Syndróm náhleho úmrtia dojčiat prichádza nečakane. Predísť sa mu dá monitorom dychu, ktorý si môžu rodičia požičať z nemocnice

Syndróm náhleho úmrtia (SIDS) dojčiat je diagnóza, ktorú lekári stanovia, žiaľ, až keď je neskoro. Neexistuje spôsob, ako syndróm bezpečne predvídať. Našťastie veda a technologický vývoj pomáhajú náhlemu úmrtiu predísť. Nadácia Križovatka je organizáciou, ktorá vybavuje nemocnice po celom Slovensku spoľahlivými monitormi dychu bábätiek, ktoré zachraňujú životy.

Doposiaľ sa podarilo vytvoriť 37 výpožičných miest, z ktorých si rodičia monitory môžu požičať. Pomôcť sa snaží aj Nadácia VÚB, a to finančnou podporou, vďaka ktorej Nadácia Križovatka prístroje pre nemocnice zabezpečuje.

Aktuálne sa štatistiky o SIDS neevidujú. Podľa starších dostupných informácií je syndróm náhleho úmrtia dojčiat príčinou smrti jedného dojčaťa z tisíc až dvetisíc narodených detí.

„Počas prvého roku života môže u dieťatka nastať nepravidelné dýchanie alebo zástava dychu. V niektorých prípadoch zlyhanie dychu súvisí so syndrómom náhleho úmrtia dojčiat,“ vysvetľuje Táňa Tomasch, riaditeľka Nadácie Križovatka, ktorá sa snaží náhlemu úmrtiu bábätiek predchádzať zabezpečovaním monitorovacích zariadení.

Zástava dychu prichádza neohlásene

Syndróm, ktorý sa označuje skratkou SIDS (Sudden Infant Death Syndrome), spôsobuje náhlu smrť aj u úplne zdravých novorodencov zástavou dychu v spánku, a to bez akýchkoľvek predchádzajúcich príznakov. Postihuje deti v dojčenskom veku, teda do jedného roka.

„Príčina syndrómu nie je doposiaľ jasná, pravdepodobne ide o poruchu riadenia dychovej činnosti, ktorá vzniká už v tehotenstve,“ hovorí Tomasch.

Výskumy ukazujú, že existuje niekoľko rizikových faktorov, ktoré riziko syndrómu zvyšujú. Hlavným rizikovým faktorom je fajčenie matky, nižšia pôrodná hmotnosť, napríklad u predčasne narodených detí alebo dvojčiat.

Martina Tvrdoňová z projektu dakujeme.sk: Rodiny, ktoré potrebujú pomoc, sa často boja závisti okolia

Martina Tvrdoňová je riaditeľkou občianskeho združenia WellGiving, pre ktoré je konať dobro každodenným cieľom. Dobro pre ľudí, ktorí pomoc skutočne potrebujú. Hoci je väčšinou ona tá, ktorej iní ďakujú, veľmi dobre si uvedomuje hodnotu vecí, za ktoré je vďačná ona sama.

Prečítajte si tiež

Riziko zvyšujú aj rôzne formy sťaženia dýchania bábätka ako prikrývka, vankúš, hračka v blízkosti tváre dieťaťa, ale aj prehriatie bábätka, ku ktorému môže dôjsť napríklad aj vtedy, keď spí v posteli s rodičmi alebo počas spánku v prehriatej miestnosti. „Rizikový faktor predstavuje aj každé oslabenie detského organizmu, akým sú infekčné choroby, horúčky, vracanie a najmä choroby dýchacích ciest,“ dodáva Táňa Tomasch.

Na zlyhanie dychu upozorní monitor

Neexistujú žiadne lieky ani spoľahlivé včasné určenie diagnózy, jediným spoľahlivým preventívnym opatrením je monitor pre kontrolu dychu dieťaťa Babysense. „Monitoruje dýchanie dieťaťa, a pokiaľ príde k jeho zlyhaniu, upozorní na to zvukovým a svetelným signálom.

Prístroj Babysense nemôže predísť nepravidelnému dychu či zástave, ale účinne a spoľahlivo kontroluje dýchanie dieťaťa a varuje rodiča v prípade jeho ohrozenia. Monitor dychu je v súčasnosti jedinou účinnou pomôckou v boji proti syndrómu náhleho úmrtia SIDS u detí v období prvého roku ich života,“ opisuje fungovanie monitoru Táňa Tomasch.

Riaditeľka Nadácie Križovatka Táňa Tomasch (v strede) počas odovzdávania monitorov dychu v Nemocnici Košice-Šaca.

Nadácia Križovatka vznikla po vzore českej nadácie s rovnakým poslaním. Je to jediná mimovládna nezisková organizácia, ktorá od svojho založenia v roku 2008 šíri povedomie o syndróme náhleho úmrtia dojčiat (SIDS) a o možnostiach ochrany ohrozených detí do 1 roku veku. V rámci projektu s názvom Mamička, dýcham, vybavuje slovenské nemocnice a ich pôrodnícke a novorodenecké oddelenia monitormi dychu Babysense.

Cieľom je, aby monitorom dychu bolo vybavené každé lôžko pre novorodencov a dojčatá. Druhou časťou poslania projektu je rodičom novorodencov zariadenia požičiavať, aby aj doma mohli pokojne spať s vedomím, že dych ich dieťatka stráži monitor dychu.

Tisíc monitorov v nemocniciach

„Nadácia dodáva darom do nemocníc monitory, ktoré nakupuje zo sponzorských finančných darov a grantových príspevkov,“ objasňuje Tomasch. Jedným z takýchto partnerov je aj Nadácia VÚB, ktorá tiež podporila nákup zariadení pre nemocnice. „Do nemocníc sme doposiaľ darovali viac ako tisíc monitorov dychu, približne 25 000 rodičov si zariadenie požičalo,“ hovorí riaditeľka Nadácie Križovatka. Monitormi dychu sa doposiaľ podarilo vybaviť nemocnice v rámci celého Slovenska. Podarilo sa tiež zriadiť 37 výpožičných miest, z ktorých si rodičia monitory môžu požičať.

Nadácia Križovatka je otvorená spolupráci so všetkými nemocnicami, ktoré o monitory na svojich oddeleniach prejavia záujem. „Nemocnice nás samozrejme môžu osloviť s požiadavkou na darovanie monitorov. Nemocnice sa snažíme vybaviť monitormi na celom území Slovenska. Pokiaľ máme sponzora alebo partnera, ktorý si sám vyberá nemocnicu, ktorej chce darovať monitory, rešpektujeme to. Inak vieme a snažíme sa vybavovať aj z vlastných zdrojov, v tom žiadne špecifické kritéria nemáme,“ hovorí riaditeľka.

Reakcie lekárov, sestričiek aj rodičov novorodencov na vybavenie nemocníc monitormi dychu sú veľmi pozitívne. Aj to je dôvod, prečo riaditeľke Nadácie Križovatka dáva jej práca zmysel: „Práca v nadácií je zaujímavá svojou rôznorodosťou a úlohám, ktorým musím čeliť. Spoznávanie nových ľudí ako aj spoznávanie odborníkov z oblasti medicíny ma nesmierne napĺňa a bez svojho skvelého tímu by som nezvládla žiadnu výzvu. Teším ma, že je medzi nami veľa ľudí, ktorí svojou finančnou podporou pomáhajú napĺňať naše poslanie — predchádzať zbytočnej smrti tých najbezbrannejších, a to našich detí.“

Otec Richard: Vďaka monitoru spíme my rodičia pokojnejšie

Richard je otcom malej Stely, ktorá sa narodila v apríli. Keďže bábätko prišlo na svet predčasne, strávilo dva týždne na jednotke intenzívnej starostlivosti, kde bolo monitorom dychu neustále sledované. „Lekári nám odporučili, aby sme dcérku monitorovali aj doma.

Monitor dychu máme doma nainštalovaný, odkedy sme s dcérkou prišli z nemocnice. Plánujeme ho používať, kým bude mať rok,“ vysvetľuje. Našťastie, vždy keď sa doma monitor ozval, išlo len o falošný poplach, napríklad, keď dcérku vzali z postieľky alebo, keď nebol zapojený nejaký kábel. „Ako rodičia sme však vďaka monitoru oveľa pokojnejší, keď vieme, že je naše dieťa v poriadku,“ dodáva Richard.

Mohlo by vás zaujímať