Ľudí, ktorým záleží na zachovaní nášho historického dedičstva, je mnoho. V roku 2018 sa komunitám na celom Slovensku podarilo zrekonštruovať vzácne pamiatky, a tak prispieť k zachovaniu dedičstva pre ďalšie generácie. Pozrite si výsledok aktivít nadšencov, ktorým sa ich tímovou prácou a motiváciou meniť veci k lepšiemu podarilo prispieť k záchrane našich pamiatok.
Na zachovaní kultúrneho dedičstva záleží aj Nadácii VÚB. Už od roku 2009 prispieva k obnove pamiatok cez nadačný program Poklady Slovenska. Prostredníctvom komunitných grantov a partnerských projektov poskytuje finančnú podporu projektom, do ktorých sa zapájajú aj samotní zamestnanci VÚB. Minulý rok sa aj vďaka jej podpore podarilo zrekonštruovať pamiatky v rôznych kútoch Slovenska.
Podarilo sa obnoviť dielo Majstra Pavla
Súsošie Kalvárie z Kostola nanebovzatia Panny Márie v Spišskej Novej Vsi, ktoré bolo vďaka podpore Nadácie VÚB zreštaurované, síce nie je najslávnejším dielom Majstra Pavla, no pre našu históriu je rovnako významné. Jeho obnova sa začala v roku 2017, ktorý bol zároveň rokom Majstra Pavla z Levoče. Z archívneho prameňa z roku 1693 sa dá vyčítať, že Kalvária obsahovala pôvodne štyri sochy – ukrižovaného Krista, dve bočné sochy Panny Márie, sochu svätého Jána Evanjelistu a svätej Márie Magdalény. Celé súsošie však dlhé roky nebolo pohromade.
„Pri výskume pred terajším reštaurovaním sa podarilo potvrdiť, že socha Márie Magdalény je zachovaná a nachádza sa v kostole v Stratenej. Navyše sme zistili, že súsošie spišskonovoveskej Kalvárie bolo z pôvodného miesta odstránené pravdepodobne v rokoch 1771 až 1772 a že socha svätej Márie Magdalény sa do Stratenej dostala v roku 1820,“ hovorí riaditeľka Spišského múzea v Levoči Mária Novotná.
Zaujímavosťou je, že všetky sochy sa po dlhých rokoch odlúčenia konečne stretli. „Vďaka porozumeniu správcov a farností, v ktorých sa tieto diela nachádzajú, sa toto dielo mohlo v pôvodnom zložení prezentovať na výstave Majstra Pavla na Bratislavskom hrade. V rámci výstavy mala verejnosť skutočne jedinečnú možnosť vidieť súsošie Kalvárie zo Spišskej Novej Vsi v pôvodnej podobe,“ hovorí riaditeľka.
Oživili Lietavský hrad, jeden z najohrozenejších hradov
Hoci je Lietavský hrad najrozľahlejším hradom v Žilinskom kraji, dlhé roky sa mu nevenovalo veľa pozornosti. Všetko sa zmenilo vďaka miestnym aktivistom, ktorí sa už takmer 20 rokov o zrúcaninu hradu starajú a neustále prichádzajú s nápadmi, ako ju zachovať a prilákať tam čo najviac ľudí.
V minulosti bol hrad zrúcaninou bez sprístupneného interiéru, no vďaka združeniu v ňom dnes už funguje expozícia. „V interiéri stredného hradu sa nám podarilo sprevádzkovať prvé výstavné priestory, kde prezentujeme históriu hradu, nálezy i repliky dobových predmetov a zbraní. V hradnej pivnici ponúkame návštevníkom oddych, ale aj úkryt pred nepriazňou počasia.
V dolnom hrade sa nachádzajú miesta vhodné na táborenie, kde je pokoj, ohnisko a trávnatá plocha pre stany,“ hovorí Jaroslav Mitterpach zo Združenia na záchranu Lietavského hradu.
„Hrad býval kedysi miestom, ktoré navštevovali pastieri, podivíni a trampi. Neskôr, s rozvojom turizmu, sa o hrad začali zaujímať turisti, ktorí sa k nemu predierali divokými kríkmi, a tí odvážnejší tu zvykli aj prenocovať. Neskôr sa zdvihla vlna záujmu o hradné zrúcaniny a aj vďaka činnosti združenia sa Lietavský hrad spopularizoval medzi širokou verejnosťou. Hrad už nenavštevujú len turisti, ale aj rodiny s deťmi, športovci na bicykloch, bežci alebo bádatelia histórie,“ približuje posledné roky existencie hradu Mitterpach.
V rámci prác, ktoré na hrade prebiehajú, bude 26. januára slávnostne ukončený projekt Vzkriesenie farskej pece, ktorý mohol byť zrealizovaný vďaka podpore Nadácie VÚB. Ide o vzácnu kachľovú pec, jednu z mnohých unikátov hradu, ktorú sa podarilo úspešne zrekonštruovať.
Kalvária v Banskej Štiavnici žiari po 11 rokoch obnovy
Sakrálny celok z polovice 18. storočia sa ako neprehliadnuteľná dominanta Banskej Štiavnice zaraďuje medzi najkrajšie objekty tohto typu v Európe. Každý z 23 stavebných objektov prešiel vlastným štádiom obnovy. „Všetky objekty majú nové alebo opravené strechy, fasády, fresky, máme niekoľko nových oltárov, kompletne zrekonštruované kaplnky, upravený je aj areál,“ vymenúva Martin Macharik z Kalvárskeho fondu.
Hlavná etapa obnovy bola po 11 rokoch v októbri 2018 ukončená slávnostným otvorením Horného kostola Kalvárie. Horný kostol a jeho výrazná fasáda sú dominantou nielen Banskej Štiavnice, ale aj celého regiónu. Práve kvôli nemu do mesta prichádza množstvo turistov zo Slovenska, ale aj zo zahraničia.
Historickú stavbu, tajomne vystupujúcu z hmly či tvoriacu kontrast k zeleným kopcom Štiavnických vrchov, nájdete v nejednom turistickom sprievodcovi či videu o krásach Slovenska. Dnes si návštevníci po dlhých rokoch môžu naplno užiť veľkoleposť a starobylosť Horného kostola i celej Kalvárie.
Vďaka Nadácii VÚB ako generálneho partnera pre obnovu a reštaurovanie putovalo za uplynulých 11 rokov na tento unikátny komplex 1,1 mil. eur, čo predstavuje takmer polovicu všetkých prostriedkov, z ktorých sa realizovali odborné reštaurátorské práce na jednotlivých objektoch Kalvárie. Okrem finančnej podpory bola Nadácia VÚB so svojimi zamestnaneckými partiami prítomná aj na niekoľkých brigádach, zúčastnil sa na nich aj generálny riaditeľ VÚB.
„Je skvelé, keď sa ľudia nepozerajú len z diaľky, ale podieľajú sa aj vlastnými rukami. Zrazu rozumejú, čo znamená pracovať na takomto projekte, koľko je za tým práce. Už len vyjsť hore a zísť dole kopcom, je náročné,“ hodnotí Martin Macharik.
Zreštaurovali unikátnu európsku zbierku obrazov
Izba uhorských kráľov je súčasťou expozície Vihorlatského múzea v Humennom. V minulosti bola jednou z miestností, ktoré v čase svojho vzniku slúžili ako malé rodinné múzeum. „Nástenná výzdoba Izby uhorských kráľov s ucelenou galériou uhorských panovníkov, bohatou ikonografiou a zachovalosťou európskeho významu predstavuje s ďalšími miestnosťami najzachovalejšiu ukážku neskorobarokovej interiérovej výzdoby na Slovensku,“ približuje zástupkyňa riaditeľa Vihorlatského múzea Ivana Strakošová.
Pätnásť malieb na plátne zobrazuje portréty uhorských panovníkov v oválnych alebo kruhových medailónoch. Pod každým portrétom sú uvedené informácie o panovníkovi, dobe panovania a zhodnotenie jeho vlády. „Príkladom je text pod portrétom Mateja Korvína, v ktorom sa hovorí: … s ktorého smrťou zomrela aj spravodlivosť pre ľud. Naopak, o Ladislavovi IV. sa píše, že svojou ctižiadostivosťou takmer zahubil svoju vlasť,“ približuje nápisy na maľbách Ivana Strakošová.
„O Belovi II. sa dozvedáme, že bol slepým panovníkom, o zrak prišiel ešte ako malé dieťa, čo však nebolo prekážkou, pretože bol ostražitý svojou mysľou. Významné vojenské udalosti komentuje text pod medailónom Ľudovíta I., ktorý spod nadvlády Benátok vydobyl Dalmáciu, alebo Ľudovíta II., komentujúc prehratú bitku pri Moháči,“ dodáva.
Ivana Strakošová z múzea hovorí, že sú svedkom toho, že záujem ľudí o historické dedičstvo narastá. „Prostredníctvom exkurzií, školských výprav a médií sa snažíme širokej verejnosti priblížiť históriu kaštieľa, zaujímavosti spojené s jeho majiteľmi i unikátnu galériu uhorských panovníkov. Čoraz viac návštevníkov sa na Izbu uhorských kráľov pýta. Mnohí oceňujú snahu o jej obnovu, ku ktorej prispieva Nadácia VÚB,“ približuje.
Na východe Slovenska sa naučili opravovať pamiatky na workshopoch
Cieľom neziskovej organizácie Karpatské drevené cerkvi je obnovovať interiérové a exteriérové pamiatky a drevené kostolíky na východe Slovenska, ktoré nie sú zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO, a preto ich rekonštrukcia nebola a nie je financovaná z verejných zdrojov.
Vďaka remeselným workshopom, zameraným na drevo, kameň a slamu, sa záujemcovia učia, ako opravovať pamiatky, pamätihodnosti či objekty tradičnej architektúry. V rámci projektu Aby remeslo žilo sa dobrovoľníkom pod odborným vedením podarilo opraviť pieskovcový kríž pri drevenom gréckokatolíckom Kostole nanebovstúpenia Pána v Šmigovci, pieskovcový kríž v obci Kolbasov a pomník v obci Topoľa.
Riaditeľka organizácie Karpatské drevené cerkvi Daniela Galandová priznáva, že počas remeselného kurzu zameraného na opravu pamiatok z kameňa sa orientovali nielen na to, ako jednotlivé časti opraviť, ale aj na vysvetlenie toho, čo pamiatke škodí a čo nie. „Najväčším problémom nie je ani tak zub času na starých pamiatkach − vyše 200-ročných krížoch či Božích mukách, ale skôr použité nevhodné techniky a materiály. Napríklad latexové farby, ktoré nedýchajú,“ hovorí Galandová.
„Miestnych ľudí mrzí, keď kríže chátrajú, začnú s ich opravou sami z vlastných peňazí. Žiaľ, často aj neodborne, niekedy dokonca na kríž natiahnu fasádnu omietku a prekryjú dôležité údaje,“ vysvetľuje Daniela Galandová, ktorú teší, že ľudia majú záujem vzdelávať sa o opravách pamiatok pod odborným dohľadom.
O osude pamiatok môžete rozhodnúť aj vy
Príbehy pamiatok a ich úspešné rekonštrukcie, ktoré sme vám v roku 2018 priblížili, predstavujú len malú časť bohatého kultúrneho dedičstva Slovenska. Významné pamiatky a, žiaľ, často aj ich žalostný stav poznajú najlepšie ľudia, ktorí v ich okolí žijú. Preto Nadácia VÚB každý rok vyhlasuje verejné hlasovanie, v ktorom obyvatelia rozhodujú o tom, ktoré pamiatky si zaslúžia podporu.
Minulý rok sa hlasovalo za reštaurovanie organov. Do hlasovania sa zapojilo až 58-tisíc ľudí a najväčšiu podporu dostal barokový organ v rímskokatolíckom Kostole premenenia Pána v Španej Doline. Jeho príbeh a príbehy ostatných zachránených významných pamiatok vám prinesieme v ďalších článkoch magazínu Srdcovky.
