Dobré nápady a projekty niekedy potrebujú svoj čas, ba až roky, kým sa naozaj zrealizujú. Tak ako príbeh knihy Statočný rytier Tiler, ktorej napísanie a vydanie trvalo takmer päť rokov. S jej myšlienkou prišiel učiteľ Dušan Damián Brezány, ktorý vymyslel spôsob, ako deti učiť slovenský jazyk pútavou a zábavnou formou, a tak sa s nimi rozhodol napísať rytiersku knihu.
Všetko sa to začalo ešte v roku 2015, keď Dušan Damián Brezány začal na plný úväzok učiť v škole. Stal sa triednym učiteľom rozšantenej a živej 3. A triedy na Cirkevnej základnej škole Narnia v Bratislave.
„Táto trieda vždy prekypovala obrovskou energiou, no v istom období som pocítil únavu a úzkosť. Chcel som svoje hodiny slovenčiny posunúť na novú úroveň, aby boli naďalej zábavné a zaujímavé, no moje nápady sa vyčerpávali,“ spomína si učiteľ, ktorý veľmi rád píše a na konte má už niekoľko vlastných knižiek.
Vždy rád učil deti prostredníctvom storytellingu (cez príbehy) a sám má vo veľkej obľube bardovské príbehy – napríklad stredoveké rozprávky z francúzskeho prostredia, ktoré sa v minulosti šírili po Európe. „Sú známe ako les contes a síce pôsobia ako detské príbehy, vždy majú aj hlbší odkaz a presah na dospelejšie publikum,“ vysvetľuje.
Všetko začalo vymyslenou povesťou
Ako vraví, žiaci svojho učiteľa vždy zrkadlia. Ak to s nimi myslí a robí dobre, vždy mu vrátia chuť do práce. A tak rozmýšľal, čo by vymyslel a urobil na hodinách inak. „Bolo to v čase, keď sme preberali povesti a boli sme práve po škole v prírode. Aby som deti zabavil, vymyslel som si povesť o pánovi z Vršatca. Málokto mi však veril, že ten vtipný príbeh je vymyslený,“ spomína so smiechom učiteľ.
Napokon žiakov presvedčil, že podobný príbeh by dokázali napísať aj oni. Spočiatku o tom pochybovali, no sľúbil im, že ich naučí, ako na to. „Myšlienka, aby sme niečo vytvorili spoločne, ich nesmierne nadchla. Všetko sa to začalo pri učive o osnove, keď som ich zapojil do hry. Je to vďačná téma, pretože pri nej preberáte členenie príbehu a na ňu sa neskôr napájajú aj iné učivá ako opis postáv či ich charakteristika,“ vysvetľuje Dušan Brezány.
Aby do tvorby vniesol viac napätia a zábavy, rozdelil žiakov do piatich skupín. Každá skupina predstavovala jeden bod osnovy príbehu. „Jedna skupina mala vymyslieť hlavného hrdinu a ďalšie izolovane od seba písali samotný príbeh. Všetci boli nesmierne zvedaví, čo z toho vzíde. Jediné, na čom sa zhodli, bolo, že chcú vytvoriť rytiersky príbeh, a tak vznikol aj hlavný hrdina rytier Tiler,“ opisuje učiteľ.
Udatný rytier Tiler ožil
Po dopísaní príbehu sa všetci neskutočne smiali. Tešili sa, že výsledok prekonal ich očakávania. Zápal žiakov a ich snaha boli neoceniteľné. Udatný rytier Tiler, ktorý sa vydal na svoju prvú výpravu s vtipnými zážitkami a zdarne sa vrátil domov, zrazu v triede ožil. Deti sa o rytierovi rozprávali aj cez prestávky a spoločne vymýšľali, čo nové by ešte mohol zažiť a ktoré krajiny by mohol navštíviť.
„Napadlo mi, že s Tilerovou pomocou môžeme spoločne zažívať veľké dobrodružstvo počas celého tretieho ročníka, a tak sme s ním zvládli rôzne témy ako vybrané slová, priamu reč a množstvo ďalšieho učiva. Bola to čistá radosť.“
Keď sa blížil marec − mesiac knihy, učitelia vymýšľali rôzne aktivity pre deti na podporu čítania. „Uvažoval som, čo s rytierom, a tak mi napadlo, čo keby sme vytvorili knižku. To znamená, že by som to uchopil metodicky a urobili by sme komplexný ucelený príbeh. A tak sme sa spoločne rozhodli, že všetko, čo sme už na hodinách vymysleli, dáme do jednej knihy. Lenže tá potrebovala hlavnú myšlienku,“ vysvetľuje učiteľ, ktorý zistil, že rytierovi Tilerovi stále niečo chýba.
Posledné kapitoly ako prekvapenie
Žiaci prišli na to, že rytier nemá svoju princeznú, ktorú by si vzal za ženu, a tak tvorili ostošesť. „Nie som zástancom domácich úloh, ale žiaci mi nadšene a dobrovoľne nosili časti svojich príbehov aj z domu a ja som ich postupne prepisoval do počítača,“ hovorí učiteľ. Jedna vec však stále nebola istá a to, ako sa príbeh skončí. Tilerovi sa stále nedarilo naplniť svoju misiu. „Tak som žiakom sľúbil, že posledné dve kapitoly napíšem sám, nech svoje písanie ukončia v akomkoľvek bode,“ dodáva učiteľ.
Športový klub v Modre sa už niekoľko rokov snaží o to, aby bol šport prirodzenou súčasťou voľného času detí. Rozvíjajú u detí nielen pohybové nadanie a lásku k športovým aktivitám, ale tiež zdravé fungovanie v kolektíve. S predsedom športového klubu Petrom Holekšim sme sa rozprávali o vzťahu dnešných detí k športu, tréningoch, ale aj podpore detí zo sociálne slabších rodín.
Na spoločnom písaní bolo úžasné, že žiaci si mohli precvičiť čokoľvek – opisy, vybrané slová, priamu reč, prirovnania i témy z vlastivedy. Trénovali si logiku, príčiny, súvislosti a dôsledky. Učili sa, že dej musí mať spád a gradáciu, ale aj pointu. Pochopili, že ak niečo vytvoria, neznamená to koniec práce, ale môžu svoje dielo neustále vylepšovať.
Koncom školského roka v 3. A zavládol nadšený potlesk a jasot. Žiaci sa konečne dozvedeli, ako sa príbeh Tilera skončí. Učiteľ prenechal svoju triedu ďalším kolegom a všetci si mysleli, že Tiler ostane ako krásna spomienka v zásuvke. No netrvalo dlho, prešli dva mesiace, a žiaci, už štvrtáci, si našli k svojmu obľúbenému učiteľovi cestu prostredníctvom krúžku tvorivého písania. Vrátiť sa alebo nevrátiť sa k Tilerovi? Mohol by príbeh uzrieť svet ako skutočná kniha?
Na dobré sa čaká
„Mnohé vydavateľstvá síce prejavili záujem a jedno dokonca začalo s rukopisom aktívne pracovať, ale napokon prípravy na vydanie knihy ustali. Medzitým som túto aktivitu v škole ponúkol ako model pre ročníkový projekt na slovenský jazyk pre tretiakov a vyskúšalo ho niekoľko kolegov aj v iných školách,“ dodáva učiteľ, ktorý sa ďalší školský rok snažil s niektorými deťmi, aby Tiler stále žil. Bol ako krásna spomienka, no niektorí už neverili, že by kniha skutočne mohla uzrieť svetlo sveta.
Keď sa už zdalo, že nastal koniec rytierovej cesty, zjavil sa rodič Jakub Smoliga, ktorý sa rozhodol angažovať v procese vydania knihy. „Začali sme odznova snívať a plánovať, hoci z tretiakov už boli šiestaci. Kniha ešte nebola na svete a ich už zaujímalo, ako ju budú prezentovať, či by sa niekomu mohla páčiť alebo či z nej dokonca budú mať zisk,“ spomína s úsmevom učiteľ, ktorý vie, že roky práce a úprav na knihe preverili trpezlivosť všetkých.
Knihu oživila aj malá ilustrátorka
Jakub Smoliga sa rozhodol, že príbeh dá prečítať svojej dcére Stellke. Ak ju zaujme, knižku podporí a vydajú ju. Stellku knižka natoľko zaujala, že napokon sa stala hlavnou ilustrátorkou Tilerových dobrodružstiev aj s odbornou spoluprácou Márie Rojko a Lívie Kožúškovej.
Postupne sa zapájali aj ďalší odborníci. Spisovateľka Monika Kompaníková sa rozhodla, že Tilerove dobrodružstvá redakčne upraví. Vydavateľstvo Martinus prisľúbilo, že knihu bude predávať vo svojich kníhkupectvách. Každý, kto sa zapojil, pomáhal knihu vylepšovať. Kniha Statočný rytier Tiler napokon vyšla aj s podporou Nadácie VÚB. Hoci ešte jej krst neprebehol, vidieť ju už na pultoch a pomaly si nachádza cestu k čitateľom.
Tilerove dobrodružstvá sú už v predaji
„Bez toho, aby sme knižke robili reklamu, si ju všimli rôzne osobnosti i čitateľskí influenceri, čo nás nesmierne teší. V septembri plánujeme jej krst a prezentácie, pričom samotní autori už budú ôsmaci,“ smeje sa učiteľ. Aj vďaka tomuto projektu sa žiaci veľa naučili. Pochopili základy práce s umeleckým textom, ako si zadávať ciele, čo všetko musia urobiť, aby sa im projekt podarilo zrealizovať.
Dušan Damián Brezány tvrdí, že Tiler je srdcovka, ktorá vznikala celých päť rokov. Okrem toho mu pomohla vyvinúť zaujímavú metodiku, ako cez storytelling hravo zapájať žiakov do výučby slovenského jazyka a prepájať ho s inými predmetmi.
