Zachovávať naše kultúrne dedičstvo pre ďalšie generácie by malo byť samozrejmosťou. Najmä, ak ide o pamiatky svetového významu. Pozrite, ako sa podarilo obnoviť súsošie Kalvárie, ktoré v 16. storočí vzniklo v dielni jedného z našich najslávnejších sochárov Majstra Pavla z Levoče.

Nadácia VÚB už od roku 2009 podporuje obnovu pamiatok prostredníctvom programu Poklady Slovenska. Minulý rok vo verejnom online hlasovaní zvíťazilo súsošie Kalvárie z dielne Majstra Pavla z Levoče, ktorého obnovu nadácia finančne podporila.

Autor diel svetového významu

„Majster Pavol z Levoče patrí ku generácii vynikajúcich stredoeurópskych sochárov, ktorí uzatvorili stredovekú sochársku tradíciu a zároveň reflektovali impulzy renesančné,“ hovorí riaditeľka SNM – Spišského múzea v Levoči Mária Novotná. Majster Pavol je známy vďaka farebným dreveným sochám a svojmu veľdielu, ktorým je nepochybne najvyšší krídlový oltár v Bazilike svätého Jakuba v Levoči. Oltár je zapísaný v Zozname kultúrneho dedičstva UNESCO, preto má jeho dielo svetový význam.

Vytvoril toho však oveľa viac. Zachoval sa napríklad oltár sv. Barbory z rovnomennej kaplnky v Banskej Bystrici, tri bočné oltáre v Levoči, hlavný oltár v Lipanoch, v Spišskej Sobote, v Ľubici či dva oltáre zo Sabinova, ktoré sú dnes v Maďarskej národnej galérii.

„Keď si uvedomíme, že po 500 rokoch sa zachoval takýto celok diel, musíme konštatovať, že Majster Pavol bol na našom území na prelome 15. a 16. storočia skutočne najproduktívnejším sochárom. Vytváral diela, ktoré nás oslovujú ešte aj dnes, a čo je dôležité, veľká časť z nich je na svojom pôvodnom mieste a má pôvodnú funkciu,“ hovorí Mária Novotná.

Takmer 200 rokov v odlúčení

Súsošie Kalvárie z Kostola Nanebovzatia Panny Márie v Spišskej Novej Vsi, ktoré bolo vďaka podpore Nadácie VÚB nedávno zreštaurované, síce nie je najslávnejším dielom Majstra Pavla, no má za sebou zaujímavý príbeh. Históriu súsošia nám priblížila riaditeľka SNM – Spišského múzea v Levoči Mária Novotná. „Pre farský kostol si ho pravdepodobne objednala mestská rada okolo roku 1520. V interiéri kostola bolo umiestnené na víťaznom oblúku, teda v mieste, kde sa priestor kostolov člení na presbytérium (miesto s oltárom určené pre kňazov) a na chrámovú loď (miesto pre veriacich).“

Z archívneho prameňa z roku 1693 sa dá vyčítať, že Kalvária obsahovala pôvodne štyri sochy – ukrižovaného Krista, dve bočné sochy Panny Márie, svätého Jána Evanjelistu a sochu svätej Márie Magdalény. Celé súsošie však dlhé roky nebolo pohromade.  „Pri výskume pred terajším reštaurovaním sa podarilo potvrdiť, že socha Márie Magdalény je zachovaná v kostole v Stratenej. Navyše sme zistili, že súsošie spišskonovoveskej Kalvárie bolo z pôvodného miesta odstránené pravdepodobne v rokoch 1771-1772 a že socha svätej Márie Magdalény sa do Stratenej dostala v roku 1820,“ pokračuje riaditeľka.

V Stratenej dali postaviť zrubovú kaplnku zasvätenú Márii Magdaléne. „Na hlavný oltár bola umiestnená socha z pôvodného súsošia Kalvárie v Spišskej Novej Vsi. Kaplnka bola koncom 60. rokov minulého storočia zbúraná a socha bola premiestnená do Kostola sv. Augustína v Stratenej,“ vysvetľuje Mária Novotná, ktorá sa podieľala aj na výskume súsošia, ktorý predchádzal reštaurovaniu.

Demontáž súsošia pred prevozom do reštaurátorského ateliéru Štefana Siváňa (vpravo)

Reštaurátorský tím pri demontáži súsošia v kostole

Prevoz cenného súsošia si vyžadoval maximálnu opatrnosť.

Z kostola do ateliéru, nemocnice a laboratória

Na reštaurovaní diela pracoval dlhé mesiace reštaurátor Štefan Siváň zo Spišského Podhradia spolu s tímom ďalších odborníkov. V apríli 2017 bolo veľkolepé dielo premiestnené z kostola do Siváňovho reštaurátorského ateliéru a nasledoval výskum.

„Historička umenia Mária Novotná spracovala umeleckohistorický výskum diela. Nemocnica v Spišskej Novej Vsi nám pri výskume pomohla svojimi RTG a CT prístrojmi. Odobrali sme aj vzorky polychrómie (farebnej výzdoby sôch, pozn. red.), ktoré sa ďalej skúmali a vyhodnocovali viacerými fyzikálno-chemickými postupmi v laboratóriách v Bratislave aj v Prahe,“ objasňuje zložitý postup reštaurátor. Odoberanie vzoriek sa vykonávalo najmä preto, aby sa dokázalo, či socha Márie Magdalény zo Stratenej skutočne k súsošiu patrí, čo výskum napokon potvrdil.

„Sochy sme potrebovali napustiť spevňovacím prostriedkom vo forme roztoku metódou ponárania. Po napustení nasledovala technologická prestávka potrebná na odparenie rozpúšťadla a stvrdnutie prostriedku, čo trvalo približne päť až šesť týždňov. Potom sme sochy postupne čistili od nevhodných sekundárnych zásahov a upevňovali sme uvoľnené pôvodné vrstvy,“ pokračuje.

Reštaurátori čiastočne predpokladali, že sa v procese objavia nepríjemné prekvapenia, jedným z nich bolo odhalenie nevhodného predošlého reštaurovania, práve preto bolo čistenie najdlhšou a najťažšou časťou procesu. „V minulosti už boli sochy reštaurované, ale technológia, ktorú použili, nebola úplne vhodná. Preto boli sochy pred terajším reštaurovaním v dosť zlom stave,“ objasňuje Štefan Siváň.

Dosiaľ sa zreštaurovali tri sochy. Na soche Márie Magdalény zo Stratenej sa vykonal reštaurátorský výskum. Socha Márie Magdalény bola však už reštaurovaná v rokoch 1987 – 1988 na VŠVU (Vysokej škole výtvarných umení) ako diplomová práca, reštaurovala ju Andrea Košková (Lipkovičová). Historička aj reštaurátor dúfajú, že sa podarí vyhotoviť kópiu tejto sochy.

Sochy sa stretli na Bratislavskom hrade

Zaujímavosťou je, že všetky sochy sa po dlhých rokoch odlúčenia konečne stretli. „Vďaka porozumeniu správcov a farností, v ktorých sa tieto diela nachádzajú, sa toto dielo mohlo v pôvodnom zložení prezentovať na výstave Majstra Pavla na Bratislavskom hrade. V rámci výstavy mala verejnosť skutočne jedinečnú možnosť vidieť súsošie Kalvárie zo Spišskej Novej Vsi v pôvodnej podobe.“

Po výstave sa sochy vracajú na svoje pôvodné miesta, Mária Magdaléna do Stratenej a súsošie Kalvárie do kostola v Spišskej Novej Vsi. Podmienky, v akých sa má zreštaurované dielo nachádzať, sú presne dané. „Odporúčame udržiavať stabilné podmienky bez veľkých výkyvov. Relatívna vlhkosť prostredia by sa mala pohybovať medzi 50 až 75 %, teplotu prostredia odporúčame udržiavať medzi 10 až 17 °C. Krátkodobé nedodržanie týchto hodnôt nemusí mať vplyv na dielo.

Treba na to dávať pozor najmä v zimnom období, keď je vykurovacia sezóna. Aj v kostoloch sa často stretávame s tým, že priestory sa vykurujú, čo nie je pre pamiatky celkom prirodzené,“ vysvetľuje Siváň.

Tím, ktorý pracoval na obnove významnej pamiatky, je spokojný, že je súsošie v reprezentatívnom stave. Dôvod, prečo by sa vždy mali nájsť prostriedky na obnovu pamiatok, je podľa riaditeľky SNM – Spišského múzea v Levoči Márie Novotnej jasný. „K vyspelosti kultúrneho národa patrí spravovať svoje kultúrne dedičstvo tak, aby zostalo zachované.“ A to sa aj vďaka programu Poklady Slovenska darí plniť.