Na východnom Slovensku sa nachádza jedna z najvýznamnejších ornitologických lokalít a migračných trás v strednej Európe. Senianske rybníky sa právom označujú za vtáčí raj. Nikde inde nenájdete toľko vzácnych druhov ako na tunajších mokradiach, lúkach a v lesíkoch. Počas jesennej a jarnej migrácie sa tu zastavujú aj tisíce kačíc, husí, potápok a čajok. Čo privádza vtáky na východné Slovensko?
V rozhovore s Matejom Repelom, riaditeľom organizácie Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko, si prečítate:
- o záchrane lúky Ostrovik, ktorá vytvára podmienky pre vzácne druhy vtákov,
- aké sú dôvody migrácie vtákov,
- podľa čoho sa vtáky orientujú pri lietaní,
- ktoré vtáčie druhy zostávajú celoročne na Ostroviku a Senianskych rybníkoch,
- prečo by sme si mali všímať vtáctvo okolo seba,
- čo priniesla organizácii SOS/BirdLife Slovensko envirocena Atlas.
Nachádzame sa pri Senianskych rybníkoch, ktoré sú najvýznamnejšou ornitologickou lokalitou na Slovensku a v strednej Európe. Čím si zaslúžia našu pozornosť?
Senianske rybníky sú národnou prírodnou rezerváciou. Doposiaľ sme tu napočítali 295 druhov vtákov. Nikde inde na Slovensku nenájdete na takom malom území toľko vtáčích druhov. Na jar tu možno pozorovať vzácne kalužiaky červenonohé alebo hniezdiace potápky červenokrké, pre ktoré sú rybníky jedinou lokalitou. Aj preto si toto územie vyslúžilo označenie vtáčí raj.
Súčasťou chráneného vtáčieho územia sú aj okolité lúky, ktoré boli kedysi tradične spásané a pravidelne zaplavované. Vytvárali sa tým podmienky pre vzácne druhy vtákov. V dôsledku rozsiahleho odvodnenia Východoslovenskej nížiny sa však ráz krajiny narušil. Došlo k zmene biotopov, čím sme ohrozili aj hniezdenie vtáčích druhov. Pôvodne zaplavované lúky, pasienky a plytké mokrade vyschli alebo boli rozorané a premenené na obhospodarované polia. Aj preto sú tu niektoré druhy vtákov skôr vzácnosťou.
Je možné tento trend zvrátiť?
V roku 2006 sme začali realizovať myšlienku obnovy časti biotopov. V chránenom území Senianskych rybníkov sme si vytypovali močiarnu lúku Ostrovik. Trvalo nám niekoľko rokov, kým sme vykúpili takmer 100 hektárov pozemkov, na ktorých sme začali hospodáriť.
Ako som už spomínal, okolité lúky boli v minulosti pravidelne spásané a zaplavované vodou z miestnych riek. Dialo sa to prirodzene počas jarných povodní ešte pred výstavbou Zemplínskej šíravy. Keďže sa zničili tisíce hektárov mokradí a pasienkov, jedinou možnosťou je vrátiť sa k tradičnému využívaniu krajiny.
V súčasnej dobe moderného intenzívneho poľnohospodárstva sa paradoxne snažíme napodobniť kedysi bežné obhospodarovanie lúk a pasienkov. Znova ich pravidelne zaplavujeme, aby sme vytvárali podmienky na život vtákov.
Akým spôsobom sa snažíte o návrat vzácnych druhov vtákov do vtáčieho raja?
Založili sme vlastnú ekofarmu a kúpili vhodný dobytok. Tým, že vždy na jar zaplavíme Ostrovik, sa každoročne obnovujú plytké mokrade. Dobytok celoročne preháňame do rôznych častí lúky, ktoré postupne schnú, aby sme vytvorili pestrú mozaiku biotopov. Takouto pastvou zlepšujeme podmienky na hniezdenie vtáctva na okolitých vlhkých lúkach a pomáhame biodiverzite.
Aj vďaka tomu tu môžeme pozorovať vzácne druhy vtákov, ako je kalužiak červenonohý, lyžičiar biely a potápka červenokrká, ktoré hniezdia jedine u nás. Nachádza sa tu aj cíbik chochlatý, močiarnica mekotavá a rôzne druhy kačíc či chochlačka bielooká. Vtáčích druhov je tu oveľa viac. Medzi nimi kormorány malé, najväčšia kolónia beluší veľkých, chavkošov nočných a spozorovali by ste aj bučiaka veľkého.
„Niektoré vtáky sa orientujú pomocou hviezd alebo polohy slnka. Mnohé druhy napríklad migrujú iba v noci. Niektoré spevavce alebo bahniaky sa cez deň kŕmia a oddychujú, aby v noci mohli letieť ďalej. Mnohé vtáčie druhy dokážu podľa polohy slnka určiť svetové strany.“
Je nejaký vzácny vtáčí druh, ktorý zo Senianskych rybníkov vymizol?
Veľkou výzvou do budúcna je urobiť všetko pre to, aby sa do vtáčieho raja vrátil brehár čiernochvostý. Ide o vtáčí druh, ktorého populácie prudko klesajú v celej Európe. Hoci sa veľmi snažíme, šanca, že sa k nám opäť vráti, je dosť malá. V prípade, že by bola pastva a záplavy dostatočne intenzívne, mohli by sme vytvoriť podmienky na to, aby u nás znova zahniezdil. Zatiaľ je to iba nesplnený, ale nie úplne nereálny sen.
Môžete nám priblížiť život vtákov vo vtáčom raji? Väčšinou na Ostroviku zostávajú alebo migrujú ďalej?
Väčšina vtákov, ktoré tu žijú, je sťahovavá. Nesúvisí to s tým, že by im bolo v zime chladno. Hlavným dôvodom migrácie je potrava. Nedostatok vhodnej potravy je pre vtáky problém. V dôsledku ubúdania hmyzu nemajú čím nakŕmiť svoje mláďatá, preto hniezdia v menších počtoch.
Senianske rybníky sú pre migrujúce vtáctvo dôležité, pretože je tu dostatok vody, biodiverzity a tým aj potravy, ktorú potrebujú počas svojej zastávky na doplnenie zásob a energie na ďalšiu migráciu. Väčšinou tu máme hmyzožravce, a keďže v zime je hmyz neaktívny, sťahujú sa do teplejších krajín. Na jar a v lete zase prilietajú späť, keďže je u nás prebytok potravy. Tu zahniezdia, vychovajú mláďatá a na zimu opäť odletia.
Pre mnohé druhy vtákov, ktoré zimujú severne od nás, je Ostrovik iba medzizastávka. V lete prelietavajú cez naše územie a potom odlietajú na sever do Škandinávie, kde hniezdia. Niektoré vtáky u nás dokonca zimujú. Napríklad mnohé druhy severských kačíc, husí, potápačov a chochlačiek. Keďže mnohé z nich hniezdia za polárnym kruhom alebo na Sibíri, na zimu sa sťahujú k nám, lebo je tu teplejšie.
Ktoré vtáčie druhy zostávajú na Ostroviku?
Je málo druhov, ktoré u nás zostávajú celoročne. Väčšinou ide o spevavce, ktoré sa v zime dokážu nastaviť na rastlinnú potravu, alebo dravce a volavky, ktoré sa živia rybami, prípadne si ulovia hraboše. Pre tie je Ostrovik domovom celoročne. Väčšina hmyzožravých druhov, či už spevavce, alebo vodné vtáky, ktoré sa živia vodným hmyzom, však odlieta na zimu preč.
Podľa čoho sa vtáky orientujú pri lietaní?
Vtáky to majú nastavené rôzne. Niektoré sa v zásade orientujú pomocou hviezd alebo polohy slnka. Mnohé druhy napríklad migrujú iba v noci. Niektoré spevavce alebo bahniaky sa cez deň kŕmia a oddychujú, aby v noci mohli letieť ďalej. Mnohé vtáčie druhy dokážu podľa polohy slnka určiť svetové strany.
Holuby sa napríklad riadia geomagnetickým poľom zeme. Majú v sebe akoby kompas, podľa ktorého vedia určiť, kde je sever. Väčšie druhy vtákov, ako bociany, husi alebo žeriavy popolavé, majú svoju migračnú trasu a migrujú v kŕdľoch, vďaka čomu sa mladé vtáky učia od skúsenejších starých, ktoré tú istú trasu už preleteli nespočetne veľakrát. Vedia, kde sú isté prekážky, kde sa oplatí zastaviť, kde nájdu potravu, aby mohli pokračovať ďalej, či už sú to pohoria, cesty, alebo púšte, do ktorých sa neradno vybrať.
Slovensko je síce malá krajina, ale vďaka jej rozmanitosti u nás môžeme pozorovať rôzne druhy vzácnych vtákov, ako je volavka purpurová, chochlačka bielooká alebo lyžičiar biely. Jedným z miest na dobré pozorovanie je aj Čunovské rameno a okolitá príroda lužných lesov pri Bratislave. Spolu s mladými ornitológmi sme sa vybrali pozorovať, aké vzácne vtáčie druhy možno nájsť v okolí dunajských mokradí.
Prečo by sme si mali vtáctvo v okolitej prírode všímať viac?
Vtáky majú v ekosystéme množstvo rôznych funkcií, ktorými pomáhajú rovnováhe v prírode. Výhodou je, že ich správanie môžeme pozorovať voľným okom. Málokto si uvedomuje, že sú dôležitým bioindikátorom. V neposlednom rade robia náš svet oveľa krajším. Veď si len všimnite ich rozmanitosť, rôznorodosť a krásu sfarbenia alebo vtáčieho spevu.
Posledné roky nám prudko ubúdajú bežné druhy spevavých hmyzožravých vtákov, čo svedčí aj o tom, že je menej hmyzu a že im ničíme biotopy. Narúša sa ekologická rovnováha. Zvláštne správanie vtákov poukazuje na klimatické zmeny, no väčšinou v negatívnom zmysle.
Zároveň majú rôzne užitočné funkcie. Keďže sa živia hmyzom, pomáhajú nám bojovať proti hmyzím škodcom. Taká lastovička, belorítka alebo dážďovník denne zožerú tisíce múch a komárov. Dravce sa zasa živia hlodavcami, čím pomáhajú poľnohospodárom v biologickom boji proti škodcom. Mnohé druhy vtákov okrem toho roznášajú semená špeciálnych druhov rastlín. Na to, aby semienko vyklíčilo, musí prejsť najprv tráviacim traktom vtáka. Aj takýmto spôsobom rozširujú biodiverzitu v krajine.
Na Ostroviku ste vytvorili aj náučný chodník. Čo všetko na ňom možno nájsť?
Už takmer dvadsať rokov budujeme náučný chodník spoločne s okolitými obcami a so štátnou ochranou prírody. Ide o klasický turistický chodník, ktorý je prístupný počas celého roka. Začína sa v obci Senné a vedie po západnom brehu Čiernej vody pri rybníkoch až do obce Iňačovce.
Vtáčí raj vtiahne turistov do sveta vzácnych vtákov, rýb, mokrých lúk a mokradí. Jeho súčasťou je päť pozorovacích veží a dokonca tu máme aj pozorovacie úkryty, z ktorých možno relatívne zblízka pozorovať vzácne druhy vtákov.
„Vtáčí raj vtiahne turistov do sveta vzácnych vtákov, rýb, mokrých lúk a mokradí. Jeho súčasťou je päť pozorovacích veží a dokonca tu máme aj pozorovacie úkryty, z ktorých možno zblízka pozorovať vzácne druhy vtákov.“
Na Ostroviku sme vytvorili aj zážitkové drevené lávky, po ktorých sa ľudia môžu prejsť ponad močiar. Na informačných tabuliach sú zaujímavosti o vtáctve v chránenom území a okolitej krajine. Aj takýmto spôsobom sa snažíme sprostredkovať skutočný zážitok, aby na vlastnej koži zažili atmosféru vtáčieho raja.
Ide o nenáročnú trasu, ktorú možno prejsť za štyri hodiny kedykoľvek v roku. Z ornitologického pohľadu sú však najzaujímavejšími mesiacmi marec až jún a potom august až november.
Na Senianskych rybníkoch ponúkate aj pozorovanie vtákov, tzv. birdwatching. Je oň záujem?
V obci Senné sa nachádza ekovýchovné a informačné Avescentrum, ktoré je prístupné verejnosti, ale aj exkurziám. Ponúkame aj ubytovanie pre ornitológov a dobrovoľníkov, ktorí sem prichádzajú pozorovať vtáctvo alebo pomáhajú pri jeho ochrane a so starostlivosťou o priľahlé lúky a mokrade.
Ubytovať sa tu však môžu aj záujemcovia, ktorí chcú viac prebádať Senianske rybníky. Návštevníkom požičiavame aj ďalekohľady. Takisto sme založili požičovňu bicyklov s nabíjacou stanicou, ktorá podporuje elektrobicykle, vďaka ktorým môžu návštevníci objavovať krásu Senianskych rybníkov ekologickým spôsobom.
Ako využívajú potenciál Senianskych rybníkov miestni?
Snažíme sa presvedčiť najmä miestnych, že takýto prírodný turizmus môže byť prínosom pre ľudí a lokálnu ekonomiku. Našou prioritou je ochrana prírody, a preto by sme boli radi, keby sa miestni chytili príležitosti a ponúkali návštevníkom služby, ktoré pomôžu rozvíjať tento región.
Asi najväčším problémom je zohnať dostatok skúsených a dobrých sprievodcov. Len si predstavte, že v čase hniezdenia tu za jedno dopoludnie môžete spozorovať 50 až 60 rôznych druhov vtákov a tisícové kŕdle. Dobrý sprievodca to však musí ovládať.
„Senianske rybníky sú pre migrujúce vtáctvo dôležité, pretože je tu dostatok vody, biodiverzity a tým aj potravy, ktorú potrebujú počas svojej zastávky na doplnenie zásob a energie na ďalšiu migráciu.“
Tento rok ste získali aj ocenenie Atlas, ktoré každoročne odovzdáva Nadácia VÚB. Ako vám cena pomohla?
Získanie tejto prestížnej ceny je najmä morálnym ocenením našej dlhoročnej ochranárskej práce a skutočných výsledkov v najvýznamnejšej ornitologickej lokalite na Slovensku. Finančnú odmenu využijeme na ďalšiu starostlivosť o lúku Ostrovik a pokrytie nákladov, ktoré sú nevyhnutné na to, aby naďalej zostal rajom pre vtáky aj ľudí, ktorí ho navštívia.
Práca mimovládok nebola v minulosti na Slovensku jednoduchá a nie je ani teraz. Ich dôležitá úloha nielen v ochrane prírody je nedocenená. Výsledky sú však vo vtáčom raji viditeľné. Navyše sú na osoh nielen prírode, ale najmä ľuďom. Napokon, príroda a divé vtáky ľudí nepotrebujú. Práve naopak, poradili by si aj bez nás. Často zabúdame na to, že sme závislí od nášho životného prostredia a ekologickej stability. Práve preto by sme ju mali okolo seba chrániť.
