Na Spiši zreštaurovali významné maľby, obrazy richtárov sú jedinečným svedectvom svojej doby

Múzeum Spiša sa dnes pýši jedinečnou zbierkou zreštaurovaných portrétov richtárov spišských miest. Jej najväčšia hodnota nesúvisí ani tak s úrovňou výtvarného zobrazenia jednotlivých portrétov ako s historickou hodnotou týchto diel. Aj preto ide o zbierkovo najhodnotnejšiu časť novej historickej expozície múzea.

Spiš sa kedysi vyznačoval veľkým počtom mestských sídiel a práve to ho v minulosti odlišovalo od iných regiónov Slovenska. „Mnohé mestá a mestečká sa celé stáročia združovali v mestských zväzoch. Jedným z nich bola aj známa Provincia XVI spišských miest, ktorá vznikla ešte v roku 1774,“ opisuje historik a pracovník múzea Miroslav Števík. A práve na toto obdobie sa viažu aj zachované obrazy, ktoré sú jedinečným svedectvom svojej doby na Spiši.

Významnú obnovu malieb spišských richtárov podporila Nadácia VÚB. Záleží jej na zachovaní historického bohatstva pre ďalšie generácie, preto pomáha obnovovať pamiatky v regiónoch po celom Slovensku.

Poznáme podobizne richtárov miest, ktoré neskôr zrovnali so zemou

Múzeu Spiša sa nedávno podarilo zrekonštruovať a sprístupniť unikátnu zbierku 23 obrazov, ktorá zachytáva podoby všetkých richtárov a významnejších funkcionárov z tejto provincie. Obrazy sú vystavené v obnovenom Provinčnom dome, v ktorom viseli už aj pred vyše 240 rokmi.

„Obrazy pôvodne vznikli vďaka významnej udalosti, ktorou bolo zriadenie provincie. Z tohto dôvodu sa v roku 1775 uskutočnili aj voľby prvých funkcionárov zväzu a richtárov jednotlivých miest. Obrazy vznikli na ich podnet. Rozhodli sa, že sa pri príležitosti vzniku provincie zvečnia, pričom prijali princíp rovnosti,“ vysvetľuje historik.

Práve vďaka tomu sa zachovali aj obrazy richtárov z najmenších mestečiek. „Medzi nimi napríklad podobizeň richtára mestečka Ruskinovce, ktoré dnes už neexistuje. Počas totalitného režimu ho totiž ako súčasť vojenského pásma zrovnali so zemou,“ hovorí Miroslav Števík.

Hodnota spomínanej zbierky je podľa neho neoceniteľná, pretože zachytáva podoby všetkých richtárov mestského zväzu. „Keby sa mestá nezdružili do spomínanej provincie, zrejme by sa žiadne podoby týchto ľudí nezachovali,“ konštatuje.

Obrazy zhotovovali dva roky

Na Spiši kedysi existovali desiatky miest, medzi ktorými boli značné rozdiely z hľadiska ekonomiky. Tradícia existencie mestských zväzov na Spiši sa datuje od 13. storočia do roku 1876, no jediná súborná kolekcia, ktorá obsahuje podoby richtárov a funkcionárov, sa zachovala práve z roku 1775.

Názvy mestských zväzov, počet sídiel aj ich organizačná štruktúra sa neustále menili, no princíp samosprávy sa v nich darilo zachovávať. Mária Terézia v roku 1774 rozhodla o vzniku Provincie XVI spišských miest. V súvislosti s jej vznikom sa uskutočnila aj prestavba pôvodnej radnice v Spišskej Novej Vsi na Provinčný dom. To znamená, že na vyhotovenie obrazov musel byť čas približne dva roky.

Počas rokovaní sa stretávali vo vládnej štvrti

Spomínané mestá nechceli v nových pomeroch podliehať správe Spišskej župy so sídlom v Levoči. Chceli samy rozhodovať o svojich záležitostiach v rámci mestského zväzu so sídlom v Spišskej Novej Vsi. „Aby mali predstavitelia jednotlivých miest kde bývať počas rokovaní, od konca sedemdesiatych rokov 18. storočia sa za riekou Hornád budovala tzv. Šestnástka – ulica s rovnakými domčekmi, ktoré využívali jednotlivé členské mestá. Žiaľ, táto unikátna ,vládna’ štvrť už neexistuje. V sedemdesiatych rokoch 20. storočia ju zbúrali,“ opisuje historik.

Prečítajte siV Betliari objavili unikátnu knihu hodiniek, pamiatka z 15. storočia ležala roky v zásuvke

Podľa neho mali mestá ako Levoča či Kežmarok oveľa lepšie podmienky na to, aby si mohli dovoliť dať namaľovať obrazy predstaviteľov mestskej samosprávy. „To, že sa dnes môžu prezentovať viaceré spišské sídla podobami svojich richtárov už z 18. storočia, je výnimočný jav, ktorý súvisí s ich vtedajším členstvom vo väčšom samosprávnom celku.

Byť súčasťou väčšieho celku vo všeobecnosti znamená väčšie možnosti rozvoja pre daný región. Aby sme správne porozumeli tomuto princípu, je to presne ako dnes, keď sme súčasťou procesu európskej integrácie,“ vysvetľuje Miroslav Števík.

Rezidencie richtárov provincie v Spišskej Novej Vsi.

Richtári boli aj sudcami

Medzi vtedajšími richtármi a súčasnými primátormi a starostami obcí je však zásadný rozdiel. „Richtári v minulosti plnili v prvom rade súdnu právomoc, čo výstižne prezentovalo ich pomenovanie v latinskom jazyku judex (sudca – pozn. autorky). „To znamená, že v minulosti sa celá agenda správneho a súdneho charakteru riešila na radniciach a voľba richtára či mestskej rady bola veľmi dôležitým aktom, ktorá sa uskutočňovala každoročne. Ak sa teda niekto neosvedčil v pozícii richtára, veľmi skoro v nej aj skončil,“ konštatuje pracovník múzea.

Reštaurovanie obrazov sa stalo prioritou múzea

Reštaurovanie zbierky obrazov múzea takéhoto rozsahu nebolo vôbec krátkodobou záležitosťou. Pred piatimi rokmi bolo možné z 23 obrazov vystavovať iba štyri.

Tým, že sa s obrazmi stáročia nič nerobilo, došlo postupne k ich stmavnutiu a dokonca v niektorých prípadoch i k pretrhnutiu plátna. „Keďže jednou z kľúčových tém novej historickej expozície v Múzeu Spiša bola práve Provincia XVI spišských miest, prioritou z hľadiska reštaurovania sa stala vzácna kolekcia obrazov jej richtárov a funkcionárov. Za posledných päť rokov sa nám podarilo kompletne zreštaurovať celú zbierku.“

Čo nájdete v Provinčnom dome

Okrem spomínanej vzácnej kolekcie obrazov môžu návštevníci Provinčného domu nahliadnuť hlbšie do histórie provincie. Azda najväčšmi obdivujú rozkladateľnú drevenú maketu Provinčného domu, ktorá bola vyhotovená v mierke 1 : 50 podľa plánov murárskeho majstra Frantza Bartla z roku 1786.

Spomínaný majster v tom čase patril k najvýznamnejším staviteľom Spiša. Okrem iného návštevníci nájdu aj slávnostné privilégium Márie Terézie z roku 1778, originál erbu provincie, podobu Šestnástky či staré mapy a plány Spišskej Novej Vsi z 18. storočia.

Mohlo by vás zaujímať