Zbraň v ruke alebo cigareta, tvár zahalená maskou. Aj takýmto spôsobom vo svojej tvorbe mladá výtvarníčka Alexandra Hrehová poukazuje na moderný ženský svet. Cez vlastné autoportréty rúca stereotypy, aká by žena mala byť. Využíva v nej výšivky i prvky folklóru, ktorý ju sprevádzal počas dospievania. Pozrite sa s nami do ateliéru minuloročnej finalistky ocenenia Maľba, ktorú sme navštívili v Hanušovciach nad Topľou.
- prečo využíva vo svojej tvorbe motív folklóru
- na čo poukazuje maskovaním ženských figúr vo svojich obrazoch
- kto ju ovplyvnil v tvorbe
- v čom jej pomohla súťaž Maľba
- ako vnímajú jej obrazy mladí ľudia a staršie publikum
S obrazom Miss Slovakia Treasure si získala tretie miesto v súťaži Maľba 2023, ktorú každoročne organizuje Nadácia VÚB. Nejde o klasický obraz a pôsobí dosť odvážne. Ženská figúra je oblečená v kroji, na hlave má masku a v ruke drží cigaretu. Čo ťa podnietilo k jeho tvorbe?
Koncept svojho obrazu som v sebe nosila asi rok. Chcela som v ňom vyzdvihnúť aspekty moderného ženského sveta, pričom som v ňom pracovala so stereotypmi, ktoré stále prevládajú o ženách. Ženskej postave na obraze som dala do ruky cigaretu a pridala som aj masku odkazujúcu na maskovanie rôznych problémov žien, ktoré v spoločnosti prehliadame alebo nechceme vidieť.
Často mám v hlave priamy obraz, aký chcem vytvoriť. Predloha môjho obrazu vychádzala z fotografie, na ktorej som pózovala kamarátke fotografke, čím vznikla akási nápadná paralela k tvorbe Jána Plicku. Vracala som sa k nemu viackrát, jeho namaľovanie mi trvalo pol roka.
Na pozadí tvojich obrazov sa neraz objavuje rurálne prostredie a využívaš v nich aj prvky folklóru. Prečo si sa vybrala touto cestou?
Vo svojich obrazoch vždy vychádzam z figurálnej kompozície. Skôr než sa pustím do maľovania, vzniká fotografická predloha. V podstate ide o autoportrét, na ktorého pozadie si vyberám vidiecke prostredie. Obraz je buď vsadený do poľa plného klasov, prípadne je na pozadí dreváreň alebo kurník, ktoré sú typické pre život na slovenskej dedine.
Tradície nás ovplyvňujú, no sú aj opradené vymyslenými mýtmi, ktoré niekedy považujem za nebezpečné. Folklór ma sprevádzal celé dospievanie. Vnímala som v ňom to krásne, no boli isté veci, ktoré so mnou nesúzneli. Máme tendenciu si ho romantizovať. Vidieť to aj v našich tradičných filmoch, ktoré sú síce pekné, ale ak sa na ne pozeráme hlbšie, je v nich ukryté aj násilie. Emočne sa ma dotýka, keď sa so životmi žien spájajú krivdy a nespravodlivosť. Vždy však nechávam na ľudí, aby si moje obrazy interpretovali.
Folklór ti slúži ako motív pre umenie a vďaka tomu sú tvoje obrazy iné. V čom vnímaš jeho krásu?
Na folklóre sa mi páči krása spevu a tanca, pretože vyjadruje pocity a emócie. Najbližšie mám k trávniciam, ľudovým piesňam s prírodnými a ľúbostnými motívmi, ktoré sa spievali pri práci na poli. Pripadajú mi krásne a čisté. Ženy si na poliach spevom často dávali vedieť, že dokončili prácu.
„V rámci svojej tvorby pracujem s akrylovými farbami a využívam akrylové spreje. V mojich obrazoch sa veľakrát objavuje výšivka. Je to zdĺhavejší tvorivý proces, ktorý si vždy musím najprv detailne premyslieť.“
Akú techniku využívaš pri tvorbe?
V rámci svojej tvorby pracujem s akrylovými farbami a využívam akrylové spreje. V mojich obrazoch sa veľakrát objavuje výšivka. Je to zdĺhavejší tvorivý proces, ktorý si vždy musím najprv detailne premyslieť. Veľa masiek, ktoré sa objavujú v mojich obrazoch, som šila sama. Následne predlohu odfotím, potom maľujem, a keď je to nutné, do obrazu vyšívam.
Kedy si sa rozhodla pre štúdium umenia? Neprehováralo ťa okolie, aby si sa zamerala na niečo iné?
Odmalička som kreslila a niečo vyrábala. Nikdy som si nevedela predstaviť robiť niečo iné než tvorivú prácu. Mala som síce blízky vzťah k zvieratám a do úvahy prichádzala aj veterina, ale napokon vyhralo umenie. Rozhodla som sa preto ísť na strednú umeleckú školu do Prešova. Po nej som chcela pokračovať v štúdiu umenia v Košiciach, ale trikrát som sa na školu nedostala. Skúsila som Akadémiu umení v Banskej Bystrici, kam ma vzali hneď.
Kto ťa ovplyvnil v tvorbe?
Tvorila som pod záštitou svojho vedúceho, docenta Patrika Ševčíka, ktorý bol veľmi inšpiratívny. S každým študentom si dokáže osobitne sadnúť a preberať konkrétne témy do hĺbky. Naša škola bola veľmi otvorená a tvorila podnetné prostredie, v ktorom sme si medzi sebou zdieľali rôzne nápady a spätnú väzbu. Doslova od nás žiadali, aby sme sa nebáli experimentovať. Medzi ďalšími, ktorí ma podporovali, bol aj Filip Jurkovič a docent Robert Brun.
Obrazy maliarky Dominiky Kováčikovej sa niekomu môžu javiť kontroverzné. V jej tvorbe ju však zaujímajú najmä ženské témy. Vo svojich obrazoch reflektuje premenu bezmocného dievčaťa v zrelú ženu, ktorá sa dokáže postaviť sama za seba. Umelkyňa skúma nielen vlastné prežívanie, ale reaguje aj na stav spoločnosti, v ktorej žijeme. Tohtoročná víťazka súťaže Maľba tvrdí, že maľovaním sama dozrieva.
Okrem maľby sa venuješ aj grafike. Tvoja autorská kniha Idey vrhajúce tieň bola v roku 2020 ocenená ako jedna z najkrajších kníh Slovenska. Navyše máš za sebou ďalšie ilustrované knihy.
Kniha vznikala počas pandémie, ktorá bola takmer pre každého v niečom náročná. Cítila som sa izolovaná a toto obdobie istý čas sprevádzali emócie, ktoré mi pomáhala spracovať práve tvorba. Vynárala sa zo mňa bolesť, ktorú som zrejme potrebovala cítiť, aby sa zahojila. Je to autorská kniha, z ktorej existuje jediný exemplár. Netvorila som ju preto, aby som ju prihlásila do súťaže. Práve Patrik Ševčík ma presvedčil, aby sme ju prihlásili.
Ako vnímajú tvoju tvorbu mladí ľudia a čo na tvoje obrazy hovorí staršia generácia?
Mladým ľuďom sa moje obrazy páčia, prehovárajú k nim. Niektorí majú záujem o ich kúpu, no snažím sa udržať si ich. Raz by som rada usporiadala vlastnú sólo výstavu, keďže doteraz som mala možnosť prezentovať sa iba na kolektívnych výstavách. Od staršej generácie často dostávam otázky, prečo majú moje postavy masku, čo tým chcem povedať a či je to nutné.
Súčasné mladé umenie reflektuje mnohé spoločenské témy, neraz aj kriticky, čomu laik neskúsený v odbore nemusí vždy rozumieť. Prečo teda maskuješ ženské figúry na svojich obrazoch?
Veľa učiteľov a umelcov vníma masku ako zakrývanie identity a aj to tak v podstate je. Ja ňou však odkazujem na nacvičené správanie a pretvárku, ktorá je niekedy nutná, aby sme v spoločnosti prežili. Moje obrazy sú často autoportrétom. Odkazujem v nich aj na svoje maskovanie počas dospievania. Neraz som sa musela maskovať vo vzťahoch, ktoré mi neslúžili, alebo v rôznych situáciách, keď sa od mladej ženy očakáva, že bude v úlohe slušného dievčaťa. Napokon sa pod maskou nemusím nachádzať len ja, ale veľa ďalších žien, ktoré prežívajú ťažké situácie.
„Moje obrazy sú často autoportrétom. Odkazujem v nich aj na svoje maskovanie počas dospievania. Neraz som sa musela maskovať vo vzťahoch, ktoré mi neslúžili, alebo v rôznych situáciách, keď sa od mladej ženy očakáva, že bude v úlohe slušného dievčaťa.“
Ako ti pomohla súťaž Maľba, ktorú každoročne vyhlasuje Nadácia VÚB?
Faktom je, že sa udialo niekoľko zaujímavých vecí. Ocenenie Maľba 2023 ma podporilo v ďalšej tvorbe a mohla som si zariadiť vlastný ateliér v našom meste. Zadovážila som si aj nový tablet na ilustrovanie. Stále sa vo mne nesie dobrý pocit, že sa moja tvorba páči aj medzinárodným umelcom a kunsthistorikom, čo je do istej miery aj záväzok tvoriť ďalej.
Má podľa teba súčasná mladá maľba na Slovensku svoje miesto?
Za posledné roky sa súčasná mladá maľba rozvíja. Mladí umelci majú viac priestoru aj vďaka malým galériám, ktoré fungujú s pomocou Fondu na podporu umenia, čo je skvelé. Známy etablovaný maliar sa do galérií dostane ľahšie, no mladí majú pred sebou veľa práce a neistú cestu. Mladí umelci by preto mali zostať naďalej odvážni. Niekedy sa u nás umenie podceňuje. Zabúdame však na to, že umelci a kreatívni ľudia reflektujú dôležité spoločenské témy a našu spoločnosť tiež niekam posúvajú.
Nadácia VÚB vyhlásila 19. ročník prestížnej súťaže Maľba 2024. Začínajúci profesionálni maliari a maliarky majú opäť priestor uchádzať sa o ocenenie spojené s finančnou odmenou, o ktorom rozhodujú renomovaní experti v oblasti výtvarného umenia. Nadácia VÚB rozdelí víťazom 30-tisíc eur.
Od roku 2006 sa súťaže zúčastnilo množstvo talentovaných umelcov a umelkýň, ktorým pomohla etablovať sa na domácej i zahraničnej výtvarnej scéne. Umelci môžu posielať svoje prihlášky do 25. mája. Víťazné diela budú známe na jeseň a ceny slávnostne odovzdajú v Galérii Nedbalka počas vernisáže verejnej výstavy finálovej dvadsiatky.
