Počet cyklistov v hlavnom meste rastie. Mnohí prechádzajú na udržateľnejší druh dopravy a chcú žiť zdravšie. Ich záujmy už jedenásť rokov presadzuje Cyklokoalícia, ktorá rokuje so samosprávami aj s investormi. Poprosili sme jej predsedu Dana Kollára, aby nás previedol sieťou cyklochodníkov.
Cyklokoalícia sa venuje podpore a rozvoju cyklistickej a pešej dopravy. Dan Kollár vraví, že ešte máme čo robiť, aby sme dobehli Dánsko alebo Holandsko. Infraštruktúra pre bicykle v týchto krajinách je taká bezpečná, že po mestách jazdí takmer každý vrátane detí a starších ľudí.
Situácia u nás sa postupne zlepšuje. „Kvalita projektov a zásahov do verejného priestoru vzrástla, no čo sa týka výstavby cyklotrás, žiaľ, pribúdajú len veľmi pomaly,“ vysvetľuje Dan.
Dobre riešené cyklotrasy znamenajú viac cyklistov
Dobre riešené cyklotrasy sú pritom kľúčom k tomu, aby čo najviac ľudí presadlo z auta na bicykel. Každý ďalší cyklista nielen zlepší svoje zdravie, ale aj uľaví doprave, ušetrí priestor aj zdroje. Zväčšenie populácie cyklistov je preto v prospech mesta.
Ak cyklistom vytvoríme trasu bezpečne oddelenú od áut a chodcov znižuje sa riziko kolízie. Všetci účastníci premávky sa tak môžu pohybovať mestom bez stresu a bez vzájomných konfliktov.
V Bratislave je viacero druhov cyklotrás. Dan nás po nich prevedie a môžeme ich porovnať. Na vlastnej koži si vyskúšame, ako sa bicykluje na oddelenom cyklopruhu, na takzvanom kodanskom pruhu, na pruhu iba nakreslenom na ceste aj ako sa jazdí cez veľkú križovatku, kde cyklotrasa úplne chýba.
Pozrieme sa tiež do komunitnej dielne Cyklokuchyne aj na bicyklovú vežu – novinku v infraštruktúre pre cyklistov. Zacinká zvonček na bicykli, oprieme sa do pedálov a vyrážame.
Petržalské korzo praje cyklistom
Začíname pri petržalskej železničnej stanici. Tu si môžeme na bicykloch požičaných od Cyklokoalície vyskúšať, ako vyzerajú dobre navrhnuté cyklotrasy. Hoci je február, počasie pripomína skorú jar. Žmúrime v ostrom poludňajšom slnku, nebo je čisté, vánok jemný. Dan jazdí rýchlo, snažíme sa ho dohnať.
Prefrčíme okolo menších obchodíkov a kaviarničiek na petržalskom korze. V pracovný deň stretávame málo peších obyvateľov. Cyklotrasa v tejto oblasti len málokedy križuje cesty pre autá a aj vtedy je riešená dobre.
„Prešli sme po vyvýšenom priechode, ktorý je vhodným prvkom uprednostnenia cyklistov a chodcov v križovaniach. Bicykel aj chodec pokračujú v jednej výške, no auto musí spomaliť, čo dostatočne upokojuje dopravu,“ vraví Dan pri pohybe medzi sídliskovými panelákmi.
Presadnutiu na bicykel pomáha, ak sa odstránia bariéry
Idylka sa končí, keď chceme prejsť ponad diaľnicu smerom k Dunaju. Z Einsteinovej ulice k výstavisku Incheba síce vedie lávka, no bicykle sa na nadjazd nedostanú priamo. Hore ich môže vyviezť jedine výťah. Musíme sa rozdeliť a máme obavy, či sa dnu zmestí aj širší a dlhší cargobike, na ktorom člen Cyklokoalície Martin Hlásny preváža našu fotografku.
Aj takéto zdanlivo nevýznamné bariéry bránia ľuďom v tom, aby presadli na bicykel. „Pri novej výstavbe sa už dnes ráta s cyklotrasami. Keď už developer buduje výstavbu, nie je preňho obzvlášť nákladné pridať trasu pre bicykle. Snažíme sa do týchto procesov vstupovať a pomáhať s navrhovaním riešení,“ vysvetľuje Dan.
Väčšina nových cyklotrás v posledných rokoch vznikla práve vďaka developerom. Dnes sa už aj sami obracajú na Cyklokoalíciu, aby spolu našli ideálne riešenie pre svoj projekt.
Široká trasa popri jednosmernej ceste dobre funguje
Z lávky pokračujeme popod UFO na trase pri Sade Janka Kráľa. Táto trasa je veľmi obľúbená, z jednej strany ju lemuje Dunaj, z druhej park. Nachádza sa na nej cyklosčítač, ktorý zachytáva počet prejazdov medzi Starým a Novým mostom. Ten sa medziročne zvyšuje, podľa stránky Open Data Bratislava sčítač v júni 2021 počas jediného dňa zachytil 2 153 prejazdov.
K popularite trasy prispieva aj to, že vedie popri jednosmernej ceste a je dostatočne široká. Máme na nej pocit bezpečia.
V Cyklokuchyni požičajú náradie a pomôžu s opravami
Pri divadle Aréna zabáčame k nábrežiu. Pod Starým mostom sa zastavíme pri Cyklokuchyni, komunitnej dielni. Kontajnery, v ktorých sa nachádza, zdobia časti zo starých bicyklov. Vedľa stojí vyradená električka, v ktorej bývajú kultúrne podujatia.
Cyklokuchyňa vznikla približne pred desiatimi rokmi. Vždy, keď je otvorená, nájdete tu miesto, kde si môžete za dobrovoľný príspevok požičať náradie a opraviť svoj bicykel. Pohybujú sa tu skúsenejší mechanici, ktorí vám radi poradia. Dielňa je dobre vybavená aj vďaka podpore z envirograntov Nadácie VÚB.
Panuje tu kamarátska atmosféra, Cyklokuchyňa je miestom neformálnych stretnutí bratislavskej cyklistickej komunity. Postupom času sa začali pred kontajnermi konať aj diskusie, koncerty- či premietania. Dan vraví, že do budúcna plánujú osadiť zelenú strechu na niektorý z kontajnerov, dovybaviť dielňu a naďalej podporovať komunitu.
Cyklokuchyňa funguje čiastočne nezávisle od projektov Cyklokoalície, nemá hierarchickú štruktúru a je na dobrovoľnej báze. Počas zimných mesiacov je otvorená každú stredu od 18.00, v letných aj cez víkendy.
Petržalka je dobre napojená, Starý most je obľúbený
Po krátkej prestávke opäť nasadáme na bicykle a chystáme sa prejsť cez Dunaj. Na Starom moste sa hustota dopravy zvýši. Trasa pre bicykle tu lemuje električkovú trať a ponúka pekné výhľady na hrad.
„Petržalka je v porovnaní s inými mestskými časťami Bratislavy dobre napojená, mosty majú pomerne funkčné riešenia pre cyklistov. Týka sa to aj Starého mosta,“ zastavuje Dan pri výhľade na Dunaj.
V niektorých slovenských obciach dochádzajú do školy na bicykli stovky detí. Občianske združenie Cyklokoalícia sa snaží, aby ich bolo čo najviac v celej krajine. Bicyklov pri školách pribúda a samosprávy už nemusia presviedčať o výhodách jazdenia do školy, samy sa ozývajú so žiadosťou o radu.
Zmena typu cyklopruhu ovplyvní bezpečnosť jazdy
Prudko sa spustíme ku križovatke na Šafárikovom námestí, kde s nami na priechode už čaká mnoho chodcov. Obídeme zastávky električiek okolo parčíka a Dan upozorňuje, že sa dostávame na špeciálnu časť cyklotrasy.
„Na Štúrovej ulici bol po prvý raz v Bratislave využitý takzvaný kodanský pruh, ktorý je výškovo oddelený od chodníka aj od cesty. Je to ideálne riešenie, pretože pruh je jasne oddelený a nedochádza tu ku kolíziám.“
Pri jazde na tomto úseku sa cítime komfortne. Po chvíli sa však už zaraďujeme priamo do hustej premávky na Špitálskej ulici, kde je cyklotrasa vyznačená len ako úzky pruh na vozovke.
Náš dojem sa razom zmení, sme oveľa ostražitejší. Cítime blízko prechádzajúce autá, snažíme sa držať čo najviac pri kraji vozovky. „Dostať sa z pomerne kvalitnej cyklotrasy medzi autá je veľká zmena. Človek je viac vystresovaný, v strehu. Musí predvídať, kam sa pohnú autá,“ potvrdzuje náš pocit Dan.
Špitálska ulica cyklopruh navyše vedie hneď vedľa husto zaparkovaných áut. Keď si vodič nedá pozor a otvorí dvere na cyklotrasu, bicykel nemusí stihnúť zabrzdiť a čelne narazí do otvorených dverí. Ľahko tu môže vzniknúť nehoda.
Na križovatke bez cyklopruhu máme strach
Onedlho sa napájame na veľkú križovatku na Trnavskom mýte. Nevedie cez ňu cyklotrasa. Cyklisti napriek tomu musia podľa pravidiel prejsť jej stredom. Stačí jeden zlý pohyb, šmyk, zaváhanie na pedáli a okoloidúce autá by nestihli zareagovať.
Cyklopruh v strede cesty? Existujú aj lepšie riešenia
Prejdeme okolo Polusu a obídeme Kuchajdu, ktorej plocha pekne odráža slnečné lúče. Vchádzame do ulíc Ružinova.
Na Trenčianskej nachádzame cyklochodník umiestnený doprostred vozovky. Z oboch strán ho lemujú autá. Dan Kollár nám ho ukazuje ako príklad riešenia, ktoré nie je ideálne.
Vysvetľuje: „Ak chce cyklista z chodníka zísť, musí dať prednosť každému v doprave. Nemôže jednoducho odbočiť. Musí dávať pozor, aj keď ide rovno, v podstate v pokračovaní cyklotrasy. Existujú lepšie dopravné riešenia, ktoré sa snažíme presadzovať,“ vysvetľuje.
Na Mlynských nivách sa podarilo vybudovať dobré cyklochodníky
Prichádzame k novovybudovanej autobusovej stanici, okolo ktorej vznikla sieť nových cyklochodníkov. „Sú oveľa lepšie oproti pôvodnému návrhu a dovolím si tvrdiť, že je to najväčší úspech mesta v cyklodoprave za posledné obdobie,“ pochvaľuje si Dan Kollár.
Pri stanici vyrástla aj veža na parkovanie bicyklov. Dajú sa tu bezpečne uschovať, sú chránené pred dažďom aj pred zlodejmi. Do veže sa vojde až 118 bicyklov, zaberá plochu približne šiestich parkovacích miest. Vďaka tomu, že bicykle parkujú nad sebou, veža zaberie menej miesta ako klasické odstavné plochy.
Vo veži nachádzame zatiaľ len jeden bicykel. Je to druhá podobná stavba na Slovensku, prvú nájdeme v Trnave. Tá však býva v lete takmer plná. Dan komentuje, že ľudia pravdepodobne vnímajú ako prekážku vysokú cenu parkovania – prvé štyri hodiny sú zadarmo, ale potom sa platí euro za hodinu.
Cyklotrasa sa mení na každej ulici, za každým rohom
Dojem z takmer dvojhodinovej prehliadky mesta je nesúrodý. V Bratislave existuje popri sebe viacero druhov cyklotrás, niektoré sú pre cyklistov prívetivejšie, iné menej. Na mnohých miestach trasy chýbajú.
Dan ma ubezpečuje, že cyklotrasy sú rozplánované dobre.Vznikajú však pomaly. Cyklokoalícia ich budovaniu pomáha: prináša návrhy riešení pre udržateľnú dopravu, rokuje so samosprávou a s developermi, komunikuje s verejnosťou.
Cyklokoalícia na Slovensku pôsobí už 11 rokov. Dan nebol medzi jej zakladajúcimi členmi, pridal sa až pred ôsmimi rokmi. Na strednej škole sa mu vtedy so spolužiakmi podarilo vytvoriť tlak na to, aby mohli mať na dvore stojany na bicykle.
Odvtedy bojuje za lepšiu kvalitu dopravy v krajine. Vidí, ako zlepšuje život v zahraničí, a snaží sa dobré vzory preniesť aj na Slovensko. „Snažíme sa presadzovať zmeny, napríklad aj v zákonoch, aby sme sa na Slovensku cítili dobre,“ dodáva s úsmevom.
