Historické bohatstvo a neobjavená príroda. Tak by sa dal v skratke opísať región Gemer, ktorý opäť pozýva návštevníkov vydať sa na Gotickú cestu – prvú tematickú turistickú trasu venovanú najvzácnejším stredovekým pamiatkam. Tohtoročná trasa symbolicky prepojí zabudnuté skvosty slovenského a maďarského Gemera, ktoré dodnes spája spoločná história a kultúrna pamäť.
O tom, ktoré miesta na trase nevynechať a ako navštíviť gotické kostoly aj na vlastnú päsť, sme sa rozprávali s Petrom Palgutom z občianskeho združenia Gotická cesta.
Stretávame sa v centre Rožňavy, niekdajšieho baníckeho mestečka, ktoré leží medzi planinami Slovenského krasu a svahmi Slovenského rudohoria. Ako sa rozbieha tohtoročná turistická sezóna na Gemeri?
Zatiaľ veľmi pomaly. Tento rok k nám prišlo menej českých návštevníkov ako po minulé roky. Hlavná turistická sezóna nás však ešte len čaká a veríme, že nadviažeme na pozitívny trend z predchádzajúcich rokov.
Čo najčastejšie zaujíma návštevníkov Gemera? Na čo sa vás pýtajú?
Veľký záujem je o kaštieľ Betliar a mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí. Mnohí sa pýtajú aj na hrad Krásna Hôrka a prečo ešte stále nie je sprístupnený. Niektorí dokonca zabudli, že vyhorel. Veríme, že po jeho opätovnom otvorení príde k výraznému nárastu návštevnosti, a to aj zo zahraničia.
Ľudí zaujímajú aj tipy na výlety s deťmi – pýtajú sa na sprístupnené jaskyne a vstupy do národných parkov. V okolí Rožňavy je stále pomerne málo objavený Slovenský kras, ktorý ponúka hustú sieť turistických trás a nádherné výhľady.
Doteraz tu bolo objavených viac ako 1 300 jaskýň a priepastí. Známe jaskyne, ako Domica, Gombasecká či Ochtinská aragonitová jaskyňa, sú už v tejto sezóne otvorené a rozhodne stoja za návštevu.
Ako by ste predstavili Gemer niekomu, kto ho ešte nikdy nenavštívil? Čím je tento región špecifický?
Gemer má čo ponúknuť naozaj širokému spektru návštevníkov – od aktívnych turistov cez rodiny s deťmi až po seniorov. Veľkým lákadlom je divoká, miestami nedotknutá príroda, no na svoje si prídu aj milovníci histórie, archeológie či technických pamiatok. Pre tých je Gemer doslova pokladnicou neobjavených miest.
Z historického hľadiska je tento región nesmierne bohatý – ľudské osídlenie tu siaha od praveku cez stredovek až po moderné dejiny 20. storočia. V krasových planinách sa ukrývajú malé dedinky s gotickými kostolíkmi, z ktorých mnohé nesú stopy Uhorského kráľovstva alebo šľachtických rodov.
V období Rakúsko-Uhorska bol Gemer dôležitým ekonomickým centrom a ťahúňom rozvoja regiónu. V priebehu 20. storočia však jeho význam postupne upadal.
Príbeh Dionýza Andrássyho a Františky Hablawetzovej je v niečom fascinujúci. Jeden z majiteľov hradu Krásna Hôrka sa pôvodne vzdal rodinných majetkov, aby svoj život mohol prežiť s milovanou manželkou. Po jej smrti dal postaviť mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí. Majestátna stavba uprostred parku inšpirovaného francúzskymi záhradami láka návštevníkov svojou eleganciou, ale aj príbehom lásky.
Čo sa stalo?
Nepodarilo sa naplniť víziu, ktorú mali napríklad Andrássyovci. Tí chceli po útlme baníctva a hutníctva rozvíjať na Gemeri cestovný ruch. Tento zámer však narušil rozpad impéria, vojny aj obdobie socializmu, ktoré často nemalo úctivý vzťah k pamiatkam ani ku kultúrnemu dedičstvu. Aj preto sme pred niekoľkými rokmi založili občianske združenie Gotická cesta. Našou snahou bolo pomôcť uchovať aspoň niektoré z jedinečných príbehov tohto regiónu.
Atmosféra a história gotických kostolíkov umožňujú návštevníkom vnímať vývoj celého Gemera ako na dlani.
Ako to myslíte?
Pozrime sa napríklad na freskové maľby v kostoloch. Ich úlohou nebolo len ozdobiť interiér kostola, ale často pomáhali veriacim pochopiť výklad kňaza. Omše sa totiž slúžili v latinčine a mnoho ľudí v tom období bolo negramotných.
Pekným príkladom je evanjelický kostol v Ochtinej, ktorý bol v druhej polovici 14. storočia vyzdobený stredovekými maľbami zobrazujúcimi výjavy prevažne zo života Ježiša. Zaujímavé sú napríklad Ježiš v predpeklí či zobrazenie Svätej Trojice, ktoré sa v iných kostoloch vyskytujú len zriedka.
Fresky pokrývajú celý priestor – od podlahy až po klenutý strop – a dominujú im tóny modrej, červenej a žltej. Tieto pestré farby v gemerských kostoloch nie sú náhodné. V regióne sa v minulosti vo veľkom ťažila železná ruda, meď, zlato, ale aj minerály používané na výrobu pigmentov.
Dá sa povedať, že fresky slúžili ako „Biblia pre chudobných“ a zároveň nám zanechali cenné odkazy z minulosti. Napríklad v Ochtinej sa zachoval nápis z roku 1622, ktorý dokumentuje veľkú drahotu v Hornom Uhorsku, dozvedáme sa z neho aj konkrétne ceny obilia a ďalších komodít.
Ako vznikol nápad sprístupniť gotické kostoly širšej verejnosti?
Sakrálne dedičstvo bolo v minulosti pre ľudí len ťažko prístupné. Ak chcel niekto navštíviť gotický kostolík, musel si prácne zháňať kontakty, vybavovať vstup a v každej dedine si dohodnúť individuálnu prehliadku.
Aj preto sme vytvorili podujatie Gotická cesta otvorená. Každý rok ukazujeme najväčšie klenoty sakrálnej architektúry v regióne a prostredníctvom dobrovoľných sprievodcov ich približujeme verejnosti.
Dnes už aj správcovia kostolov vnímajú záujem verejnosti a sú oveľa otvorenejší než kedysi. Pochopili, že gotické kostoly ľudí skutočne zaujímajú. Toto podujatie sa stalo našou vlajkovou loďou. Práve vďaka nemu sme sa ako dobrovoľníci z rôznych kútov Slovenska dostali na Gemer a pripojili sa k aktivitám už existujúceho občianskeho združenia.
Aj keď už mnohí z nás vyštudovali a venujú sa svojim profesiám, každé leto sa sem na deň vrátime a organizujeme podujatie stále dobrovoľne – bez nároku na honorár. Je to pre nás srdcová záležitosť.
„Aj správcovia kostolov vnímajú rastúci záujem verejnosti a sú otvorenejší než kedysi. Pochopili, že gotické kostoly ľudí skutočne zaujímajú.“
Minulý rok ste zmenili charakter aj názov podujatia. Prečo?
Ide o putovné podujatie, ktorého cieľom je každoročne navštíviť šesť vybraných kostolov. Pôvodne sme ho pripravili najmä pre ľudí, ktorí nevedeli prejsť Gotickú cestu individuálne autom, a tak sme im ponúkli možnosť autobusovej exkurzie.
Postupne však začalo podujatie naberať na popularite. Len v roku 2023 nás navštívilo odhadom až 800 ľudí, čo je na naše pomery obrovské číslo. Niektoré dedinky a ich kostoly sú však také malebné a komorné, že nie sú pripravené zvládnuť taký veľký nápor návštevníkov.
Aj preto sme sa rozhodli prehodnotiť formát a upriamiť pozornosť na tie kostolíky, ktoré sa doslova strácajú pred očami alebo sú z iného dôvodu verejnosti neznáme. Podujatie sme preto premenovali na Gotická cesta – zabudnuté dedičstvo.
Chceli ste upriamiť pozornosť na menej známe lokality?
Áno. Dôvodom je aj to, že najväčšie a najnavštevovanejšie kostoly nie sú v najhoršom stave – priebežne sa do nich investuje, hoci aj po malých sumách. Strácame však množstvo iného, menej známeho dedičstva, o ktorého existencii často ani nevieme.
Zároveň chceme ľudí inšpirovať, aby si počas podujatia pozreli aspoň niekoľko kostolov a potom sa vydali vlastnou trasou objavovať ďalšie krásy Gemera.
Na aké zabudnuté dedičstvo sa zameriate tento rok?
Tento rok nás čaká Gotická cesta ponad hranice. Málokto si uvedomuje, že malá časť historického Gemera sa dnes nachádza aj na území Maďarska. Preto sme sa rozhodli zamerať na tému rozdelenia regiónu po zániku Rakúsko-Uhorska, keď Gemer administratívne rozdelili medzi dva štáty.
V sobotu 16. augusta sa spolu s dvojjazyčnými sprievodcami vyberieme navštíviť tri stredoveké kostolíky na maďarskej strane a tri na tej slovenskej. Symbolicky tak prepojíme slovenský a maďarský Gemer, ktoré spája spoločné kultúrne dedičstvo.
Chceme tým poukázať na to, že zabudnuté dedičstvo nepozná hranice a že aj za čiarou na mape sa ukrývajú pozoruhodné príbehy, ktoré si zaslúžia pozornosť.
Máte aj konkrétne príklady miest, ktoré navštívite?
Pozrieme sa do maďarských dediniek na „konci sveta“ – do miest, ktoré síce nie sú turisticky vyťažené, no ukrývajú nádherné sakrálne dedičstvo, ktoré sa historicky vyvíjalo paralelne s tým naším.
Na maďarskej strane navštívime kostolík v obci Ragály s pôsobivou freskovou výzdobou. Pridali sme aj gotický kostol v Zubogyi a halový kostol v bývalom baníckom mestečku Rudabánya.
Na Slovensku sa zastavíme pri menej známom, no veľmi zaujímavom kostolíku v Bohúňove. Pokračovať budeme v kostole v Plešivci, kde predstavíme postup prác pri obnove talianskych fresiek.
Podujatie ukončíme v areáli kostola vo Vyšných Valiciach. Ide o opevnený kostolík s bránou, ktorý sa vyníma na kopci nad obcou známou svojimi ovocnými sadmi. Táto lokalita má mimoriadne silný genius loci a spája v sebe prírodnú krásu s historickou hĺbkou.
„Našou snahou bolo pomôcť uchovať aspoň niektoré z jedinečných príbehov regiónu Gemer.“
Z Nadácie VÚB sa vám minulý rok podarilo získať štedrý grant na obnovu vybraných gotických kostolov. Ako pokračujú práce?
Vo vybraných kostoloch postupne odkrývame ďalšie vrstvy zeminy a omietok a zisťujeme, čo sa pod nimi skrýva. Osobne ma veľmi zaujal kostol v Henckovciach, ktorý zrejme vydal jedno zo svojich posledných tajomstiev. Vďaka intenzívnym prácam na kostole sa nám podarilo poskladať príbeh, o ktorom sme mali iba tušenie.
Zistili sme, že pod omietkami sa nachádza maľba svätého Juraja, ktorého sme doteraz nemali na žiadnej gemerskej maľbe.
Čím je tento objav dôležitý?
Svätý Juraj symbolizuje súboj dobra so zlom. Väčšinou bol zobrazovaný na koni s kopijou pri súboji s drakom. Bol patrónom sedliakov a roľníkov, ale aj vojakov a pocestných. Ľudia ho uctievali proti pokušeniam, nebezpečenstvu a moru. Kunsthistorici si pôvodne mysleli, že v Henckovciach ide o stredovekú maľbu. Je však renesančná.
Prichádzajú na Gotickú cestu aj zahraniční návštevníci?
Určite, o gotické kostoly na Gemeri sa nezaujímajú len Slováci. Pravidelne k nám prichádzajú návštevníci z Českej republiky, Maďarska, Talianska, ale aj z ďalších európskych krajín. Tento rok nás dokonca poctili návštevou členovia habsbursko-lotrinskej dynastie. Tieto návštevy poukazujú na význam a medzinárodný rozmer nášho kultúrneho dedičstva.
O združení Gotická cesta
Združenie Gotická cesta vzniklo v roku 2007 ako výsledok niekoľkoročnej spolupráce rožňavských pamiatkarov s Regionálnou rozvojovou agentúrou v Rožňave. Tvoria ho profesionáli zaoberajúci sa ochranou a obnovou kultúrneho dedičstva, ale aj zástupcovia obcí a cirkví, v ktorých sa pamiatky Gotickej cesty nachádzajú. Od roku 2017 sa do združenia postupne pridávali architekti, historici a kunsthistorici z Bratislavy, ale aj z Gemera. Ich snahou je spolupracovať pri ochrane a zachovaní stredovekých kultúrnych pamiatok nachádzajúcich sa na turistickej trase Gotická cesta na Gemeri a podieľať sa na ich pamiatkovej obnove. V roku 2018 prvýkrát zorganizovali podujatie Gotická cesta otvorená.
