúsky sa potom vracajú k pôvodnému majiteľovi alebo slúžia ako zariadenie pre jednotlivcov a rodiny v núdzi.
V dielni Nábytkovej banky v Trnave je rušno. Kým Marián s Beatou natierajú zreparované stoličky, Oleg sa venuje obnove staršej skrinky. Ich šikovnými rukami už prešli aj staré dvere, komoda, perinák či drevené rámy na obrazy. Nachádzame sa v Integračnom centre Trnavskej arcidiecéznej charity. Ľudia žijúci v neistých podmienkach zachraňujú v rámci Nábytkovej banky nechcený nábytok a dávajú mu druhú šancu. Aj takýmto spôsobom rozvíjajú svoje zručnosti, pričom zaujímavé kúsky dostávajú pod ich rukami atraktívny nový dizajn.
Starý nábytok menia na dizajnové kúsky
Trnavská charita sa inšpirovala úspešnou Nábytkovou bankou v Prahe. Pre projekt sa nadchla aj Nadácia VÚB, ktorá sa ho minulý rok rozhodla podporiť. „Venujeme sa oprave a redizajnu starého nábytku, ktorý nám sem do charity nosia ľudia. Niektorí nám ho darovali, iní chcú, aby sme ho na zákazku opravili, a následne si ho vezmú späť. Vtedy ho repasujeme podľa ich predstáv,“ vysvetľuje Mária Mikulčíková, inštruktorka sociálnej rehabilitácie v trnavskej charite. Starý nábytok má podľa nej stále svoju hodnotu. „Stačí mu trocha lásky a starostlivosti a je znova použiteľný. Zároveň sme spojili sociálnu prácu s kreatívnou činnosťou, ktorá má navyše ekologický dosah. Zo strany ľudí je o našu službu záujem, čo nás, prirodzene, teší,“ dodáva Mária Mikulčíková.
Renovácia nábytku klientmi trnavskej charity má svoj proces a pristupujú k nej odborne. Najprv treba zhodnotiť, či si kúsok nábytku vyžaduje ošetrenie proti drevokaznému hmyzu a červotočom. Následne mu vracajú pôvodnú štruktúru, takže ho treba obrúsiť, odstrániť starý povrch a dať mu nový náter. Klienti ho následne zrepasujú a zredizajnujú podľa predstáv majiteľa. Niektoré kúsky sú skutočne unikátne. Napríklad skrinka s nápaditými geometrickými vzormi alebo farebné drevené rámy visiace na stene. Na svoju premenu v Nábytkovej banke čaká aj starý kredenc.
Núdzni si vďaka práci môžu zlepšiť svoju situáciu
„Je to práca, ktorú berieme vážne. Ľudia, ktorí nám prinesú staré kusy nábytku, nám zaplatia dobrovoľný príspevok. Vďaka nemu potom môžeme odmeniť človeka, ktorý na ňom pracoval. Naši klienti vytvárajú hodnotu, za ktorú dostávajú normálne zaplatené, a vďaka tomu si môžu svoju situáciu zlepšiť,“ vysvetľuje Mária Mikulčíková, ktorá sa už pred príchodom do charity venovala renovácii nábytku. Dnes hovorí, že má prácu snov. Aj vďaka tomu, že ju spojila s pomocou ľuďom v náročnej situácii.
Vymaniť sa z generačnej chudoby pre mnohých ľudí na Slovensku nie je jednoduché. Najmä v regiónoch s nedostatočnou infraštruktúrou a pre tých, ktorým chýba dostatočné vzdelanie alebo pracovné príležitosti. Občianske združenie Úspešný život pôsobiace v regióne Novohradu pomáha vymaniť sa z kruhu chudoby inak. Zameralo sa na finančné vzdelávanie ľudí z marginalizovaných skupín a rodičov samoživiteľov.
Do dielne pravidelne chodí aj Oleg, ktorý pochádza z ukrajinského Mariupola. V Trnave žije už dva roky spolu so svojou manželkou, s ktorou utiekli pred vojnou. „Obaja sme dôchodcovia a máme veľmi nízky príjem. Zatiaľ žijeme v skromnom príspevkovom bývaní. Teší ma každé euro, ktoré môžem zarobiť tu v dielni,“ hovorí. Hoci ešte veľmi dobre neovláda slovenský jazyk, pomaly sa ho vďaka kurzu v charite učí. „Vidieť na ňom, že chce a je naučený pracovať. Rozumie stolárčine. Len čo sa dotkne starých kusov nábytku, okamžite vie, čo má robiť,“ chváli ho Mária Mikulčíková.
Terapia prácou, pri ktorej nemusia myslieť na problémy
Projekt Nábytkovej banky pôvodne vznikol na pomoc ľuďom ohrozeným bezdomovectvom. Pred rokom sa stal súčasťou Integračného centra Trnavskej arcidiecéznej charity a zameral sa na širšiu skupinu ľudí v núdzi. Jeho zmyslom je predovšetkým terapia prácou. Pre ľudí v núdzi sa tak snažia vytvoriť priestor, aby nemuseli sústavne myslieť na svoju ťažkú situáciu. „Ak človek robí rukami, nemusí myslieť na problémy, ktoré ho čakajú vonku. Pri tvorivej práci sa odreaguje a zároveň môže byť vnútri a dať si u nás počas dňa teplý čaj alebo kávu,“ vysvetľuje sociálny pracovník Peter Mlynský.
Keďže Nábytková banka nedisponuje veľkými skladovými priestormi, zaviedli v nej poradovník na prijímanie nábytku. Záujemcov oslovujú e-mailom alebo telefonicky. „Každý kus, ktorý nám príde do dielne, z nej odchádza ako nový. Niekedy ide späť k svojmu súčasnému majiteľovi, inokedy o zrenovovaný nábytok prejaví záujem niekto iný. Už sa nám dokonca stalo, že pôvodný majiteľ tu nechal starý kus svojho nábytku, aby sme si ho nechali. No keď ho uvidel zrepasovaný, okamžite si ho chcel vziať späť,“ smeje sa Mária Mikulčíková.
„Ak človek robí rukami, nemusí myslieť na problémy, ktoré ho čakajú vonku. Pri tvorivej práci sa odreaguje a zároveň môže byť vnútri a dať si u nás počas dňa teplý čaj alebo kávu.”
Prinesiete starý nábytok a odídete s novým
Nábytkovej banke a ľuďom, ktorí v jej dielni pracujú, možno pomôcť rôzne. Darovaním drobného ručného alebo elektrického náradia, ale aj darovaním staršieho a funkčného kusového nábytku. „Stačí, že nás ľudia odporučia známym alebo nám jednoducho prinesú svoj nábytok a zaplatia dobrovoľný príspevok za prácu našich dizajnérov v núdzi,“ dodáva Peter Mlynský. Aj takýmto spôsobom môže verejnosť prispieť k tomu, aby sa ľudia zapojení do pracovnej terapie dokázali znova naštartovať, posunuli ďalej a nezostávali v stave úplnej núdze.
Beata s Mariánom chodia do dielne pracovať často a radi. Tvoria pár – ona je Poľka a on Slovák. „Obom sa nám tu robí dobre. Vlastne som sem začal chodiť kvôli Beatke, aby si časom mohla za peniaze, ktoré zarobí, vybaviť doklady,“ hovorí Marián a popritom dokončuje poslednú stoličku v dielni. Dôchodca svoje zarobené peniaze míňa najmä na jedlo a nevyhnutné životné potreby.
„Všetci, ktorí prichádzajú pracovať do dielne Nábytkovej banky v Trnave, sú viac-menej zabehnutí. Ráno sa prezlečú a pokračujú v rozrobenej práci. Samozrejme, dôležitý je aj osobný rozhovor, keď zisťujeme, či klienti niečo nepotrebujú, ako sa môžu posunúť ďalej alebo či im treba pomôcť s vybavením dokladov, napísaním životopisu alebo zavolať na nejaký úrad,“ vysvetľuje Peter Mlynský.
Pomáhajú aj ľuďom, ktorých trápia závislosti a dlhy
Pomoc Trnavskej arcidiecéznej charity a jej služby dnes využíva čoraz viac ľudí. Dôvodov je viac. Mnohí sa dostávajú do nepriaznivej situácie práve pre rôzne závislosti. „Je často spúšťačom, na ktorú sa potom nabaľujú ďalšie problémy. Veľa ľudí sa zadlžuje z dôvodu neplatenia zdravotných alebo sociálnych odvodov a v tom sa im tiež snažíme pomôcť,“ dodáva sociálny pracovník. V rámci Integračného centra sa snažia prepájať rôzne komunity ľudí s rôznymi národnosťami. Aj takýmto spôsobom ich vedú k vzájomnému porozumeniu.
„Nábytku stačí dať trocha lásky a starostlivosti a je znova použiteľný. Zároveň sme spojili sociálnu prácu s kreatívnou činnosťou, ktorá má navyše ekologický dosah. Zo strany ľudí je o našu službu záujem, čo nás, prirodzene, teší.”
Integračné centrum pôsobí pri charite od januára tohto roka. Jeho cieľom je ponúkať klientom rôzne kurzy a aktivity, v rámci ktorých sa podľa potreby striedajú. Či už ide o kurzy slovenského jazyka pre núdznych ľudí a seniorov z Ukrajiny, alebo výučbu anglického jazyka, kurz finančnej a počítačovej gramotnosti, je o ne veľký záujem. „Zmyslom našich integračných aktivít nie je akútna pomoc, ale snaha začleniť ľudí späť do spoločnosti,“ dodáva Peter Mlynský.
Aj spomedzi ľudí z Ukrajiny je na Slovensku stále veľa takých, ktorí sú odkázaní na pomoc druhých. „Či už sú to seniori, alebo matky s deťmi, v rámci integrácie majú neraz problém, pretože im chýba podporná sociálna sieť. Niekedy je to len o tom, aby sa vôbec mohli s niekým prejsť a porozprávať o svojich problémoch, a to sa im v charite snažíme nahradiť,“ dodávajú jej pracovníci.
