Ocenenie Maľba 2023 pozná svojich víťazov. V 18. ročníku výtvarnej súťaže viedli najmä ženy. Dominika Kováčiková, Michaela Šuranská a Alexandra Hrehová – to sú mená troch mladých umelkýň, ktorých diela získali najvyššie ocenenie. Medzinárodnú porotu zaujali nielen rôznymi technikami, ale aj svojimi výpoveďami. Obrazy finalistov sú súčasťou výstavy v bratislavskej Galérii Nedbalka.
O víťazstvo v súťaži Maľba sa počas 18. ročníka uchádzalo viac ako 100 mladých umelcov. Poslaním súťaže je každoročne podporiť mladú slovenskú maľbu a zároveň pomôcť mladým umelcom etablovať sa na profesionálnej umeleckej scéne. Jej laureátov každoročne oceňuje Nadácia VÚB, ktorá od tohto roka zvýšila celkovú finančnú odmenu na 30-tisíc eur.
O víťazných dielach rozhodovala medzinárodná odborná porota
Prihlásené diela umelcov tento rok posudzovala medzinárodná porota v zložení Michal Novotný, kurátor umenia, umelecký kritik a riaditeľ zbierok moderného umenia Národní galerie Praha; rakúsko-slovinská historička umenia, nezávislá kurátorka a pedagogička Hana Ostan Ožbolt; španielsky maliar a vizuálny umelec Jaime Valero a historička umenia, kritička a kurátorka Ivana Moncoľová. Zloženie poroty sa každoročne mení, vďaka čomu sa mladá slovenská maľba dostáva do povedomia aj v zahraničí.
„Tohtoročný výber medzinárodnej poroty opakovane potvrdzuje, že maľba je nástrojom komunikácie dôležitých a v spoločnosti neraz prehliadaných tém. Ukazuje, že mladí ľudia sú vnímaví a s odvahou tematizujú vlastné i všeobecnejšie problémy nášho prostredia a planéty. V tomto ročníku vidím zastúpené rôzne polohy a témy – rozmanité štýly, techniky i špecifickú prácu s materiálom,“ konštatuje Nina Gažovičová, odborná poradkyňa súťaže.
Životopisy finalistov sú plné relevantných projektov, výstav, študijných a štipendijných pobytov či ocenení. A hoci sa námaha výtvarníkov nie vždy stretáva s primeraným ohlasom v spoločnosti, na ich občasné, ba i časté pochybnosti je jediná odpoveď. Tou je sústavná práca, vôľa zlepšovať sa, disciplína a odhodlanie.
Trojica víťaziek prináša vo svojich dielach silné posolstvo. Jednak sú ich obrazy intímnou osobnou výpoveďou a jednak sú odkazom pre súčasnú spoločnosť. Okrem využitia zaujímavých výtvarných techník reflektujú témy, ktoré sa ich bytostne dotýkajú a zároveň nimi apelujú aj na ostatných.
Dominika Kováčiková a jej Inštinkt prežitia (1. miesto)
Dve dievčatá sedia na deke na lúke, ich tváre sú vyseknuté zo záberu a jedna drží lesknúci sa nôž balisong (nôž motýlik – pozn. autora). Maľba roka s názvom Inštinkt prežitia (2023) mladej výtvarníčky Dominiky Kováčikovej prináša idylicky pôsobiaci motív pikniku dvoch žien. Veselé žiarivé farby sú v kontraste so znepokojivým náznakom tichého násilia.
Kováčiková spodobuje dve ženské postavy, no zámerne nevidíme ich tváre. Napriek tomu je jej maľba konkrétna a úderná. Citlivo upozorňuje na problematiku ponižovania a nepochopenia nielen zo strany verejnosti, ale aj blízkych ľudí v škole, rodine a komunite. Autorka si uvedomuje, ako tento typ negatívnych reakcií vedie ženy, ktoré sa stali obeťami násilia, do izolácie.
Finálová maľba je súčasťou jej diplomového cyklu Holky rohypnolky. „Vo svojom cykle malieb pracujem s osobnejším motívom. Venujem sa v nich životu dospievajúcich dievčat, ktoré si prešli traumou spôsobenou psychickým alebo sexuálnym násilím,“ vysvetľuje víťazka Maľby 2023.
Kováčikovej hrdinky ukazujú silu a odhodlanie prekonať bolesť. Zobrazené detaily, akými sú dievčenské vrkoče alebo stuhy vo vlasoch, však evokujú skôr pocit nevinnosti a čistoty. „V spoločnosti často zastierame tému násilia, preto obete neraz nechcú hovoriť o svojej skúsenosti. Snažila som sa zobraziť aj to, ako sa z dievčat rodia ženy, ktoré v dospelosti znášajú svoje traumy inak. Často už nie sú ich obeťami, pretože sa naučili bojovať samy za seba,“ vysvetľuje výtvarníčka, ktorá proces maľovania prirovnáva k dospievaniu.
Dominika Kováčiková sa narodila v roku 1996 v Dolnom Kubíne. Hoci od detstva kreslila, na strednej škole si vybrala štúdium grafiky. Grafiku napokon vyštudovala aj na Akadémii umení v Banskej Bystrici. „Víťazstvo v Maľbe 2023 mi dodalo novú energiu a sebavedomie tvoriť. Utvrdilo ma to v tom, že to, čo robím a hovorím prostredníctvom umenia, dáva zmysel. Podpora od ľudí pre mňa znamená nesmierne veľa,“ dodáva víťazka.
Michaela Šuranská a jej výskum žiarivých kameňov (2. miesto)
Ďalšie víťazné dielo Research of Shining Stones prenáša diváka na miesto dýchajúce históriou. Michaela Šuranská v ňom zachytáva ruiny archeologického náleziska, hradiska zhruba z 9. storočia, v obci Tlmače. „Dlhodobo ma v maľbe zaujíma verejný priestor a skúmanie krajiny. To, ako do nej človek vstupuje a mení ju. Vo svojom obraze som sa zamerala na lokalitu, z ktorej pochádzam. Zachytila som na ňom výsek záhradkárskej oblasti, kde bolo kedysi významné archeologické nálezisko. Pôvodne sa malo stať národnou pamiatkou, no namiesto toho je skanzenom záhradkárstva,“ vysvetľuje autorka.
Pozitívny je najmä jej záujem o lokálne prostredie, rurálne Slovensko a jeho ruiny. Hoci rada pracuje s pestrými farbami, tentoraz sa zamerala skôr na zemité, medzi ktorými dominuje hnedá a zelená. Pozoruhodne odkrýva historické vrstvy aj cez použitý materiál a jeho historické miestne konotácie. Jej víťazná maľba je montáž – hybrid na pomedzí postmodernej koláže.
Šuranskej tvorba sa zameriava na témy, ktoré sa spájajú s pamäťou a identitou. Miestni túto oblasť kedysi nazývali galejami. „Po tom, čo tam vznikla záhradkárska kolónia, sa nálezisko rozobralo a ľudia odviezli starodávne kamene nevedno kam. Vždy keď sa tadiaľ prechádzam, hľadám, či tu ešte nejaké z minulosti zostali,“ hovorí.
Materiál plátna, na ktorom svoje dielo vytvorila, tiež súvisí so skúmanou oblasťou. Jeho podkladom je industriálna celta z miestneho závodu na výrobu kotlov. Časť z neho prekrýva aj obraz. Výtvarníčka tým odkazuje na rôznorodé historické vrstvy, ktoré tvoria jej srdcovú lokalitu.
Michaela Šuranská sa narodila v roku 1993 v Leviciach, maľbe a kresleniu sa venuje od detstva a jej záujem o umenie sa prehĺbil najmä na strednej a vysokej škole. Kurátorsky pôsobí v Rozkvet Gallery v Banskej Bystrici a je aj autorkou projektu Kláštor Opening.
Alexandra Hrehová a jej Miss Slovakia Treasure (3. miesto)
Debutantka súťaže Alexandra Hrehová sa vo svojej tvorbe sústreďuje na rodové stereotypy a otázky vlastnej identity. Vo svojich obrazoch sa zaoberá osobnými otázkami, ktoré vychádzajú z vnútorných potrieb spracovať a hojiť si vlastné rany, ale aj reflektovať spoločenský nátlak na ženské pohlavie.
Jej víťazný obraz Miss Slovakia Treasure (2023) zaujme pozornosť diváka neónovo ružovou maskou, ktorá zakrýva tvár mladej ženy. Tak trochu pripomína ruskú feministickú umeleckú skupinu Pussy Riot, akoby evokoval protest. Žena je oblečená v kroji a v ruke drží cigaretu. V dielach pracuje s osobnou mytológiou, s odkazom na duševné zdravie, postupným uvedomovaním si vlastnej hodnoty a so sebaláskou. „Obraz odkazuje na spôsob, akým sa snažíme zakryť depresie, úzkosti alebo ADHD,“ vysvetľuje Alexandra Hrehová.
Žena na obraze stojí ako tradične zobrazený chlap, čím tak trochu pripomína mačistickú reklamu podľa vzoru Marlboromana. Motív kukly je symbol, ktorý sa u Hrehovej objavuje často. Akt maskovania chápe ako nástroj prežitia v spoločnosti. Svojou tvorbou poukazuje aj na zneužívanie folklóru na sociologické a politické ideológie. „Sledujem, akým spôsobom sa zneužíva na pretláčanie tradičných hodnôt či presadzovanie predstavy o submisívnych ženách v spoločnosti. Istým spôsobom sa tomu vo svojom umení vysmievam,“ dodáva víťazka.
Prešlo desať rokov, odkedy Andrej Dúbravský vyhral hlavnú cenu v súťaži Maľba. Dnes je inšpiráciou pre mnohých výtvarníkov. Navštívili sme ho v jeho ateliéri v dedinskom dome na južnom Slovensku.
Alexandra Hrehová sa venuje knižnej ilustrácii, maľbe a grafike. Pochádza z Hanušoviec nad Topľou a dokončuje štúdium na Akadémii umení v Banskej Bystrici. V roku 2020 získala Cenu Slovenskej národnej knižnice v súťaži Najkrajšie knihy Slovenska za študentskú prácu Idey vrhajúce tieň. S maľovaním začala až v magisterskom ročníku. Jej obraz je zo série piatich. V súčasnosti sa sústreďuje na ich dokončenie a čaká na príležitosť pripraviť vlastnú autorskú výstavu.
Zuzana Badinková a jej I-50 (čestné uznanie poroty)
Tvorba Zuzany Badinkovej sa zaoberá skúmaním snímok magnetickej rezonancie pacientov, ktorí trpia poruchami mozgu a vedomia. Získané poznatky o mozgovej aktivite koreluje s farbami a na ich základe vytvára abstraktné kompozície.
Maľbe s názvom I-50 síce porota neudelila umiestnenie, ale výtvarníčka za ňu získala čestné uznanie. Na jej obraze sa stretáva deväť pastelových tyrkysových štvorcov, ktoré predstavujú útržky, niekoľko pixelov v snímke mozgu z magnetickej rezonancie. Autorka pracuje primárne s dvomi technickými polohami – buď je to nanášanie farebného pigmentu na plochu plátna pomocou striekacej pištole airbrushu, alebo kombinácia klasickej maliarskej techniky štetcom. Aj takýmto spôsobom aktualizuje možnosti maľby pre 21. storočie. Inovatívne prepája technologické výdobytky súčasnosti s klasickou maliarskou disciplínou.
„Názov maľby odkazuje na kódy, ktoré sa v medicíne priraďujú rôznym diagnózam. Vo vizuálnom umení rada pracujem s témami, ktoré sú skryté pod povrchom. Odkazujú na naše nevedomie a s tým spojené vnútorné prežívanie,“ vysvetľuje výtvarníčka, ktorá inklinuje skôr k abstraktnej maľbe. Jej príjemná pastelová a minimalistická kompozícia vytvára dojem čistoty, ktorá je akoby odpoveďou na súčasnú zahltenosť prebytočnými informáciami.
Zuzana Badinková absolvovala štúdium na Akadémii umení v Banskej Bystrici, momentálne pôsobí v Prahe. Na Slovensku a v Českej republike realizovala viacero projektov vo verejnom priestore. Hoci študovala nové médiá, vždy inklinovala ku klasickej maľbe a v tvorbe je pre ňu zásadný kontakt s materiálom.
Kristína Kandriková a jej Posledné lúče
Abstraktnú maľbu na výstave Maľba 2023 v bratislavskej Galérii Nedbalka zastupuje aj finálový obraz Posledné lúče (2022) od výtvarníčky Kristíny Kandrikovej. Jej vzťah k maľbe je postavený na silne experimentálnom prístupe, ktorý sa odohráva na viacerých úrovniach.
Jej obraz zachytáva svetlo pred blížiacou sa nocou. Posledné lúče prenikajúce cez konáre stromov. Hoci pôsobí ako vymyslený výjav, v skutočnosti ide o niekoľko obrazov, ktoré zachytávala počas prechádzok v lese nad Svätým Jurom, kde žije. Kandriková experimentuje s maľbou na esenciálnej úrovni. Svoj obraz namaľovala na transparentnú fóliu, ktorá pri stretnutí so svetlom pôsobí ostro ako neón.
„Svetlo ma dlhodobo fascinuje. Sledujem, ako sa neustále mení a v každej situácii vytvára iný dojem. Hoci sa venujem abstraktnej maľbe, v poslednom čase zachytávam skôr konkrétne miesta a momenty v krajine. Na druhej strane dokážem v abstraktnej maľbe lepšie vyextrahovať esenciu svojho zážitku a lepšie preniesť jeho atmosféru na diváka,“ vysvetľuje maliarka.
Prostredníctvom svojich diel zobrazuje esenciu krajiny, pripomína dôležitosť spolužitia s prírodou a nenásilne reflektuje environmentálne témy. Pod povrchom maľby nás necháva nazrieť aj dovnútra a poskytuje nám voľný priestor na precítenie.
Kandrikovej dielo vzniklo pôvodne pre výstavu v štiavnickej Galérii Jula Bindera počas minulej jesene. Pochádza z Kysuckého Nového Mesta, študovala v Bratislave, absolvovala stáž v Poľsku a pravidelne vystavuje doma i v Českej republike.
Nadácia VÚB v súťaži Maľba ocenila už mnohých významných výtvarníkov
Ocenenie Maľba – Cena Nadácie VÚB za maliarske dielo pre mladých umelcov je dlhodobou súčasťou identity nadácie. Tento rok dosiahlo pomyselný vek dospelosti. Nadácii VÚB sa za 18 rokov podarilo vytvoriť pravidelnú udalosť, ktorej prínos na výtvarnej scéne každoročne vnímajú nielen výtvarníci, ale aj etablovaní umelci, odborníci a verejnosť. „Rok čo rok potvrdzuje naše úsilie, v ktorom od začiatku vidíme zmysel. Chceme podporovať najvýraznejšie mladé výtvarné talenty a cez ich tvorbu, ktorá nastavuje zrkadlo spoločnosti, kultivovať verejný priestor,“ hovorí Jozef Kausich, generálny riaditeľ VÚB banky a predseda Správnej rady Nadácie VÚB.
Nadácia VÚB od roku 2006 ocenila v prestížnej výtvarnej súťaži už 46 výtvarníkov a rozdelila im finančné odmeny v celkovej výške 340-tisíc eur. Mnohým z vtedy začínajúcich umelcov otvorila dvere do výtvarného sveta, pričom ocenení výtvarníci dnes tvoria na európskej či svetovej úrovni a robia dobré meno slovenskému umeniu. Medzi ocenenými umelcami z uplynulých ročníkov sú aj také mená ako Erik Šille, Andrej Dúbravský, Lucia Tallová, Katarína Janečková Walshe či Juliana Mrvová. Diela súčasných 20 finalistov sú verejne vystavené aj v rámci výstavy v Galérii Nedbalka v Bratislave do 22. októbra.
