Dobrovoľníci v Rajeckej doline obnovujú zabudnuté prírodné pramene. Pre ľudí mali kedysi aj liečivý význam

Lúčanská Malá Fatra je bohatá na mnohé zabudnuté horské pramene, ktoré boli desiatky rokov doslova zanedbávané. Juraj Vrábel z OZ Horal River si z rozprávania starších ľudí pamätá, aké boli kedysi dôležité pre miestnych. Boli doslova odkázaní na prírodu a jej dary. Aj preto prišiel s myšlienkou ich obnovy v lesoch a prepojenia cez náučný chodník v Rajeckej doline. 

Juraj Vrábel nám prezradil aj to:

  • prečo s kamarátmi dobrovoľne obnovuje prírodné pramene v Rajeckej doline,
  • aký význam mali kedysi lesné studničky pre ľudí a zvieratá,
  • čo zahŕňa obnova prameňa a koľko trvá,
  • či jeho myšlienke boli naklonené aj inštitúcie,
  • ako možno počas túry natrafiť na Kuneradské studničky v Lúčanskej Malej Fatre.

Cez vaše občianske združenie Horal River ste už obnovili osem prameňov v Rajeckej doline. Musí si to vyžadovať dosť veľkú zanietenosť. Čo vás presvedčilo, že to má zmysel?

Voda nie je samozrejmosť. Čo by len v iných krajinách dali za bohatstvo, ktoré na Slovensku máme. Väčšina ľudí si to neuvedomuje, no v počte vyvierajúcich prameňov sme asi druhí po Rakúsku. Na rozdiel od nás sa tam o ne starajú. Od ľudí často počúvam, ako to vyzerá v našich lesoch. Sťažovanie sa je typická slovenská vlastnosť. Neraz poukazujeme na všetko zlé okolo seba, no málokedy aj niečo urobíme z vlastnej iniciatívy, aby sme to zmenili. 

V OZ Horal River sa snažíme spomaliť tok vody v horách a celoročne ju čo najviac zadržiavať. Aj vďaka tomu môže vsakovať do zeme, čím zavlažuje pôdu a okolitú prírodu, a následne sa vyparuje. Prírodné pramene nielen obnovujeme, ale aj kultivujeme ich okolie, aby sa turisti mali kde zložiť a oddýchnuť si. Na niektorých miestach vytvárame sedenie, inde možno nájsť bahnisko pre zvieratá, aby sa mali kde ovlažiť, napiť alebo okúpať.

Ako vám napadla myšlienka obnovovať pramene v Malej Fatre?

Malá Fatra je obrovským zdrojom spodných vôd. Z rozprávania starších ľudí si pamätám rôzne zaujímavosti o niektorých prameňoch, ktoré v minulosti využívali. Život na dedine bol úplne iný. Ľudia chovali dobytok a zvieratá, aby mali z čoho živiť svoje rodiny. Boli veľmi húževnatí. Nemali čas sedieť pred televízorom alebo pri telefóne, neustále pracovali. 

Na miestach dnešných lesov sa kedysi nachádzali pastviny a horské lúky, na ktorých sušili seno, pásli dobytok alebo zbierali lesné plody a bylinky. Ľudia boli doslova odkázaní na prírodu a jej dary. Nemali na výber, nemohli ísť len tak niekam 10 kilometrov po vodu. Pramene a studničky budovali priamo v prírode. Rokmi však zostali zanedbané, zaniesli sa ťažbou dreva a zatlačili do zeme. Aj preto sme ich začali obnovovať.

Neodrádzali vás od toho? Zrejme ste si potrebovali získať aj dôveru inštitúcií.

Spočiatku sme sa stretávali s mnohými otázkami. Neraz sa nás pýtali, prečo to robíme. Veľa ľudí má predstavu, že občianske združenie je zárobková organizácia, ktorá profituje zo svojich aktivít. Opak je však pravdou. Do obnovy prameňov a studničiek dávame vlastné nadšenie, lásku k prírode, svoju energiu a v konečnom dôsledku často aj vlastné financie. Nerobíme to iba pre dobrý pocit, ale predovšetkým pre prírodu a ďalšie generácie. Nakoniec však pochopili, že tomu rozumieme a za obnovou prameňov je čistý úmysel.

„Voda nie je samozrejmosť. Čo by len v iných krajinách dali za bohatstvo, ktoré na Slovensku máme.“

O to viac ma teší, keď sa dnes prechádzam prírodou a pri vodných tokoch nachádzam malé vodozádržné hrádzky alebo pekné plesá, ktoré začali stavať lesníci a správcovia dolín. Vidím, že to, čo robíme má zmysel a môže to byť inšpirácia aj pre druhých. 

Ako dlho vám trvá obnova lesného prameňa?  

Je to veľmi individuálne. Niekedy ho dokážeme obnoviť rýchlejšie, inokedy si práce na obnovu vyžadujú aj mesiace. Závisí od počasia a možností, či sa k nemu vieme dostať. Zažili sme aj situáciu, keď sme museli vynášať drevo, náradie a vyrezávané drevené kreslo na chrbtoch z dôvodu nedostupného terénu.

Nájdené pramene sa snažíme dostať do funkčného stavu. To znamená, že najprv nájdený prameň vykopeme až do kamenného podložia. Potom ho vyčistíme a nechá sa v ňom vyčíriť voda. Následne ho obložíme kameňom, osadíme ručne vyrobený žľab a nad prameňom osadíme drevenú striešku, ktorá ho chráni aj pred padajúcim lístím. Ako posledné  studnička dostáva svoj pôvodný názov, pod ktorým ju ľudia poznajú už dlhé roky a zakaždým ju zakreslíme do turistickej mapy.

Pri prameni Pažice sme napríklad postavili 12-metrovú lávku, aby sa k nemu ľudia mohli dostať. Pribudol tam žľab i posedenie s ohniskom, kde si turisti môžu opekať, keďže v blízkosti je voda a kamenný splav. Robíme to predovšetkým pre ľudí a pre prírodu.

Ako nachádzate pramene v prírode?

Objavujeme najmä zabudnuté pramene, ktoré poznáme z rozprávania starších ľudí, no niekedy nachádzame aj nové. Sama príroda nám ukazuje, kde sa konkrétny prameň ukrýva. V čase, keď sa končí zima a pomaly sa začína jar, je na jeho mieste iba jemný poprašok snehu. V jeho okolí je doslova zelená tráva, kým na ostatných miestach sú všade zhnité listy. Prameň, ktorý vyviera, je vždy teplejší, aj preto sa pri ňom sneh roztápa skôr.

Čítajte tiežSosna mení pohľad na školské pozemky. Pomáha ich pretvárať na klimatické záhrady

Vo svete sa čoraz častejšie udomácňujú záhrady, ktoré sú priateľské voči klíme. Prvé klimatické záhrady už vznikli aj na slovenských základných a stredných školách. Stoja za nimi učitelia, žiaci i rodičia, ktorých k zmene prístupu a premene školských pozemkov viedli ľudia z občianskeho združenia Sosna. Organizácia tento rok získala za svoje dlhoročné odovzdávanie skúseností aj enviroocenenie Atlas.

Kolujú o nich nejaké zaujímavosti alebo sú niečím špecifické?

Starší si dobre pamätajú, ktorý prameň na čo slúžil alebo v čom bol výnimočný. Či vodu z nejakého prameňa používali na srdcové a cievne choroby, na reumu alebo regeneráciu tela. O prameni z Cibuľkova sa napríklad tradovalo, že čerstvo vypálená domáca pálenka sa môže riediť jedine vodou z tohto vyvierajúceho prameňa. Popri obnove studničiek sme dali urobiť aj rozbory vody. 

„Starší si dobre pamätajú, ktorý prameň na čo slúžil alebo v čom bol výnimočný. Či vodu z nejakého prameňa používali na srdcové a cievne choroby, na reumu alebo regeneráciu tela.“

Samozrejme rozbor vody nepotvrdzuje, či je voda vhodná na srdce alebo pohybový aparát, ale zaujíma nás, či je kvalitná a pitná pre ľudí. Preto je pri každej studničke aj QR kód, ktorého načítaním cez mobil si ľudia môžu prečítať celý rozbor vody, ktorá sa nachádza v studničke. Výhodou vody v horských a prírodných oblastiach je, že je čistá a prefiltrovaná. V niektorej sa nachádza viac železa, v inej ďalšie dôležité látky a je pitná.

Ako môžu ľudia v lesoch natrafiť na vaše studničky?

Vytvorili sme takmer 35-kilometrový náučný chodník Kuneradské studničky, ktorý vedie po trase obnovených prameňov. Zaznamenali sme ich aj do turistickej mapy, ktorú čoskoro osadíme aj pri Kuneradskom zámku. Na turistickej trase sme značkami vyznačili, kde sa nachádza konkrétna lesná studnička alebo kde musia odbočiť, aby našli konkrétny prameň.

 

Robíme to najmä pre ďalšie generácie, ktorým tu chceme niečo zanechať. Aby sa ľudia aj o desať rokov mohli zastaviť pri studničkách a aby im slúžili. Pramene plnia dôležitú funkciu v prírodnom reťazci. Aj takýmto spôsobom môžeme ľuďom a deťom ukázať, ako funguje. Je to náš odkaz pre všetkých, aby si vážili prírodu okolo seba a všetko, čo nám ponúka.  

Mohlo by vás zaujímať