Ľudí chceli spojiť cez knihy, dnes je vďaka nim v mestách sto knižných búdok

Ako môžu ľudia medzi sebou šíriť dobro a radosť? Napríklad aj prostredníctvom susedských komunít, v ktorých ich spájajú spoločné aktivity a záujmy. Ľudia v mestách síce žijú vedľa seba, no často sa vôbec nepoznajú a málokedy zdieľajú svoje príbehy. Projekt knižných búdok toho už veľa medzi susedmi zmenil.

Vďaka rôznym iniciatívam mladých ľudí dnes čoraz viac ožívajú susedské komunity v slovenských mestách, ktoré spájajú spoločné záľuby. Dvojica mladých žien Eva Malevič a Jana Hoosová prišla s nápadom prepájať ľudí cez knihy. Odkedy postavili prvú knižnú búdku v Bratislave, v krajine ich pribudlo niekoľko desiatok.

Každá búdka má svoj príbeh

Samotný koncept knižných búdok vychádza z projektu Little Free Library, ktorý je vo svete známy už viac ako desať rokov a združuje lokálne iniciatívy z mnohých krajín. Na konte majú viac než 100-tisíc knižných búdok. „Ich cieľom je poskytnúť ľuďom v susedstvách priestor, aby si mohli spoločne vymieňať knihy a stretávať sa pri nich,“ hovorí koordinátor projektu Matej Bórik a riaditeľ občianskeho združenia METRO v Martine, ktoré pomáha rôznym neziskovým organizáciám a podieľa sa na komunitnom a regionálnom rozvoji na Slovensku.

Združenie už v jednotlivých mestách osadilo desiatky knižných búdok. Stará sa o ne už piaty rok, opravuje ich, pomáha s ich výstavbou a radí ľuďom, ako postupovať, ak si chcú nejakú vo svojej komunite svojpomocne vyrobiť.

Každá búdka má podľa Mateja Bórika svoj vlastný príbeh, či je umiestnená v meste pri úrade alebo pri súkromnej firme. „Za jej vznikom stojí zakaždým niekto z blízkej komunity,“ vysvetľuje. Hneď ako sa búdka postaví a naplní knihami, začínajú sa pri nej stretávať ľudia či zamestnanci firmy, a to podnecuje nielen samotnú výmenu kníh, ale aj ďalšie aktivity.

O knižky sa stará komunita

Susedov, ktorí chcú osadiť knižné búdky, pribúda. V súčasnosti sa okrem hlavného mesta  nachádzajú aj v Žiari nad Hronom, Košiciach, Novom Meste nad Váhom či v Starej Ľubovni. V Martine popri existujúcich knižných búdkach vzniknú vďaka podpore Nadácie VÚB aj ďalšie štyri pri železničnej stanici Martin a Vrútky, v parku na Malej hore a v Hviezdoslavovom parku.

„Búdky slúžia na výmenu kníh, no nie je to povinné. Niektorí ľudia si z nich knihy berú, iní ich zasa vkladajú. My ich napríklad stále dokladáme, pretože kníh nikdy nie je dosť,“ vysvetľuje Matej Bórik. Najviac ho teší samotná príprava búdky, keď navrhuje jej dizajn, farbu alebo typ dreva,. „Môj kolega Tomáš búdku následne v dielni pripraví a potom ju osadíme. Vždy je to vzácny moment, keď do nej vkladáme prvé knižky,“ opisuje. O knižky sa už následne stará lokálna komunita. 

Prečítajte siV knižnici vytvorili priestor pre ľudí prichádzajúcich o zrak. Stretnutia nahradili telefonáty aj výpožičky audiokníh na diaľku

V Oddelení nevidiacich a slabozrakých v Mestskej knižnici v Bratislave vymysleli zmysluplný projekt, ktorí robí radosť všetkým. Pre ľudí prichádzajúcich o zrak vytvorili komunitný priestor, v ktorom organizujú podujatia, spoločné hľadajú odpovede na mnohé otázky a zlepšujú si navzájom kvalitu každodenného života. Čitateľov tešia stretnutia, ľudský kontakt aj diskusie s odborníkmi. S Barborou Bielikovou sme sa rozprávali o priestore, ktorý v knižnici vytvorili a aj o tom, ako v týchto dňoch udržujú bez osobných stretnutí kontakt s čitateľmi.

Vhodným miestom pre knižné búdky sú najmä lokality, kde sa ľudia prirodzene stretávajú – parky, nádvoria, priestory pri školách či škôlkach alebo chodníky pri knižniciach.  Aktuálne sa na Slovensku nachádza približne stovka knižných búdok. „Nie všetky máme zmapované, keďže ľudia majú možnosť zabezpečiť si ich výstavbu aj sami. Vypracovali sme pre nich jednoduchý manuál, ktorý sa dá nájsť na webe. Ak si na to netrúfajú a búdka sa v ich okolí nenachádza, môže nás ktokoľvek osloviť a vymyslíme, ako ju tam postaviť,“ vysvetľuje Matej Bórik.

Medzi knižkami je aj prekvapenie

Ľudia môžu do búdok priniesť akékoľvek knižky, no v súčasnosti chýba najmä detská literatúra. „Detských kníh je v búdkach pomerne málo, takže ak niekto doma nejaké má, nech ich určite posunie ďalej,“ vyzýva riaditeľ združenia, ktoré myslí aj na hodnotné knihy. „Pri otváraní búdok do nich vždy vložíme niečo zaujímavé v podobe knižného prekvapenia. Pri Slovenskej národnej knižnici v Martine sme nechali knihu Steve Jobs, na Mlynských nivách v Bratislave bola prvou knižka Veľké stroje,“ vymenúva.

Združenie METRO do kolobehu knižiek veľmi zasahovať nechce. Štandardným pravidlom, ktoré na búdkach uvádza, je, že knižku si môže ktokoľvek požičať, vrátiť alebo vymeniť za inú. No v prípade komunít to celkom dobre funguje aj bez pravidiel. „Ak si niekto knihu doma nechá, nie je to žiadny problém, stále môže nejaké priniesť,“ dodáva Matej Bórik.

Hlavný rozdiel medzi takouto malou a klasickou knižnicou je v tom, že vám upomienku za nevrátenú knižku nikto nepošle. Knižné búdky fungujú v duchu požičaj si, vráť alebo vymeň. A okrem toho šíria radosť nielen z novoobjavených kníh, ale aj zo spoločných náhodných či organizovaných stretnutí.