Leží v obklopení Oravských Beskýd, Malej Fatry, Oravskej Magury a Západných a Poľských Tatier. Predstavuje symbol nezlomnej snahy, spolupráce, no predovšetkým je zhmotnením úcty a rešpektu k prírode. Desať nadšencov a milovníkov turistiky z hornooravskej obce Lokca sa rozhodlo vlastnými silami vybudovať rozhľadňu na vrchu Brabírka. O celom procese realizácie porozprával jeden z iniciátorov stavby Miroslav Benian.
Prvé pokusy o realizáciu rozhľadne sa začali už v roku 2012, keď pôvodným zámerom bolo postaviť rozhľadňu na priľahlom vrchu Budín. „Všetko spočiatku vyzeralo nádejne, no plány nakoniec zlyhali. Išlo o územie, ktoré nespadalo do nášho katastra, a to bol kameň úrazu,“ vysvetľuje Miroslav Benian, predseda združenia Beskydy bez hraníc, o. z.
Svojho sna sa však nechceli vzdať a o dva roky svoj nápad opäť oživili: „Rozhodli sme sa, že lokalitu pre našu rozhľadňu budeme hľadať v katastrálnom území Lokce.“ Výber padol na vrch Brabírka vo výške 945 m n. m., pretože miesto poskytuje nádherné výhľady na všetky dominanty Oravy a je ľahko prístupné z okolitých obcí.
Nadácii VÚB záleží na rozvoji komunitného života v rôznych regiónoch Slovenska, preto aktivity občianskeho združenia Beskydy bez hraníc podporila v rámci programu Zamestnanecké granty.
Rozhľadni predchádzalo založenie občianskeho združenia
V roku 2014 spojili sily a pustili sa do plánovania výstavby rozhľadne. Myšlienka a zanietenie členov združenia oslovili aj lokálnych podnikateľov či bežných občanov, ktorí podporili projekt aj nefinančnými darmi či nezištnou dobrovoľníckou prácou.
„Miestny urbár nám poskytol drevo na stavbu a pozemok, ktorý nám prenajal za symbolickú cenu na päťdesiat rokov. Na železo a spracovanie dreva v miestnej píle prispela obec Lokca a Breza a na materiál na finálne dokončenie prispela Nadácia VÚB,“ vysvetľuje Miroslav Benian. Podľa jeho slov by sa práve vďaka sponzorom a všetkým dobrovoľníkom, ktorí pracovali bez nároku na mzdu, nepodarilo rozhľadňu postaviť.
Väčšinu prác členovia združenia realizovali svojpomocne
Gro stavebných a tesárskych prác vykonávali členovia združenia svojpomocne. „Všetci pracujeme a chodíme pravidelne do práce. Jeden podniká v gastronómii, jeden je tesár, druhý pracuje v štátnej sfére, no spája nás vášeň pre hory a prírodu. Určili sme si deň brigády, objednali materiál a stroje a v rámci voľného času sme postupne pracovali na výstavbe,“ opisuje proces M. Benian.
„Pôvodne sme chceli vytvoriť otvorenú vežu s krytou útulňou. Každý si doma načrtol svoju víziu a hľadali sme spoločné riešenie. Aby sme mohli žiadať o stavebné povolenie, potrebovali sme však riadny projekt,“ vysvetľuje.
Výnimočná architektúra s umeleckou hodnotou
Návrh rozhľadne bol inšpirovaný typickými oravskými zvonicami. Je tak zároveň akýmsi odkazom na miestnu tradičnú architektúru. „Architekt nám pomohol zakomponovať do projektu všetky naše požiadavky a sám prišiel s nápadom vytvoriť rozhľadňu v štýle oravskej zvonice,“ objasňuje M. Benian.
Architekt Stanislav Mikovčák sa venuje aj umeleckému kováčstvu: „Projekt rozhľadne na Orave ho nadchol a celý návrh nám vytvoril zadarmo. Mal však jednu podmienku. Chcel, aby súčasťou stavby bolo jeho dielo,“ dodáva. V rozhľadni tak možno nájsť umiestnenú kovovú plastiku, ktorú Mikovčák nazval Balada o ľuďoch spod Brabírky.
Štrnásť metrov vysoká stavba
Výhľady na okolité vrcholy si návštevníci môžu vychutnať z vrchnej plošiny, ktorá sa týči do výšky 10 metrov. Rozhľadňa je vysoká 14 metrov. „Kvôli trvácnosti a bezúdržbovosti sme na strechu zvolili červený smrek, ktorý u nás nerastie. Bol pokladaný v troch vrstvách alpským štýlom a mal by zabezpečiť ochranu stavby aspoň na päťdesiat rokov. Všetky drevené prvky sme ošetrili kvalitným základným náterom proti škodcom a hnedým vrchným vysoko odolným ochranným náterom,“ objasňuje stavebný proces M. Benian.
Na vrchol rozhľadne vedie drevené schodisko cez dve miestnosti, ktoré v prípade nepriaznivého počasia poskytujú bezpečné útočisko. Na vrchole strechy je osadený dvojmetrový dvojkríž.
K rozhľadni vedie viacero ciest
Cieľom združenia bolo sprístupniť nádherné výhľady turistom a ľuďom z okolitých obcí, vytvoriť miesto na stretávanie a zároveň tak podporiť aktívny pohyb v prírode a objavovanie miestneho prírodného bohatstva. „Ľudia si rozhľadňu obľúbili a podľa knihy návštev až 90 percent z návštevníkov sú miestni turisti. Stala sa akousi atrakciou pre víkendové rodinné výlety,“ teší sa M. Benian.
K rozhľadni vedie viacero prístupových ciest z okolitých dedín. Dostať sa tam možno lesnými chodníkmi z Oravskej Jasenice, Brezy a Lokce: „K rozhľadni sa po trase ľahko dostanete aj na bicykli. Cestu využívajú aj miestni motorkári a štvorkolkári, čo nás trošku hnevá. Na druhej strane nás veľmi teší, že už takmer rok od otvorenia nie je nič poškodené a všetko stojí na svojom mieste.“
Hrad Šášov kedysi chránil banskú cestu, dnes láka predovšetkým na krásne výhľady v severnej časti Štiavnických vrchov. O oprave hradu, novej letnej čitárni aj plánoch ľudí, ktorým na osude hradu záleží, porozprával Rastislav Uhrovič.
Členovia združenia veria, že iniciatíva pomôže nielen turistickému ruchu v regióne, ale aj podnieti ľudí k väčšiemu záujmu a starostlivosti o životné prostredie: „Pozývame všetkých milovníkov prírody, aby sa prišli pokochať krásnymi výhľadmi, pookriať a tiež, aby aj oni sami prispeli k zachovávaniu všetkého okolo nás.“
Očarujúce výhľady na všetky oravské dominanty
Ak sa vyberiete na rozhľadňu, asi po hodinovej stredne náročnej túre dorazíte pod najvyšší vrch pohoria Vráta, na vrch Brabírka, kde sa vám na vrcholovej plošine rozhľadne rozprestrie panoramatický tristostupňový výhľad. „Za slnečného počasia možno vidieť vrcholy všetkých okolitých pohorí – Pilsko, Malá a Veľká Babia Hora, Magurka, Kubínska hoľa, Roháče, Poľské Tatry a tiež Oravskú priehradu,“ ukazuje na jednotlivé vrchy M. Benian.
Paradoxné je, že práve z obce Lokca vedie na rozhľadňu najdlhšia trasa. V tejto súvislosti je tu ešte jeden paradox: „Hoci sa rozhľadňa nachádza v lokčianskom katastri, nevidno z nej práve obec Lokca, iba časť jej poľnohospodárskeho družstva, pretože výhľad zakrýva jeden z priľahlých kopcov. Nájdu sa preto aj takí, ktorí pre to náš projekt radi ofrflú,“ s úsmevom dodáva M. Benian.
Zorganizovali bežecké preteky, chcú vytvoriť tradíciu
Už počas výstavby sa im dokonca podarilo zorganizovať na Brabírku niekoľko bežeckých a cyklistických pretekov. „Veríme, že sa to stane tradíciou a aspoň jedny preteky na Brabírku budeme usporadúvať s ročnou alebo sezónnou pravidelnosťou,“ hovorí M. Benian.
Čoskoro rozhľadňa oslávi prvé výročie a dovtedy by členovia združenia chceli stihnúť dokončiť ešte niekoľko detailov. „V pláne máme dokončiť altánok stojaci pri rozhľadni – strecha potrebuje ešte nejaké úpravy a chceli by sme ho uzavrieť, pretože tu veľmi často fúka. Na rozhľadni tiež chýbajú dvere. Ďalej plánujeme označiť turistickú trasu a osadiť informačné tabule o histórii a miestnej faune a flóre. Verím, že do výročia bude všetko hotové a spoločne si tu v tento deň posedíme a uvaríme guláš,“ hovorí s nádejou M. Benian.
V pláne je aj bežkárska trať či značené chodníky
Hoci prioritou združenia Beskydy bez hraníc je sfinalizovať práce na Brabírke, podľa slov Miroslava Beniana chcú v aktívnej činnosti naďalej pokračovať: „Už dnes máme v hlave množstvo nápadov, ktoré plánujeme v budúcnosti uskutočniť. Nemôžeme však robiť všetko naraz, preto sme niektoré návrhy museli dať dočasne bokom.“
Ich ambíciou je vybudovať aj ďalšie atraktívne malé stavby, no v súčasnosti sa chcú zamerať na vytvorenie nových chodníkov pre turistov, cyklistov a bežkárov. „Svoju pozornosť by sme preto chceli venovať vybudovaniu bežkárskej trate, ktorá by bola celú zimu udržiavaná,“ vysvetľuje. Chystajú ešte ďalší väčší projekt, no o tom nám zatiaľ nechceli prezradiť viac.
