Keď sa ľudia s rovnakým nadšením spoja pre spoločný cieľ. Spoznajte projekty, ktoré vytvárajú lepšie miesta pre život

Keď sa spoja ľudia, nič nie je nemožné. Dôkazom sú zaujímavé komunitné projekty z celého Slovenska. S nadšením pracujú na zlepšení separácie komunálneho odpadu, opravujú zanedbané pamiatky, z opustených miest vytvárajú kultúrne priestory. Inšpirujte sa projektami, ktoré na Slovensku zlepšujú ľuďom kvalitu života v mestách a obciach. 

Nadácii VÚB záleží na projektoch, ktoré spájajú ľudí a vytvárajú v spoločnosti dobro a pozitívnu energiu. Preto už niekoľko rokov podporuje zmysluplné projekty naprieč celým Slovenskom v rámci programu Komunitné granty. Spoznajte štyri z mnohých komunitných projektov, ktoré Nadácia VÚB podporila.

V Devíne premenili starú pivnicu na nový kultúrny priestor

Vďaka miestnym nadšencom sa v Devíne podarilo zrekonštruovať zanedbané pivničné priestory a vytvoriť tak miesto, ktoré oslovuje ľudí v rôznom veku a s rôznymi záujmami.

Za projektom sú ľudia z občianskeho združenia Scéna pre Devín. Ich spoločným cieľom bolo zo starej zanedbanej pivnice vytvoriť funkčný priestor s klubovou sálou, javiskom, vstupnou halou a hygienickým zázemím.

Všetko sa začalo v roku 2012, keď miestna obyvateľka Marta Potančoková objavila nevyužité priestory pod materskou školou. „Robila som veľa aktivít s miestnou škôlkou. Spomínam si, že som počas niektorého detského podujatia išla s jednou učiteľkou zo škôlky do pivnice. Zrazu som tam uvidela krásny, ale veľmi zanedbaný priestor. Učarovali mi najmä klenby.

Natoľko ma uchvátila, že moja fantázia začala pracovať naplno. Napadlo mi, že by sme ho mohli využívať na rôzne kultúrne akcie, a odvtedy som sa svojej myšlienky nedokázala vzdať,“ priznáva Marta Potančoková z občianskeho združenia Scéna pre Devín.

Z pivničky sa stal multifunkčný priestor s javiskom a o aktivity v nej sa priebežne stará 60 členov združenia. „Sami prichádzajú s nápadmi podľa toho, čo tu chýba a čo by sa mohlo páčiť obyvateľom Devína.

Najobľúbenejšie sú koncerty, besedy pre Devínčanov s názvom Hosť v pivnici i prezentácie cestovateľov. Máme tu aj filmový klub, detské divadielko, v nedeľu doobeda hrávame stolové hry a čaká nás už druhý vedomostný kvíz,“ vymenúva zakladateľka priestoru.

V obci Bánov nehádžu nepotrebné veci do koša, ale posúvajú ich ďalej

V obci Bánov neďaleko Nitry existuje komunita ľudí, ktorým záleží na ekologickejšom smerovaní ich bežných činností a aktivít. Snažia sa minimalizovať odpad, posúvať veci ďalej, využívať nevyužité a hlavne spoločne budovať užitočný projekt, ktorý pomôže všetkým. Projekt Nehádžem do koša − posúvam ďalej vznikol ako záľuba jednej obyvateľky. Postupne si získal sympatie mnohých, pozornosť podnikateľov v obci, miestnej školy aj škôlky.

Cieľom je motivovať obyvateľov k tomu, aby nevyhadzovali zbytočne veľké množstvo odpadu, a zároveň priniesť konkrétne riešenia. Nie je to len oblečenie, knihy či hračky, často sú to produkty ako trvanlivé potraviny či ovocie a zelenina, ktoré ľudia nevedia spotrebovať, a tak končia v koši.

V rámci projektu vytvorili preto webovú stránku, kde sa ľudia o každej z komodít dozvedia viac. Takto môžu chovateľovi zvierat darovať suché pečivo,  nevyužité kvetináče do záhradkárstva či knihy do obecnej knižnice.

„Projekt je nadstavbou bazára, lokálnej skupiny vytvorenej na sociálnej sieti, ktorá je zameraná na kúpu, predaj či darovanie. Rieši komodity nie jednorazovo, ale kontinuálne. Ide nám o to, aby ľudia vedeli, kam so suchým pečivom, starým olejom, s fľašami zo zaváranín, obalmi z vajíčok či s inými vedľajšími produktmi bežnej spotreby, ktoré nemusia skončiť v koši,“ vysvetľuje zámer projektu Naďa Šimuneková Vnučková.

Prečítajte siOrgan v Španej Doline obnovili po dvesto rokoch. Prečítajte si, čo z neho robí unikát

Inicitátorka projektu vníma, že záujem o projekt je medzi obyvateľmi veľký. „Máme okolo dvadsať dobrovoľníkov, ktorí vždy ochotne priložia ruku k dielu. Chceme robiť niečo, čo má zmysel. Obmedzovať odpad je úplne nevyhnutné na prežitie nás aj ďalších generácií,“ hovorí iniciátorka projektu.

V Bušinciach vytvorili na mieste čiernej skládky park

Aktivity zamerané na ekológiu rozvíjajú aktívne aj v obci Bušince neďaleko Veľkého Krtíša. Pred ôsmimi rokmi začali intenzívne pracovať na zlepšení a zvýšení separácie komunálneho odpadu. Spoločnými silami sa im na miestach čiernych skládok podarilo vytvoriť priestor na oddych, a tak zlepšiť život obyvateľov.

Vypracovali projekt, ktorého cieľom bolo ľudí vzdelávať a z miesta neďaleko kaštieľa vytvoriť opäť atraktívne miesto. „Zamerali sme sa na dôležitosť separovania odpadu. Chceli sme občanov informovať o tom, čo odpady znamenajú pre prírodu aj z hľadiska časového rozkladu.

Využili sme možnosť vplývať edukačne na občanov a predovšetkým na deti. Je dôležité, aby sme o témach ekológie vzdelávali deti v čo najmladšom veku, keď sa ešte dajú formovať,“ približuje myšlienku projektu starosta obce Zoltán Végh.

K skrášľovaniu prostredia prispeli predovšetkým občania. „Máme aktívnejšiu časť obyvateľov, ktorá sa zapája formou víkendových brigád párkrát do roka. V tomto projekte sme robili aj výsadbu stromov. Občania sa zapojili do prác pri samotnom odstraňovaní skládky, no aj pri sadení.“ Podľa starostu je dôležité zapájať do procesu nielen ľudí, ktorí obývajú okolité ulice, ale aj iných obyvateľov obce.

Problém nelegálnych skládok riešilo vedenie aj v rámci diskusií s okolitými obcami. Zaujíma ich, ako problém riešia ich susedia. V ekologickejšom správaní občanov starosta vníma progres. „Vidím to aj číselne vyjadrené pri kontrole výdavkov miery separácie. Je to celé o nás samotných obyvateľoch. Musíme si určiť priority v rámci nášho života a spoločnosti. Ekológia by mala mať jednu z najvyšších priorít. Najmä u mladých ľudí a nasledujúcej generácie,“ hovorí starosta.

Na Orave sa spojili nadšenci turistiky a vybudovali rozhľadňu

Projekt ľudí z Oravy zaujme najmä milovníkov turistiky. Desať nadšencov z hornooravskej obce Lokca sa rozhodlo vlastnými silami vybudovať rozhľadňu na vrchu Brabírka. Myšlienka a zanietenie členov združenia oslovili aj lokálnych podnikateľov či bežných občanov, ktorí podporili projekt aj nefinančnými darmi či nezištnou dobrovoľníckou prácou.

Gro stavebných a tesárskych prác vykonávali členovia združenia svojpomocne. „Všetci pracujeme a chodíme pravidelne do práce, no spája nás vášeň pre hory a prírodu. Určili sme si deň brigády, objednali materiál a stroje a v rámci voľného času sme postupne pracovali na výstavbe,“ opisuje proces Miroslav Benian, predseda združenia Beskydy bez hraníc, o. z.

Návrh rozhľadne bol inšpirovaný typickými oravskými zvonicami. Je tak zároveň akýmsi odkazom na miestnu tradičnú architektúru. „Architekt nám pomohol zakomponovať do projektu všetky naše požiadavky a sám prišiel s nápadom vytvoriť rozhľadňu v štýle oravskej zvonice,“ objasňuje M. Benian.

Na vrchol rozhľadne vedie drevené schodisko cez dve miestnosti, ktoré v prípade nepriaznivého počasia poskytujú bezpečné útočisko. Na vrchole strechy je osadený dvojmetrový dvojkríž.

Cieľom združenia bolo sprístupniť nádherné výhľady turistom a ľuďom z okolitých obcí, vytvoriť miesto na stretávanie a zároveň tak podporiť aktívny pohyb v prírode a objavovanie miestneho prírodného bohatstva. „Ľudia si rozhľadňu obľúbili a podľa knihy návštev až 90 percent z návštevníkov sú miestni turisti. Stala sa akousi atrakciou pre víkendové rodinné výlety,“ hovorí.