Slovensko a Taliansko majú veľa spoločného, tvrdí talianska veľvyslankyňa Catherine Flumiani. Obe krajiny spája bohaté kultúrne dedičstvo. Veľvyslankyňa, ktorá končí svoju misiu, sa u nás inšpirovala najmä prechádzkami v prírode a návštevou rôznych kultúrnych podujatí. Prekvapilo ju, koľko mladých ľudí u nás vyhľadáva umenie a kultúru a aké sú pre nich dôležité v každodennom živote.
V rozhovore s Catherine Flumiani sa ďalej dozviete:
- čo majú Slovensko a Taliansko spoločné,
- prečo Taliani prichádzajú žiť na Slovensko,
- čo je úlohou Talianskeho kultúrneho inštitútu,
- čo môže získať krajina, ktorá investuje do vzdelania a kultúry.
Vaša misia na Slovensku sa končí. V čom vás obohatilo pôsobenie v našej krajine?
Na Slovensko som pricestovala v máji 2021. Bolo zaujímavé sledovať, ako sa vaša krajina vzchopila po pandémii a ako sa ľudia túžili znovu stretávať.
Považovala som za veľké privilégium stať sa veľvyslankyňou v krajine, ktorá je súčasťou Európskej únie a NATO. Uvedomovala som si dôležitosť svojej misie a prehlbovania slovensko-talianskych bilaterálnych vzťahov. Musím povedať, že za posledné tri roky sa posilnili.
Viem, aké dôležité je poznať históriu krajiny, v ktorej vykonávam svoju misiu, a rozumieť prioritám ľudí, ktorí majú rôzne názory a historické pozadie. Za roky svojho pôsobenia som sa o Slovensku veľa naučila.
Vaša krajina sa nachádza v srdci Európy a má bohatú históriu i kultúru. Okrem toho máte krásnu prírodu a bohatú biodiverzitu. Práve tu som začala s niekoľkými peknými zvykmi – prechádzkami v prírode a návštevami kultúrnych podujatí. Neraz som navštívila balet, operu, ale aj rôzne koncerty. Prekvapilo ma, koľko mladých ľudí u vás vyhľadáva kultúru a umenie. Slovensko ma v tomto jednoznačne inšpirovalo a verím, že si nájdem čas na kultúrny život aj v Ríme.
Čo spája Slovensko a Taliansko a naše kultúry?
Naše kultúry majú veľa spoločného. Či už hovoríme o príbehu svätého Cyrila, ktorý je pochovaný v Ríme, alebo o vzniku Československa, kde práve Taliansko zohralo dôležitú úlohu. V apríli 1918 talianska vláda vedená premiérom Vittoriom Emanuelom Orlandom odovzdala ako prvá generálovi Milanovi Rastislavovi Štefánikovi bojovú zástavu česko-slovenských légií.
V neposlednom rade nás spája aj kultúrne dedičstvo. Na Slovensku možno nájsť veľa umenia z obdobia renesancie a stredoveku, v ktorom často badať práve taliansky vplyv.
Slovensko a Taliansko majú aj bohatú tradíciu rozvíjania ekonomických vzťahov. Napokon, mnohé talianske spoločnosti pôsobia práve na Slovensku. Niektoré sa tu etablovali ešte v 90. rokoch a zostali tu pôsobiť. Vždy hovorím, že sú to už slovenské firmy. S talianskymi investíciami zamestnávame na Slovensku takmer 20-tisíc ľudí.
Myslíte si, že si na Slovensku dostatočne uvedomujeme kultúrne bohatstvo, ktoré máme?
Je náročné reflektovať samých seba ako národ. Pre cudzinca je to často iné, pretože sleduje dianie v krajine a ľudí v nej s istým odstupom – akoby zvonka.
Nemyslím si, že Slováci sú odlišní od iných národov. Ľudia sú zaneprázdnení každodenným životom. Nemajú veľa času myslieť na historické bohatstvo a kultúrne dedičstvo. Myslím si však, že ste naň patrične hrdí. Funguje tu veľa zaujímavých iniciatív, vaše kultúrne bohatstvo je dostupné. Môžete sa k nemu ľahko dostať, zaujímate a staráte sa oň.
V čom by sme sa u nás mohli inšpirovať Talianskom?
Taliansko je veľká krajina a má takmer 60 miliónov obyvateľov. Každý región je iný, podobne ako na Slovensku. Nedá sa zovšeobecňovať, akí sú Slováci alebo Taliani. Veľa závisí aj od toho, či ľudia žijú v mestách alebo na dedinách, či cestujú alebo nie, či rozprávajú cudzím jazykom.
Taliansko a Slovensko majú veľa spoločného. Radi trávime čas so svojimi rodinami, máme radi svoje tradície i spôsob, akým robíme veci. Nemám rada klišé, pretože pre ne môžeme ľahko prehliadnuť komplexnosť našich kultúr. Obe krajiny sú privilegované v tom, že vychádzajú z bohatého európskeho historického a kultúrneho prostredia.
„Talianske reštaurácie nájdete aj v malých mestách naprieč celým Slovenskom. Veľa to vypovedá o našej dobrodružnej povahe. Radi objavujeme a cestujeme do zahraničia“
Aké boli vaše stretnutia s ľuďmi na Slovensku?
Stretla som mnohých Slovákov, ktorí boli štedrí, krásne hovorili o svojej krajine a jej kultúre, neraz mi otvorili svoje domovy a zdieľali, čo je pre nich dôležité. Uvedomila som si, že mnohí Slováci Taliansko dobre poznajú. Nielen cez dobré jedlo a relax, ale na oveľa hlbšej úrovni. Často do našej krajiny cestujú a je im blízka.
Koľko Talianov v súčasnosti žije na Slovensku?
Na Slovensku v súčasnosti žije štyritisíc Talianov a ich počet sa zvyšuje. Prichádzajú sem z rôznych dôvodov. Žije tu veľa podnikateľov, ktorí si na Slovensku založili rodiny a integrovali sa do spoločnosti. Veľa talianskych študentov napríklad študuje medicínu v Košiciach.
Na Slovensku žijú aj talianski umelci, na Slovenskej akadémii vied zasa pôsobí niekoľko mladých talianskych výskumníkov. Veľa Talianov pracuje aj vo veľkých medzinárodných spoločnostiach.
Talianske reštaurácie nájdete aj v malých mestách naprieč celým Slovenskom. Veľa to vypovedá o našej dobrodružnej povahe. Radi objavujeme, cestujeme do zahraničia a pozorujeme, čo sa deje vonku mimo našej krajiny. Taliani majú dlhodobú tradíciu emigrácie. Mnohí naši mladí ľudia cestujú, študujú alebo žijú v zahraničí.
Pod talianskym veľvyslanectvom pôsobí aj Taliansky kultúrny inštitút. Prečo je pre vás dôležitá podpora talianskej kultúry aj v iných krajinách?
Taliansky kultúrny inštitút sa snaží prezentovať taliansku kultúru v rôznych aspektoch. Na Slovensku máme veľmi dobrú spoluprácu s miestnymi kultúrnymi inštitúciami. Naším cieľom je prinášať kvalitnú kultúru aj do regiónov mimo hlavného mesta.
Okrem jazykových kurzov organizujeme rôzne výstavy talianskych umelcov, ale aj dizajnérov. Minulý rok sme predstavili talianskeho módneho návrhára Roberta Capucciho, ktorý patrí medzi najvýznamnejšie postavy talianskej a medzinárodnej módnej scény 20. storočia.
Taliansky kultúrny inštitút pripravil na jar na Bratislavskom hrade výstavu významného talianskeho maliara Giovanniho Segantiniho, ktorý patril medzi slávnych revolučných umelcov druhej polovice 19. storočia. Veľa výstav venujeme súčasnému umeniu a predovšetkým umelcom, ktorých Slováci až tak nepoznajú. Slovenské publikum je vzdelané. Mnohí Slováci cestujú a navštevujú múzeá, aj preto sa snažíme prinášať vždy niečo nové.
V regiónoch často organizujeme aj putovné edukačné výstavy, s ktorými sa môžeme dostať do škôl a inštitúcií. Takáto bola aj výstava Pietra Perugina, talianskeho renesančného maliara, ktorého fresky nájdete aj v Sixtínskej kaplnke.
Inštitút spolupracuje aj so slovenskými univerzitami. Prečo?
Úzko spolupracujeme s mnohými univerzitami, ktoré majú taliančinu ako študijný program. Spomedzi nich s Univerzitou Komenského v Bratislave, Univerzitou Konštantína Filozofa v Nitre alebo s Katolíckou univerzitou v Ružomberku. Momentálne sa usilujeme otvoriť študijný program talianskeho jazyka na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Ak sa to podarí, bude to prvé vysokoškolské štúdium taliančiny na východe Slovenska.
Teší ma záujem slovenských stredoškolákov a vysokoškolákov o náš jazyk a kultúru. Verím, že mnohí z nich sa zúčastnia aj na podujatiach v rámci Týždňa talianskeho jazyka vo svete, ktorý sa koná do 20. októbra.
„Kultúra je veľmi dôležitou súčasťou slovenskej spoločnosti. Ako som spomínala, veľa pozornosti sa jej dostáva najmä od mladých ľudí, ktorí vyhľadávajú kvalitu v umení a kultúre.“
Každoročne podporujete aj festival Dolce Vitaj. Aký význam majú podujatia v rámci festivalu?
Myšlienkou festivalu Dolce Vitaj je prezentovať a vysvetliť taliansky spôsob života. V rámci jedného týždňa máte možnosť navštíviť talianske filmy, koncerty, výstavy známych talianskych umelcov a fotografov. V centre Bratislavy sa počas festivalu koná aj taliansky trh. Aj takýmto spôsobom sa snažíme propagovať našu značku Made in Italy.
Sme krajina s mnohými malými a strednými firmami. Náš export je nevyhnutný pre ekonomický rozvoj. Súčasťou toho je aj budovanie značky Made in Italy, ktorou reprezentujeme výbornú kvalitu, krásu, tradíciu, zodpovednosť aj inovácie. Nehovoríme iba o Michelangelovi, ale Taliansko prezentujeme ako modernú krajinu. Je to pre nás dôležité.
Sme jednou z najpriemyselnejších krajín s množstvom špičkových technológií. Napríklad aj v oblasti kozmického výskumu, kde sú mnohé talianske spoločnosti aktívnou súčasťou veľkých medzinárodných projektov. Ľudia majú občas trochu stereotypný obraz o Taliansku, ale našou snahou je ukázať práve dynamickú časť našej krajiny.
Dostáva sa podľa vás dostatok pozornosti kultúre a podpore kultúrneho dedičstva na Slovensku?
Podľa toho, čo som videla, je kultúra veľmi dôležitou súčasťou slovenskej spoločnosti. Ako som spomínala, veľa pozornosti sa jej dostáva najmä od mladých ľudí, ktorí vyhľadávajú kvalitu v umení a kultúre. Na Slovensku máte bohatú ponuku, čo sa týka umeleckých a kultúrnych podujatí alebo hudobných a filmových festivalov. Spoločnosť si to žiada a vidieť, že je pre ňu kultúra dôležitá v každodennom živote.
Mohli by sme diskutovať o tom, či sa jej dostáva dostatok podpory. Je to vždy náročné, keďže zdroje musíte rozdeľovať medzi ďalšie oblasti, ako je zdravotníctvo, školstvo a iné. Vnímam však, že tu existuje veľmi živé umelecké prostredie. Aj preto som optimistka, čo sa týka budúceho vývoja v oblasti umenia a kultúry, pretože sa stanú dôležitou súčasťou a prioritou ľudí na Slovensku.
Čo získa krajina tým, že investuje do vzdelania a umenia?
Investícia do umenia je veľmi dôležitá téma. Niektorí ľudia môžu zastávať názor, že umenie je elitárska záležitosť. V prvom rade je dôležité vzdelávať o umení. Deťom by sme už odmalička mali vštepovať vzťah k umeniu. Učiť ich, že každý z nás môže v sebe objaviť umeleckého ducha a schopnosť tvoriť. Tvorivá činnosť prináša človeku veľa benefitov, najmä v hľadaní spôsobu sebavyjadrenia.
Život je často náročný. Ak má človek možnosť ísť na hodinu na koncert alebo do divadla alebo vychutnať si zážitok z umenia, je to obohacujúce. Umenie zároveň prináša dôveru v ľudstvo. Povedzme si úprimne, že nie vždy ukazujeme svoju ľudskú stránku.
Umenie je nádejou. Môže byť zdrojom krásna a je potravou pre dušu. Dokonca aj pre ľudí, ktorí si myslia, že ho nepotrebujú. Podobne ako investujeme do športu, mali by sme investovať aj do umenia. Majú rovnakú váhu a je dôležité, aby sme to v sebe objavovali.
