Keď slová nestačia, prichádza hlina. Pre autistické deti a deti s mentálnym postihnutím znamená práca s hlinou viac než len poskytnutie relaxu. Pomáha im vnímať veci inak, rozvíjať pamäť či trénovať jemnú motoriku. Arteterapia hlinou umožňuje deťom ľahšie porozumieť sebe aj druhým.
O arteterapii a jej účinkoch sme sa rozprávali s Roxanou Čerevkovou, učiteľkou z Prešova, ktorá v špeciálnej základnej škole Matice slovenskej v Prešove rozbehla projekt arteterapie. Najskôr dlho rozmýšľala, čo by mohlo deťom pomôcť, inšpiráciu našla v liečbe pomocou umenia. Oslovila odborníčku, naštudovala si teóriu, založila združenie „Nie sme sami“ a rozbehla hodiny práce s hlinou priamo v škole.
Aktivitu združenia „Nie sme sami“ podporila Nadácia VÚB. Projekty, ktoré pomáhajú ľuďom s postihnutím, podporuje prostredníctvom grantu Pre nádej. S pomocou Nadácie VÚB sa podarilo v špeciálnej škole v Prešove vytvoriť arteterapeutickú dielničku pre deti a mládež s poruchou autistického spektra a s mentálnym postihnutím.
Silný emotívny zážitok vďaka hline
Arteterapia má potenciál tam, kde slová nestačia. Prostredníctvom práce s plastickým materiálom, formou kresby alebo maľby ponúka dieťaťu vyjadrenie vlastného obrazu o svete, o ľudských vzťahov alebo vyjadrenie vlastných citov. „Hlavným cieľom arteterapie je kompenzácia intelektových deficitov a ich poznávacích funkcií. Pre deti znamená silný emotívny zážitok sprostredkovaný práve prácou s hlinou,“ vysvetľuje Čerevková.
Práca s hlinou má širokú škálu pozitívnych účinkov na rozvoj dieťaťa. „Rehabilituje jemnú motoriku, pôsobí relaxačne, poskytuje príležitosť meniť a upravovať veci. Hmatový proces stimuluje implicitnú pamäť a rozvíja emocionálnu a pamäťovú skúsenosť. Hlina má v sebe niečo magické a práca s ňou prináša čistú spontánnu radosť,“ hovorí Roxana Čerevková.
Rozvoj zmyslov je prvoradý
Učiteľka vysvetľuje, že výtvarné zručnosti nie sú v prípade práce s hlinou dôležité. „Dôležitý je proces tvorby a vzniku, len tak môžeme dosiahnuť pozitívne zmeny. Pri práci musíme predovšetkým dbať na obmedzenia detí, ktoré vyplývajú z ich postihnutia. Zamerať sa treba predovšetkým na rozvoj zmyslov,“ opisuje hodiny arteterapie.
Práca s hlinou ako druh terapie nie je vhodný iba pre deti s autizmom. „Arteterapia hlinou je vhodná aj pre inak zdravotne znevýhodnené deti, ako aj pre deti bez špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb. Spomeniem poruchy správania, rôzne psychiatrické poruchy alebo poruchy učenia,“ vysvetľuje.
Práca s hlinou ako súčasť vyučovania
Hodiny arteterapie majú deti priamo v škole. „Naše stretnutia s hlinou prebiehajú buď v triede, alebo v dielni, kde máme umiestnený hrnčiarsky kruh a keramickú vypaľovaciu pec. Stretnutia máme dvakrát do mesiaca po dve hodiny, detičky dlhšie nevydržia,“ hovorí učiteľka.
Prácu s hlinou sa im podarilo začleniť aj priamo do vyučovania. „Na pracovnom vyučovaní sa venujeme mieseniu hliny, modelovaniu, vypaľovaniu hliny a maľovaniu. Pracujeme podľa vypracovaného plánu, aj keď nie je jednoduché ho dôkladne dodržiavať, pretože musíme dbať na aktuálny stav každého dieťaťa,“ približuje výučbu.
Pomoc pri integrácii do spoločnosti
Všetky práce s hlinou realizujú pod hlavičkou občianskeho združenia „Nie sme sami“. Cieľom je podpora ľudí so zdravotným znevýhodnením. Patria sem aj deti navštevujúce špeciálnu školu v Prešove. „Týka sa to ľudí s mentálnym, telesným, zmyslovým, viacnásobným postihnutím a ľudí s poruchou autistického spektra. Zameriavame sa na lepšiu integráciu do spoločnosti a ochranu ľudských práv,“ vysvetľuje šéfka združenia Čerevková.
Aktivity združenia prebiehajú ako pravidelné stretnutia so zameraním na rôzne kreatívne činnosti a ručné práce, napríklad na prácu s hlinou, aranžérske činnosti, výrobu mydiel a náramkov, prácu s textilom, vlnou či prírodným materiálom.
Myšlienka založiť združenie a venovať sa arteterapii prišla postupne. „Už dlhší čas som rozmýšľala, že táto forma liečebnej terapie by bola vhodná aj pre naše deti v škole. Najprv som si naštudovala teóriu a neskôr som sa skontaktovala s odborníčkou, ktorá sa venuje práci s hlinou profesionálne a pomohla nám vo všetkých smeroch. To ma nakoplo a rozhodla som sa, že to skúsime. Podporili ma v tom aj šikovné kolegyne, ktoré mi s tým pomáhajú doteraz, a verím, že budú také zanietené aj v budúcnosti,“ hovorí o motivácii učiteľka.
Druhý najčistejší materiál
Práca s hlinou dáva deťom možnosť slobodne sa vyjadriť a mať výtvor pod kontrolou. „Dá sa z nej tvoriť trojrozmerne, čím získame možnosť pozrieť sa na veci z viacerých perspektív. Niekoho odrádza to, že sa od hliny zašpiní. V skutočnosti je to po vode druhý najčistejší materiál. Uschne na prach, ktorý sa ľahko zmýva a čistí,“ dodáva učiteľka.
Arteterapiu vedú v škole dobrovoľníčky, ktoré majú skúsenosť s takýmto druhom terapie. „Odborným garantom je dlhoročná učiteľka, ktorá pracuje v umeleckej škole a ktorá nás zaúčala. V súčasnosti nám pomáha aj pri nových technikách,“ vysvetľuje Čerevková a zároveň dodáva, že na hodinách arteterapie má s deťmi iba pozitívnu skúsenosť. „Deti sa veľmi dobre prispôsobili, možno niektoré spočiatku odrádzal dotyk s hlinou a ušpinené ruky, ale postupne sa to zlepšilo,“ dodáva.
Škola vníma pozitívne reakcie aj zo strany rodičov. Práve oni najviac vnímajú zmeny, ktoré nová činnosť v správaní dieťaťa prináša. „Môj syn veľmi dobre reagoval na modelovanie z hliny. Od začiatku bol veľmi pracovitý, ale pracoval veľmi pochabo. Za všetko, čo urobil, sa veľmi chválil, všetko bolo podľa neho krásne. Aj to, čo sa zjavne nepodarilo. Počas niekoľkých týždňov pochopil, že nie všetko je správne a krásne, a už sa na svoju prácu pozerá aj trošku kriticky. Upokojil sa, ale potrebuje byť často chválený, a to ho motivuje a pomáha mu pracovať s väčším záujmom,“ vysvetľuje mama jedného žiaka. „Môžem povedať, že teraz dokáže pri práci s hlinou aj relaxovať. Má nesmiernu radosť, ak sa mu niečo podarí a ak ho niekto pochváli. Vidím, že práca s hlinou má pozitívny vplyv na jeho psychiku, jemnú motoriku, koncentráciu pozornosti a správanie,“ dodáva.
Tvorenie ako spontánna terapia
Modelovanie z hliny deťom umožňuje zmocňovať sa reality úplne inak, učia sa dotýkať a spoznávať svet a cez hmatové vnímanie ho uchopovať a chápať. „Či už niekto pracuje so zdravými deťmi, alebo s deťmi s hendikepom, vie, aké dôležité sú pre psychický a citový vývin hmatové podnety,“ hovorí učiteľka.
„Niektoré deti ťažko nadväzujú kontakt prostredníctvom verbálneho prejavu. Odmietajú hovoriť o svojich ťažkostiach, trápeniach a zraneniach, jednoduchšie je s nimi nadviazať kontakt neverbálne – s použitím vlastného výtvarného prejavu. Prostredníctvom kresby či iného výtvarného prejavu dieťa vyjadruje svoje pocity bez použitia slov a bez trápenia sa s gramatikou. Tvorenie sprostredkúva deťom možnosť zažiť určitý druh spontánnej terapie,“ približuje zmysel terapie.
Dôležitosť láskavého a empatického prístupu
To, ako sa deti začleňujú do kolektívu, je rôzne. „Niektoré deti s poruchou autistického spektra cudzím ľuďom nevenujú žiadnu pozornosť. Majú pocit, akoby neexistovali. Nereagujú na podnety, ani keď sa im prihovárajú rovesníci. Vo väčšine prípadov nemajú rady kontakt s inými ľuďmi a vo vzťahu k nim sa správajú veľmi pasívne. Na druhej strane neočakávane dokážu prejaviť veľkú radosť z prítomnosti blízkej rodiny, no potom pre ne zase na dlhý čas prestáva existovať,“ dodáva.
Učiteľka zdôrazňuje, že aj v prípade arteterapie je dôležité prihliadať na potreby detí. „Každé dieťa je iné, sú to individuality. Pri práci s deťmi s poruchou autistického spektra kladieme dôraz predovšetkým na ich aktuálny stav. Aby bolo dieťa v pohode, aby mu práca s hlinou prinášala radosť a dobrý pocit. Práca s dieťaťom nebude úspešná bez láskavého a empatického pochopenia jeho momentálneho stavu. Dôležité je mať na zreteli, že deti sa otvoria iba priamemu a citlivému človeku,“ vysvetľuje prístup, s ktorým sa snaží hodiny arteterapie viesť.
