Britský tvorca Nigel Marven predstavuje divákom prírodu všetkých kútov sveta vo viac ako 150 prírodopisných filmoch a seriáloch. Najbližšie dva roky bude spolu s miestnym tímom pracovať na dokumentárnom filme o slovenskej divočine.
Nigel Marven dokumenty nielen produkuje, ale aj režíruje a v mnohých z nich aj hrá. Je známy svojím nespútaným spôsobom uvádzania, pri ktorom sa trúfalo vrhá do zdanlivo nebezpečných situácií. Popritom dokáže svoje publikum inšpirovať k láske k prírode a odovzdať množstvo zaujímavých faktov.
Prečo ste sa rozhodli nakrúcať dokumentárny film práve o slovenskej divočine?
Na Slovensku som bol prvýkrát pred rokmi, nakrúcali sme dokument o čiernych bocianoch. Vaša príroda je nádherná. Vedel som, že patrí medzi popredné krajiny v Európe z hľadiska výskytu veľkých predátorov – medveďov, vlkov či rysov.
Spriatelil som sa s kameramanmi zo Slovenska. Pozvali ma na návštevu Vysokých Tatier. Veľhory a ich divoká príroda sú dobre prístupné a poľahky môžete počas túry zazrieť rôzne zvieratá – kamzíky, svište.
Uvedomil som si, že Slovensko je krajina s veľkým potenciálom ekoturizmu, a rád by som jeho prírodné bohatstvo ukázal svetu. Vo Veľkej Británii sme od čias priemyselnej revolúcie stratili 46 % biodiverzity, vo vašej krajine ostáva zachovaných približne 80 %. Ešte je čas toto vaše prírodné bohatstvo ochrániť a treba o ňom hovoriť.
Tak sme sa pustili do výskumu a príprav filmu o slovenskej divočine. Pomáha mi v tom tím domácich prírodopiscov a kameramanov.
Ako bude nakrúcanie prebiehať?
Čo sa mňa týka, nakrúcať budem na etapy. V priebehu roka budem častejšie chodiť na Slovensko aj s kameramanom z Británie. Pripravíme sekvencie, kde divákom vysvetľujem, čo vidia na obraze za mnou.
Medzičasom bude môj tím slovenských spolupracovníkov priebežne zbierať v teréne detailné zábery zvierat. Sme plne zohratí. Máme naplánované skvelé scény, ktoré sa nám, verím, podarí zachytiť.
Predpokladám, že ste sa už stihli oboznámiť s naším prostredím. V akých prírodných lokalitách budete natáčať a po stopách ktorých zvierat sa vyberiete?
Samozrejme, vrátim sa do Vysokých Tatier. Zábery na kamzíky, svište, orly a medvede nemôžu vo filme o slovenskej divočine chýbať. Chystáme sa aj do okolia Slovenského raja, kde sa darí sysľom. Keďže sú krotké, stretnutie s nimi bude určite skvelým zážitkom.
Nedám si ujsť Dobšinskú ľadovú jaskyňu, ktorá je jednou z najslávnejších ľadových jaskýň na svete. Slovensko je unikátne aj množstvom hradov, ktoré tiež ponúkajú krásne scenérie na nakrúcanie zvierat žijúcich v ich okolí.
Filmovať budeme aj pri Dunaji, ktorý je domovom množstva rýb, vodných živočíchov a vtákov. Chceli by sme zachytiť napríklad rybárika či korytnačku močiarnu.
Máte v pláne ukázať aj menej známe živočíchy?
Slovensko je najsevernejšou hranicou výskytu výrika lesného, jedného z najmenších druhov sovy. Slovenskí vedci zistili, že až 80 % všetkej potravy, ktorou tieto vtáky kŕmia svoje mláďatá, predstavuje jeden druh cvrčka.
Na južnom Slovensku žije vzácny druh hmyzu, obrovská bezkrídla kobylka sága stepná. Pri love sa pohybuje veľmi zvláštne, akoby hrala na hudobný nástroj. Je to jeden z najväčších druhov hmyzu v Európe. Dokáže zožrať aj modlivku. Dúfame, že sa nám podarí tieto situácie nafilmovať.
„Prajem si, aby si čo najviac ľudí na Slovensku uvedomilo, aký poklad sa ukrýva vo vašej prírode.“
V našom filme by nemal chýbať ani príbeh salamandry škvrnitej. Dozvedel som sa, že o nej v minulosti kolovali legendy. Napríklad aj to, že dokáže uhasiť oheň. Aj to však môže mať racionálny základ.
Tento obojživelník totiž žije vo vlhkom prostredí, často pod spadnutými kmeňmi či vetvami stromov. Keď ľudia prikladali na oheň vlhké kusy dreva, udusili ho. A keď spod nich v tej chvíli vybehli salamandry, mýtus bol na svete.
Prüger-Wallnerova záhrada je už dostupná verejnosti počas celého týždňa. Navštevujú ju pestré skupiny ľudí – od bábätiek s rodičmi cez mládež až po dôchodcov. Oddychujú tu v príjemnom zelenom prostredí, z ktorého dýcha história. S koordinátorkou projektu Zuzanou Stanovou sme sa rozprávali o tom, ako sa záhrada zmenila za ostatný rok a aké výzvy ju ešte čakajú.
Čo je pre vás pri vašej práci to najpodstatnejšie? Aký cieľ touto produkciou na Slovensku sledujete?
Naše filmy sa vysielajú v 60 krajinách. Verím, že sa nám podarí pripraviť oslavu slovenskej divokej prírody a jej jedinečných rozmanitých druhov zvierat a vtákov. Chcem ich predstaviť milovníkom prírody a ekoturizmu po celom svete.
„Správanie každého z nás má dosah na životné prostredie.“
Ale nielen im. Na svojej práci mám rád, že dokáže osloviť aj domácich obyvateľov krajín, v ktorých nakrúcame. Prajem si, aby si čo najviac ľudí na Slovensku uvedomilo, aký poklad sa ukrýva vo vašej prírode.
Aké ďalšie projekty tento rok chystáte?
Hneď po svojej prvej návšteve Slovenska tento rok plánujem letieť do Salvádora v Strednej Amerike. A po tomto projekte ma čaká rozpracovaný seriál o divokých zvieratách Indie.
Počas kariéry ste precestovali takmer celý svet. Sú nejaké miesta či konkrétne zvieratá, ktoré zatiaľ ostávajú na vašom zozname prianí a za ktorými by ste sa chceli s kamerou určite dostať?
Nikdy som nebol na Madagaskare, chcel by som natočiť dokument o lemuroch. A ešte nikdy som nevidel v divočine snežného leoparda. Verím, že sa mi to podarí v Mongolsku, už mám túto cestu v pláne. Vystopovať ich v nižších nadmorských výškach veľhôr by nemalo byť až také náročné, teším sa na to.
Vo svojich začiatkoch ste mali v rámci BBC možnosť spolupracovať aj so žijúcou legendou. Vaším kolegom bol sir David Attenborough. Ako si na neho spomínate?
Na našu spoluprácu spomínam veľmi rád. Veľa som sa od neho naučil. Nikdy nezabudnem, ako mi raz povedal: „Nigel, musíš vždy pamätať na to, že hviezdami našich filmov sú zvieratá. Výroba dokumentárneho filmu nie je o mne. Ja som len ich hlas, aby im ľudia porozumeli.“
David Attenborough je skutočne úžasný človek, ktorý je celý život mimoriadne zapálený pre to, čo robí. Hoci má už 95 rokov, je stále aktívny a podieľa sa na nahrávaní filmových komentárov. Má obrovské množstvo vedomostí o prírode a zvieratách a je veľký bojovník za budúcnosť planéty.
Ambasádorom myšlienky ochrany prírody ste aj vy a vaše filmy. Myslíte si, že vaši diváci môžu prispieť k zmierneniu klimatickej krízy?
Správanie každého z nás má dosah na životné prostredie. Veľa ľudí si myslí, že ich vlastné rozhodnutie nič nezmení. Je to však nesprávna predstava. Je jasné, že o zásadných zmenách v boji proti klimatickej kríze musia rozhodnúť politici, ale každý z nás môže pomôcť svojím kúskom.
Napríklad sa môžeme rozhodnúť preferovať vegetariánsku stravu alebo v záhrade vybudovať jazierko, čím podporíme rozmnožovanie žiab a obojživelníkov. Pomôcť môžeme aj tak, že budeme menej jazdiť autom alebo začneme prispievať na podporu organizácií, ktoré chránia prírodu. Som presvedčený, že keď sa všetci trochu posnažíme, prejaví sa to na výsledku.
Počas návštevy Slovenska ste odovzdali jednu z cien enviroocenenia Nadácie VÚB Atlas. V čom môže byť podľa vás jeho prínos?
Ocenenie ako Atlas by som prirovnal ku kruhom na vodnej hladine. Ľudia v strede venujú veľa úsilia svojim lokálnym projektom a vďaka tomu, že ich odborníci ohodnotia, sa o ich činoch dozvedia aj tí naokolo.
Je skvelé, že na Slovensku vznikol nápad založiť túto iniciatívu, ktorá v spoločnosti pomáha pochopiť význam biodiverzity a klimatických zmien.
Priznávam, že vzhľadom na svoju celoživotnú profesiu som tak trochu zaujatý. No myslím si, že všetci ľudia, ktorí sa zaujímajú a starajú o prírodu, majú dobré srdce. Je úžasné týmto spôsobom osláviť, čo robia.
