Už takmer 30 rokov je Linka detskej istoty miestom, kde deti a mladí ľudia nachádzajú oporu, porozumenie a bezpečie. Za ten čas uskutočnili viac než 3,5 milióna odborných intervencií. „Aj v čase, keď sa čoraz viac využíva umelá inteligencia, vidíme, že deti stále túžia po skutočnom ľudskom kontakte a porozumení. Mnohé z tých, ktoré nás kontaktujú, sa nás pýtajú a uisťujú sa, či hovoria so skutočným človekom,“ hovorí riaditeľka Tatiana Ivanič Rybanská.
Na Linku detskej istoty sa obracia okolo 400 detí denne, pričom tieto čísla stále rastú. Čo nám to hovorí o dnešných deťoch a ich potrebách?
Je to určitý signál, že detský svet neprináša len radosti, ale aj starosti a že aj deti a mladí ľudia majú problémy, o ktorých potrebujú hovoriť. Chcú sa poradiť, overiť si svoj názor a byť vypočutí. Potrebujú porozumenie, akceptáciu, ale aj získať relevantné informácie k rôznym veciam, situáciám, ako aj k celospoločenským udalostiam.
My to však vnímame ako pozitívny signál – pretože vieme, že je lepšie hľadať riešenia a deliť sa o emócie než zostávať so svojimi starosťami či problémami osamote.
S akými témami vás oslovujú najčastejšie?
Ide o veľmi širokú škálu tém – od každodenných starostí až po náročné krízové situácie. Často hovoria o pocitoch osamelosti, smútku či frustrácie, o tom, že sa necítia vypočutí alebo že okolie ich problémy zľahčuje. Mnohí hľadajú na linke 116 111 priestor, kde môžu hovoriť otvorene, úprimne a bez obáv z hodnotenia či odmietnutia.
Medzi výrazné témy patria problémy v rodine, konflikty medzi rovesníkmi, šikana a kyberšikana, školské ťažkosti či nespokojnosť so sebou samým. Deti a tínedžeri sa neraz trápia aj tým, že preberajú zodpovednosť za svojich blízkych – čo môže byť pre ich vek a vývin veľkou psychickou záťažou. Stretávame sa aj s vážnejšími stavmi – od depresívnych nálad a sebapoškodzovania až po myšlienky na ukončenie života.
Práve v takýchto chvíľach je kľúčové, aby vedeli, že na to nie sú sami a že existuje niekto, kto ich berie vážne a nezľahčuje ich problémy. V poslednom období pribúdajú aj otázky súvisiace s vplyvom sociálnych sietí, umelej inteligencie či online radikalizácie.
Nie všetky kontakty sú však len o trápeniach – deti a tínedžeri sa nám ozývajú aj preto, že sa chcú podeliť o radosť z úspechu, vyriešenej situácie alebo poďakovať za predchádzajúcu pomoc.
„Nie všetky kontakty sú však len o trápeniach. Deti a tínedžeri sa nám ozývajú aj preto, že sa chcú podeliť o radosť z úspechu, vyriešenej situácie alebo poďakovať za predchádzajúcu pomoc.“
Spomínate problémy spojené s virtuálnym svetom. Ako sa s príchodom nových technológií mení charakter vašej práce?
Týmto témam sa na Linke detskej istoty venujeme systematicky už od roku 2000, keď sme ako prvá linka na Slovensku spustili aj četové a e-mailové poradenstvo. Spomínané virtuálne prostredie prináša okrem mnohých výhod aj nové riziká vrátane izolácie či pocitu odcudzenia. Ak sa dieťa necíti prijaté, môže sa začať vzďaľovať nielen sebe samému, ale aj svojmu okoliu.
Zaujímavým zistením z našej praxe však je, že napriek dostupnosti četov či e-mailov nám deti a tínedžeri stále najčastejšie volajú. Napríklad v roku 2024 sme riešili 150 000 kontaktov a z toho bolo 89 percent telefonických.
Čím to podľa vás je?
Telefonický rozhovor im poskytuje pocit istoty, blízkosti a bezpečia, ktorý anonymné písanie nedokáže vždy nahradiť, a to aj v prípadoch, keď ide o problémy z online sveta.
Online svet sa vyvíja veľkou rýchlosťou, aj preto sa ako tím odborníkov neustále vzdelávame a sledujeme nové trendy, technológie i ohrozenia. Sme viacgeneračný 80-členný tím, ktorý sa navzájom dopĺňa, a práve to nám umožňuje lepšie reagovať na meniacu sa realitu a potreby detí a tínedžerov.
Ako na linke pristupujete k témam umelej inteligencie? Aj mnohí dospelí ľudia dnes využívajú četboty ako náhradu za terapeutov…
Aj na Linke detskej istoty si všímame, že niektoré deti bežne používajú AI ako formu „rýchlej rady“, iné zase ako spôsob, ako uniknúť realite, pretože AI nehodnotí, nekritizuje, nekladie protiotázky, neodporuje a rýchlo odpovie. A práve to môže byť veľmi zradné.
Znepokojujúce sú najmä prípady, keď AI deťom „diagnostikuje“ psychické stavy. Môže to viesť nielen k zbytočnému strašeniu alebo k chybnej „sebadiagnostike“, ale aj k zľahčeniu vážnych problémov či dokonca k ohrozeniu života. Niektoré deti môžu navyše nadobudnúť mylný pocit, že ich AI skutočne chápe, rozumie im a má ich rada, a citovo sa na ňu naviažu, hoci ide len o algoritmus bez empatie a schopnosti vytvárať si reálne vzťahy založené na dôvere a prijatí.
Napriek tomu, aké rozšírené to dnes je, vidíme, že deti stále túžia po skutočnom ľudskom kontakte a porozumení. Mnohé z tých, ktoré nás kontaktujú, sa nás pýtajú a uisťujú sa, či hovoria so skutočným človekom. Chcú sa porozprávať, poradiť či zveriť niekomu, kto ich naozaj ľudsky vníma a snaží sa pochopiť širší kontext problému.
Sú aj chvíle, keď dieťa volá len preto, že potrebuje, aby ho niekto vypočul?
Takéto hovory sú pomerne časté. V živote detí a mladých ľudí je prirodzené, že potrebujú vyventilovať svoje emócie, chcú a potrebujú sa s niekým podeliť o prežívané udalosti, potrebujú, aby ich niekto vypočul a aby boli, aj keď len na chvíľu, s niekým v kontakte…
Často ide o deti, ktoré sú doma veľa samy a ich rodičia majú málo času sa s nimi porozprávať. V takýchto situáciách je linka veľmi dôležitá, pretože nevypočuté a nevyventilované prežívanie môže negatívne ovplyvňovať ďalšie roviny života dieťaťa či tínedžera.
Kontaktujú vás teda najmä deti, ktoré doma nemajú bezpečné zázemie?
Nie vždy to tak je. Obracajú sa na nás aj deti, ktoré doma nemajú bezpečné prostredie – zažívajú násilie, zanedbávanie, citové odmietanie alebo iné formy ubližovania. No veľká časť detí a tínedžerov, ktorí nám volajú, je z funkčných rodín, kde majú strechu nad hlavou, jedlo a starostlivosť, ale niekedy aj im niečo chýba.
Psychická nepohoda, osamelosť, tlak na výkon, porovnávanie sa na sociálnych sieťach, problémy v škole či medzi rovesníkmi… To všetko môže dieťa a mladý človek prežívať aj v rodine, ktorá navonok pôsobí „v poriadku“.
Každé dieťa a mladý človek má svoju jedinečnú realitu a prežívanie. My však nehodnotíme, ako veci „vyzerajú zvonka“, zameriavame sa hlavne na to, čo dieťa cíti, prežíva, rieši a potrebuje.
Keď vážne ochorie dieťa, jeho situácia je iná než u dospelých. Liečba často poznačí prirodzený vývin a deti prichádzajú o bežné objavovanie sveta i seba samých. Nadácia Spolu s odvahou im pomocou zážitkovej terapie prinavracia odvahu, sebavedomie a prináša život meniace zážitky.
S akými ďalšími mýtmi sa stretávate?
Napríklad že linka je len pre „problémové deti“. Alebo že keď dieťa zavolá, hneď niekoho kontaktujeme a „niečo sa deje“. Tak to však nefunguje. Našou úlohou je počúvať, porozumieť a pomôcť deťom či tínedžerom zorientovať sa v tom, čo prežívajú – bez tlaku a kritizovania, v bezpečnom priestore.
Občas sa zo strany dospelých stretávame aj s mylnou predstavou, že chceme deťom „radiť namiesto rodičov“. To určite nie je naším cieľom. Práve naopak. Často pomáhame deťom lepšie pochopiť aj pohľad rodiča alebo učiteľa. A s dospelými hovoríme o tom, ako lepšie vnímať potreby detí a tínedžerov. Preto sme pred rokmi otvorili špecializované poradne aj pre dospelých.
S čím sa vám najčastejšie ozývajú oni?
Rodičia a učitelia sa na nás často obracajú s otázkami, ako deťom pomôcť, najmä keď si všimnú zmeny v správaní, napríklad ak majú podozrenie na šikanu, kyberšikanu alebo iné ťažkosti. Veľakrát sa pýtajú, ako o tom hovoriť s dieťaťom či tínedžerom, ako rozpoznať varovné signály alebo ako postupovať, keď si nie sú istí, čo je správne, a ako situáciu riešiť.
Aj preto dnes na Linke detskej istoty fungujú tri odborné poradne pre dospelých: rodičovská psychologická poradňa, poradňa inklúzie a sociálno-právna poradňa. Tu by som chcela pripomenúť, že o pomoc alebo intervenciu v prospech dieťaťa môže požiadať ktorýkoľvek dospelý – anonymne a bezplatne.
„Každé dieťa a mladý človek má svoju jedinečnú realitu a prežívanie. My však nehodnotíme, ako veci „vyzerajú zvonka“, zameriavame sa hlavne na to, čo dieťa cíti, prežíva, rieši a potrebuje.“
V čom môžu dospelí pomôcť deťom, aby im bolo lepšie? Čo by mali dospelí zmeniť, aby sa tu deti cítili lepšie?
Je prirodzené, že rodičia chcú pre svoje deti to najlepšie. Niekedy však môžu, aj keď s dobrým úmyslom, na ne vyvíjať tlak, ktorý spôsobuje stres, úzkosť či znížené sebavedomie – najmä ak očakávania nezodpovedajú záujmom alebo možnostiam dieťaťa. V prvom rade je dôležité si pripomenúť a uvedomiť, že každý má svoje silné aj slabšie stránky a vyvíja sa vlastným tempom. Mali by sme oceňovať skôr úsilie než samotný výsledok a všímať si, či dieťa prežíva z aktivít radosť alebo mu prinášajú skôr napätie.
Netreba zabúdať, že tlak môže prichádzať aj zvnútra – z osobných cieľov a túžby detí niečo dosiahnuť. Vtedy ich môžu práve rodičia podporiť v realistickom stanovovaní cieľov, v rozlišovaní medzi zdravou motiváciou a perfekcionizmom.
Veľký vplyv má aj správanie rodičov. Ak sami ukazujú zdravý prístup k vlastným výkonom, súťaženiu či chybám, učia deti prijímať ich nedostatky a zlyhania prirodzene. Dôležité je aj to, aby starostlivosť a láska nikdy neboli podmieňované výkonom dieťaťa.
Na to, aby sa deti cítili lepšie, je dôležité hľadať rovnováhu – medzi povinnosťami a oddychom, medzi výkonom a hrou, medzi digitálnym svetom a skutočnými vzťahmi. Spoločne strávené chvíle, rozhovory a zážitky s rodičmi vytvárajú pevné väzby, ktoré deťom pomáhajú zvládať tlak aj neistotu dnešného sveta.
Možno je to len môj dojem, ale napriek tomu, že ste najstaršia a najväčšia organizácia tohto druhu u nás, Linka detskej istoty nie je tak často na očiach verejnosti ako niektoré iné. Je to zámer?
Skôr by som to videla ako prirodzený dôsledok charakteru našej práce. Myslím si však, že spoločnosť o nás vie, pozná rozsah aj odbornosť našej činnosti. Za veľmi dôležité však považujeme to, že o nás vedia deti a mladí ľudia, ktorým sú naše odborné a ľahko dostupné služby určené predovšetkým.
Ako nezisková organizácia nemáme rozpočet na masívne reklamné kampane, preto si nesmierne vážime podporu našich partnerov, napríklad Nadácie VÚB. Zároveň sa zámerne vyhýbame komentovaniu tragických udalostí či bulvarizácii citlivých tém, možno preto nie sme takí viditeľní v médiách.
Myslíte, že potrebujeme byť pri podobných situáciách zdržanlivejší?
Určite áno. Mali by sme oveľa viac uvažovať nad dôsledkami toho, čo a ako zverejňujeme. Sú situácie či tragické udalosti, pri ktorých je zdržanlivosť pri komentovaní veľmi potrebná. Dôležité sú informácie, ktoré sú reálne, neskresľujúce, chránia súkromie, nie sú bulvárne, nezachádzajú do intímností a ani do súkromia.
Linka funguje 30 rokov a denne pomáha stovkám detí. V akých momentoch si poviete, že táto práca stojí za to?
Myslím si, že také momenty zažívame ako poradkyne a poradcovia na linke každý deň. Nie je to však o veľkých gestách či uznaní. V našom tíme vnímame, že skutočný zmysel tejto práce často prichádza potichu, napríklad v okamihoch, keď nám dieťa alebo mladý človek po rozhovore povie: „Teraz sa cítim lepšie“, „Som rád/rada, že ste ma vypočuli“, „Porozprávam sa s rodičmi, učiteľom…“, „Vyskúšam toto riešenie…“ Alebo keď sa nám po rokoch ozve už dospelý človek a podelí sa s nami o svoju skúsenosť, že mu linka kedysi pomohla prekonať náročné obdobie.
Čo by ste chceli, aby si deti, rodičia alebo učitelia odniesli z tohto rozhovoru?
Že v tom nie sú sami. Že existuje bezpečné miesto, kde ich nikto nebude hodnotiť ani odsudzovať, ale bude ich naozaj počúvať, snažiť sa ich pochopiť a spoločne s nimi hľadať riešenia problémov či náročných situácií, ktorými práve prechádzajú. A že hoci sa niektoré problémy môžu v danom momente zdať obrovské a neriešiteľné, často pomôže spraviť prvý krok – začať o nich hovoriť.
