Rok 2018 bude pre Bielu noc deviatym v poradí. Začala v Košiciach, pred tromi rokmi sa dostala aj do Bratislavy. Podujatie európskeho formátu oslovuje umeleckých nadšencov, deti, seniorov aj náhodných okoloidúcich. O výzvach jednotlivých ročníkov Bielej noci, počas ktorej sa mesto mení na jedno umelecké dielo, porozprávala organizátorka Zuzana Pacáková.
Biela noc je prestížnym medzinárodným umeleckým projektom, ktorý má za úlohu priblížiť širokej verejnosti súčasné formy umenia, ale aj nepoznané a významné miesta Bratislavy a Košíc. Podporiť súčasné umenie má za cieľ aj VÚB. Tá je už štvrtým rokom generálnym partnerom tohto najnavštevovanejšieho festivalu na Slovensku.
V spolupráci s Bielou nocou priniesla niekoľko umeleckých diel, každoročne prepožičiava budovu centrály VÚB na Mlynských nivách, aby sa tak premenila na jedno z diel a návštevníkom umožňuje jedinečnú nočnú vyhliadku z najvyššieho poschodia centrály. Z ich kooperácie vznikla aj aplikácia s mapou, popismi diel a navigáciou, ktoré návštevníkom pomáhajú s orientáciou počas podujatia.
Čaro prvého razu
Na začiatku bola inšpirácia zo zahraničia a motivácia vytvoriť na Slovensku niečo nové. „Prvý ročník sme realizovali v čase, keď takýto formát vo verejnom priestore ešte neexistoval,“ približuje umelecká riaditeľka festivalu Zuzana Pacáková.
„S veľa vecami sme sa stretli po prvýkrát a v podstate sme sa učili počas jazdy. Bolo to veľké dobrodružstvo, výsledok bol však nad naše očakávania, pretože diela mali skutočne silnú atmosféru, a to čaro prvého razu bolo prítomné. Bolo to vôbec po prvýkrát v histórii Košíc, keď za umením prišla taká veľká masa ľudí a vytvorila sa úžasná atmosféra. Vtedy sa založila tradícia Bielej noci,“ spomína na prvý ročník.
Organizátorka vníma, že za niekoľko rokov sa festival posunul na úplne inú úroveň. „Tým, že festival má status medzinárodný, dostali sme sa aj my na mapu európskych festivalov. Musíme riešiť množstvo vecí, ktoré by nám pred deviatimi rokmi ani nenapadli. Či už zastavenie dopravy, bezpečnosť festivalu, množstvo povolení, spoluprácu s horolezcami, potápačmi, letiskom; jednoducho festival narástol do ohromných rozmerov.“
Nekontrolovateľný organizmus, ktorý sa stále vyvíja
Organizácia festivalu, akým je Biela noc, prináša nadšenie, ale aj obrovské výzvy či ponaučenia. „Tento festival je živý organizmus, ktorý sa vyvíja každým dňom a každým rokom. Každý deň je nepredvídateľný, pretože na celý priebeh vplýva množstvo rôznych okolností, napríklad počasie,“ hovorí organizátorka Pacáková. „Spolupracuje na tom veľký počet ľudí, čiže miestami je to naozaj až nekontrolovateľný organizmus. Je to procesná záležitosť, rieši sa to vždy v danom čase a na danom mieste počas jednotlivých inštalácií,“ vysvetľuje.
To, čo sa rieši každý rok a bez čoho by festival nemohol fungovať, sú financie, ku ktorým nemalou mierou prispieva aj VÚB ako generálny partner tohto umeleckého projektu. „Najväčšou výzvou je festival zrealizovať. Napriek tomu, že máme za sebou osem úspešných ročníkov, musíme v podstate každý rok začínať akoby odznova.
Predovšetkým ide o rozpočet festivalu, aby vôbec mohol opäť ďalší ročník vzniknúť. To znamená, že musíme nájsť stabilných partnerov, následne vystavať kvalitný program a dať dohromady tím ľudí, ktorí to celé postavia. Čiže najväčšou výzvou je pre mňa každý rok to, aby Biela noc vôbec bola,“ hovorí Zuzana.
Zuzana Pacáková si ako organizátorka zaspomínala aj na najvýraznejšie momenty, ktoré priniesli jednotlivé ročníky. Preneste sa s nami v čase a zaspomínajte si prostredníctvom fotografií na osem rokov Bielej noci na Slovensku.
2010: Ľudia ešte nevedeli, ako sa majú správať k umeniu vo verejnom priestore
„Mali sme veľký strach, očakávania, plány. Pracovali sme vtedy len s lokálnymi umelcami. Najviac z prvého ročníka zarezonovala asi inštalácia Petra Vrábla, ktorý do košického mestského parku – vtedy ešte nezrekonštruovaného, a tak trochu temného, do ktorého Košičania v noci veľmi nechodili, spravil jednu čarovnú svetelnú oázu, kde nainštaloval viac než 2 000 svietiacich plastových lyžičiek, čo spôsobilo v Košiciach trochu ošiaľ.
Bojovali sme však s vandalizmom a bolo viditeľné, že ľudia ešte vtedy nevedeli, ako sa majú správať k umeniu vo verejnom priestore. Mnoho diel bolo zničených či rozkradnutých, boli sme z toho trochu sklamaní, no zároveň nás to motivovalo k tomu, aby sme urobili osvetu o tom, ako sa k umeniu na ulici správať.“
2011: Druhý ročník priniesol umelcov zo zahraničia
„Mali sme ešte o čosi väčší strach, pretože sme nevedeli, či sa festival medzi ľuďmi uchytil a či sa etabluje ďalšou návštevnosťou. Boli sme však milo prekvapení, prišlo ešte viac ľudí, bolo vidieť posun v správaní ľudí a v ich reakciách. Podarilo sa nám priniesť aj umelcov zo zahraničia, konkrétne z Mexika, Francúzska a Nórska – z čoho som bola veľmi nadšená.“
2012: Na niektorých dielach pracovali celý rok
„Cítili sme sa opäť o čosi stabilnejšie, rozšírili sme počet zahraničných umelcov. S francúzskou umelkyňou Elise Morin sme vytvorili site-specific dielo pre mlynský náhon, na ktorom sme pracovali počas celého roka. Dielo malo ekologický podtext a dalo sa vidieť ešte ďalšie tri mesiace po Bielej noci. Boli sme všetci veľmi hrdí, že etablovaná parížska umelkyňa spravila úplne nový zásah v rámci verejného priestoru v Košiciach.“
2013: Najrozsiahlejší ročník
„Rok 2013 bol špeciálny tým, že v tom čase boli Košice Európskym hlavným mestom kultúry, a tak aj Biela noc bola asi najrozsiahlejšia, čo sa týka počtu diel, ale aj návštevnosti zahraničných turistov či zahraničných headlinerov. Bol to naozaj silný ročník.“
2014: Pri príprave pomáhali aj väzni
„Najviac zarezonovalo dielo Waste Landscape od spomínanej Elise Morin v Kunsthalle. Išlo totiž o viac než 60 000 cédečiek, ktoré vytvorili akési odleskové vlny v košickej Kunsthalle a ktoré dvanásťčlenný tím inštaloval približne mesiac. Zaujímavosťou je, že nám pri tom pomáhali väzni, ktorí tie cédečká manuálne zošívali drôtmi. Bola to vskutku fyzicky náročná, precízna a dlhotrvajúca práca. Počas vernisáže Bielej noci v týchto ,cédečkových horách‘ Jozef Vlk a Quasars Ensemble naživo odohrali špeciálny koncert.“
2015: Prvýkrát v Bratislave
„Bol to rok o čosi výnimočnejší a náročnejší, keďže sme sa rozhodli rozšíriť festival aj do Bratislavy. Bolo to pre nás nové prostredie a v podstate sme si to opäť vyskúšali akoby odznova – v novom meste, s novými pravidlami, lokáciami, s úplne novou infraštruktúrou. Učili sme sa fungovať na dvoch miestach zároveň – bola to veľká výzva. Napriek nepriaznivému počasiu prišlo veľmi veľa ľudí.
Zámerne sme pre prvý ročník v Bratislave prezentovali opäť dielo Petra Vrábla, ktoré rovnako ako predtým v Košiciach aj teraz zarezonovalo spomedzi ostatných asi najviac. S belgickým svetelným štúdiom ATK sme rozsvietili budovu rozhlasu a pripravili sme mnoho ďalších divácky atraktívnych diel.“
2016: Posilnenie dopravy počas festivalovej noci
„V tomto roku sme v Bratislave začali robiť špeciálne opatrenia, čo sa týka posilnenia nočnej mestskej dopravy. Na novootvorený Starý most sme zareagovali a pripravili akúsi dúhovú prechádzku, ktorá sa stala asi najfotografovanejším dielom v histórii Bielej noci, pričom doteraz nám prichádzajú správy, aby sme to dielo obnovili. Nadviazali sme tiež spoluprácu s Kanadou, z ktorej sme privítali niekoľkých umelcov. V Košiciach zarezonovalo najmä dielo Svätojánske mušky práve od kanadského umelca Maotika.“
2017: Diela sa dostali až na stránky BBC
„V minulom ročníku sme bojovali so silným vetrom a vôbec po prvýkrát sme museli dve inštalácie pre nepriaznivé počasie zrušiť, pretože nebolo možné ich ani len nainštalovať. Na druhej strane sme sa však tešili dielu významného amerického umelca Luka Jerrama s názvom Mesiac, ktorý predstavil tak v Bratislave, ako aj v Košiciach. Bolo zaujímavé sledovať dialóg s danou lokáciou, v ktorej sa nachádzal.
V košickej Kunsthalle sme naplnili bazén a vzniklo tak zaujímavé zrkadlenie mesiaca na hladine vody. V Bratislave ohúril divákov v prostredí Medickej záhrady. V oboch mestách to vyvolalo magickú atmosféru a dokonca sa ten mesiac z našich miest dostal aj na stránky BBC a rôznych zahraničných novín, čo nás skutočne potešilo.“
Rok 2018 zastaví dopravu a prinesie pešiu vodnú zónu
Tento rok sa 29. septembra v Bratislave a 6. októbra v Košiciach bude konať už deviaty ročník Bielej noci. „Máme veľa imerzívnych diel, teda takých, ktoré nás obklopia a do ktorých sa ponoríme, čím vlastne vytvoria prostredie samo osebe.
Bude veľa abstraktných inštalácií a o čosi menej figuratívnych. Svojou účasťou nás poctia okrem domácich aj zahraniční umelci z prestížnych galérií a festivalov,“ hovorí. Jedným z takýchto výnimočných inštalácií bude aj dielo Submergence medzinárodnej skupiny umelcov, ktorí tvoria pod označením Squidsoup.
Novinkou bratislavského vydania festivalu budú aj dve trasy, ktorými sa môžu návštevníci vybrať. „Budeme mať jednu trasu s názvom Historická a druhú s názvom Vodná trasa. Po prvýkrát sa počas Bielej noci v Bratislave zastaví doprava, a to práve na vodnej trase, čím sa vytvorí dočasná pešia vodná zóna, na čo sa osobne veľmi teším,“ prezrádza Zuzana.
„Opäť sa objavia nové lokácie v rámci mesta, či už to budú napríklad mestské hradby na Židovskej ulici, rôzne nádvoria či historické sály. Viacero diel bude sprístupnených už v piatok a ostanú až do nedele. Pôjde hlavne o diela, ktoré majú limitovaný počet vstupov. Týmto krokom sme sa rozhodli dopriať návštevníkom dlhší čas na to, aby ich mohli navštíviť,“ hovorí Pacáková.
„Posilnená bude aj celková bezpečnosť. Taktiež budeme detailne monitorovať jednotlivé festivalové zóny, dopravnú situáciu, časové horizonty, ktoré vznikajú pri čakaní na jednotlivé umelecké diela a pod. O týchto informáciách budeme zasielať online notifikácie do aplikácie.
Prostredníctvom aplikácie dostanú návštevníci vždy aktuálne a užitočné informácie, aby si Bielu noc mohli užiť čo najlepšie a najpohodlnejšie,“ približuje organizátorka. Vďaka aplikácii si budú môcť návštevníci vytvoriť vlastnú trasu alebo nasledovať odporúčané trasy a pomôže im aj v navigácii k vybratému dielu či umeleckému performance.
V Košiciach bude tento ročník obzvlášť bohatý na slovenské premiéry diel vytvorených špeciálne pre Bielu noc. „Malú scénu Štátneho divadla zaplní monumentálny svietiaci autoportrét Viktora Freša. Prostredie pri Miklušovej väznici sa vďaka audiovizuálnej imerzívnej inštalácii premení na oázu vyzdvihujúcu okolité prírodné prvky.
S verejným priestorom pracuje aj zoskupenie BN Label – na strunách napnutých medzi stromami v mestskom parku v Košiciach si budú môcť návštevníci vytvoriť vlastnú zvukovú kompozíciu. Videomappingom rozpohybovaná fasáda vedeckej knižnice návštevníkov vtiahne do rozprávkového sveta z dielne vizuálneho kolektívu Nano vjs,“ uzatvára Pacáková.
Budova centrály VÚB banky súčasťou Bielej noci
Budova centrály VÚB banky v Bratislave je každoročne zakomponovaná do programu Bielej noci ako súčasť diela a ako jedna z atrakcií. Počas aktuálneho ročníka budú môcť návštevníci na streche centrály VÚB na Mlynských nivách obdivovať svetelnú hru na oblohe v podobe „nebeských kvetov“.
Tradičnou súčasťou podujatia je aj vyhliadka z najvyššieho poschodia centrály VÚB. Z 23. poschodia je výhľad na nočnú Bratislavu rozžiarenú umeleckými inštaláciami naozaj úchvatný. Keďže je o tento zážitok každý rok veľký záujem, VÚB banka vytvorila rezervačnú stránku www.bielanoc.vubzazitky.sk, cez ktorú je potrebné si vyhliadku rezervovať online. Registrácia bude spustená 21. septembra 2018 od 9.00 hod.
