Zhoršujúci sa stav životného prostredia a klimatická kríza sú dnes celosvetovými výzvami, ktoré nás nútia reagovať. No na slovenských školách environmentálna výchova stále nie je povinným predmetom. Odborníci na klímu sa rozhodli problém vziať do vlastných rúk.
Prognózy klimatológov predpovedajú, že do konca storočia sa teplota na Slovensku zvýši o 3 až 4 stupne Celzia. Navyše nás čakajú suché jari a letá. Slovenská klíma má pripomínať stredomorskú, no bez mora.
Zmena klímy prináša výzvy, no mladých o nej nevzdelávame
Klimatické pásma sa posúvajú už dnes. Papriku či paradajky dnes môžeme bez problémov dopestovať aj na Liptove. V prehriatej a suchej krajine je menej vody. Nezostáva nám nič iné, len začať s ňou rozumnejšie hospodáriť.
„V súčasnosti nám padne najviac zrážok v lete a najmenej v zime. To sa však zmení. Predpokladáme, že zrážky počas leta u nás poklesnú o pätinu. Budeme zažívať horúčavy s teplotnými rekordmi 44 stupňov Celzia,“ vysvetľuje klimatológ Ján Horák, prodekan pre vedu a výskum Fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre.
Na to, aby sme mohli zavlažovať plodiny a zásobovať ľudí pitnou vodou, budeme potrebovať udržať zimnú vlahu do neskorších období. „Už dnes by sme mali myslieť na závlahový systém, ktorý sme kedysi vybudovali, ale nachádza sa v žalostnom stave,“ upozorňuje Ján Horák.
Teplo a sucho už dnes cítime na vlastnej koži. Ako spoločnosť naň potrebujeme reagovať, no environmentálna výchova ako povinný predmet na slovenských školách stále chýba.
V rámci osvety sa zamerali na mladých
„Klimatická zmena je v doterajšej histórii ľudstva najzávažnejší environmentálny problém, ktorý nás všetkých ovplyvňuje. Keďže sme odborníci na krajinu a rozumieme jej, považujeme za nevyhnutné šíriť osvetu o jej vplyvoch,“ hovorí Ján Horák.
S kolegami na fakulte vytvorili projekt zameraný na informovanie o nepriaznivých dôsledkoch zmeny klímy a znížení rizika povodní. Cielili ním predovšetkým na mladých ľudí.
Skupiny zložené z odborníkov a známych osobností navštevovali stredné školy po celom Slovensku, aby mohli s mladými pútavo diskutovať nielen o názoroch, ale najmä o reálnych vedeckých faktoch.
Okrem fakulty sa na projekte podieľali aj ďalšie partnerské organizácie, medzi nimi SHMÚ, Slovenský vodohospodársky podnik a Ústav hydrológie SAV.
Mladí sa nevyznajú v spleti informácií
„Nechceli sme hovoriť len o problémoch, ale aj o riešeniach. Obávali sme sa, ako študenti prijmú informácie o zmene klímy a jej dôsledkoch. Zostali sme však milo prekvapení. Zaujímali sa o problematiku a kládli nám veľa otázok,“ vysvetľuje Ján Horák.
Ukázalo sa, že mladí majú dostatok informácií, ale nie vždy ich dokážu analyzovať a dať do súvislostí. Často ide o protichodné informácie, ktoré nie sú vedecky potvrdené a nevedia ich porovnať s faktmi. Veľa čítajú, no nevenujú pozornosť tomu, z akého zdroja sa k nim informácie dostávajú.
„Chceme, aby mladí poznali realitu a aby dokázali kriticky posúdiť, čo je hoax a čo je fakt. Keď prišlo na skutočné hrozby spojené s klimatickou zmenou, mnohí zostali doslova zhrození,“ konštatuje dekan fakulty Dušan Igaz.
Prvým krokom bolo zoznámiť mladých ľudí s globálnymi súvislosťami. Napríklad že vlny horúčav spôsobujú extrémne sucho. Ak je teplejšie, pribúdajú dni s náhlym prívalovým dažďom. To následne spôsobuje vybreženie malých potokov, ba dokonca riek. Práve cez spomínané extrémy dokážu ľudia pochopiť, čo sa s našou klímou deje.
Britský tvorca Nigel Marven predstavuje divákom prírodu všetkých kútov sveta vo viac ako 150 prírodopisných filmoch a seriáloch. Najbližšie dva roky bude spolu s miestnym tímom pracovať na dokumentárnom filme o slovenskej divočine.
Letná škola a fotosúťaž
Diskusie neboli jedinou cestou, ktorou sa podarilo osloviť mladých ľudí. Dopĺňalo ich ďalších deväť rôznych aktivít pre rôzne cieľové skupiny.
Na tému diskusií nadviazala letná škola. Zúčastnili sa na nej študenti z celého Slovenska. Mohli si prakticky vyskúšať monitoring životného prostredia. Na základe inštruktážnych videí si zase skúsili prácu krajinných inžinierov. Analyzovali krajinu, navrhovali riešenia na zmiernenie klimatickej krízy a vyhodnocovali ich dosah.
Fotografie sú dnes ťahákom sociálnych sietí. Organizátori preto stavili aj na fotosúťaž, v ktorej zamerali pozornosť na vodu a jej význam v krajine. „Do súťaže nám prišlo viac ako 150 fotografií, ktoré mapovali toky, jazerá, vodopády, ale aj rôzne priehrady,“ vymenúva klimatológ Ján Horák.
Popri práci v teréne vytvorili aj webový portál www.zmenaklimy.sk, kde zhromaždili všetky dôležité informácie, materiály, videá i príklady z dobrej praxe.
Enviroocenenie Atlas
Za neutíchajúcu podporu osvetových aktivít na zníženie rizika povodní a šírenie informácií o dôsledkoch zmeny klímy získal projekt enviroocenenie Atlas v kategórii Osveta. Súťaž vyhlasuje a ocenenie udeľuje Nadácia VÚB.
Spolu s ocenením získal projekt aj finančnú odmenu vo výške 10 000 eur. Ján Horák hovorí, že prostriedky využijú na ďalší rozvoj projektu.
Vlády nekonajú, môžeme však začať od seba
Ján Horák je skeptický k opatreniam vlád: „Hoci sa krajiny Európskej únie v rámci Parížskej dohody zaviazali, že do roku 2030 znížia emisie skleníkových plynov o 55 %, v skutočnosti sa deje len veľmi málo. Aj preto by sme mali začať každý sám od seba, aby sme sa nedostali nad kritickú hranicu zvýšenej teploty o 2 stupne Celzia, keď bude zmena klímy nezvratná.“
Aj ako jednotlivci sa môžeme postarať o zateplenie budov, častejšie využívať bicykle a MHD namiesto áut, znižovať spaľovanie fosílnych palív, využívať obnoviteľné zdroje energie.
Veľmi dôležité je aj čo najrýchlejšie zavedenie environmentálnej výchovy ako povinného predmetu na základných a stredných školách.
Klimatická zmena ovplyvňuje všetkých. Generácia mladých ľudí je tá, ktorú ovplyvní najviac a bude napokon rozhodovať za nás. „Každá zásadná zmena vždy prichádza zdola. Preto verím, že sú to mladí vzdelaní ľudia, ktorí môžu vytvoriť prirodzený tlak, aby sa dosiahla zásadná zmena v prístupe k našej klíme,“ dodáva dekan Dušan Igaz.
