Nechcú budovať fabriku, ale komunitu. Nehľadajú masovú výrobu, ale lokálne riešenia. Ich nástrojom je rastlina, ktorá je stará, nenápadná a prekvapivo všestranná – konopa. Slovenské konopné družstvo prináša obnovu priemyselného spracovania rastliny, ktorá ponúka ekologickú alternatívu v mnohých oblastiach. Za svoju prácu získali enviroocenenie Atlas od Nadácie VÚB.
V rozhovore s predsedom Slovenského konopného družstva Dáriusom Motošickým sa dozviete:
- prečo je konopa považovaná za rastlinu budúcnosti a aké výhody má oproti iným materiálom,
- ako sa z konopy stavajú ekologické domy aj na Slovensku,
- ako funguje model komunitného financovania projektov cez družstvo,
- ako chce družstvo podporiť remeslá, tvorivosť a návrat k prírode.
Aká motivácia vás priviedla do družstva, ktoré sa venuje pestovaniu konopy?
Som človek, ktorý miluje prírodu a miluje život. Keď som sa dozvedel, že vzniká družstvo, veľmi ma to zaujalo. Neskôr som zistil, že družstvo sa zameriava na konopu. Hneď som vedel, že chcem byť súčasťou. Zaoberáme sa nielen pestovaním rastliny, ale aj jej spracovaním a hľadaním inovácií pri jej využití. Slovenské konopné družstvo spája tri rozmery – environmentálny, spoločenský a ekonomický.
Jednou z mojich hlavných motivácií je vzťah k prírode. Myslím si, že ľudia by mali vedieť, že pokiaľ si nevybudujeme spätný vzťah k prírode, nebude to fungovať. Príroda tu nie je len na to, aby sme ju mohli využiť.
Zároveň mám pocit, že dnes ľudia majú schopnosť spájať sa proti nepriateľovi a zabúdajú na to, že sa môžu spojiť pre pozitívnu vec, ktorá by podporovala niečo prínosné pre život.
Môžete nám povedať viac o tých troch rozmeroch, ktoré ste spomenuli – environmentálnom, spoločenskom a ekonomickom? Čo si pod tým máme predstaviť?
V prvom rade je tu konopa. Vnímam ju ako mimoriadne všestranný a zároveň symbolický nástroj, ktorý môže ľuďom pomôcť začať rozmýšľať iným spôsobom. Každý z nás potrebuje pre život základné veci – jedlo, oblečenie, teplo či strechu nad hlavou – a konopa má potenciál prispieť vo viacerých z týchto oblastí. Zároveň ide o výrazne ekologickejšie riešenie v porovnaní s tým, čo ponúkajú bežné masové výrobné procesy.
Pre mňa má konopa aj silný spoločenský rozmer. Aby sme ju dokázali využívať naplno a efektívne, je nevyhnutná spolupráca, tímová práca, ktorá prirodzene vedie k modelu družstva. Je to o skupine ľudí, ktorá spoločne tvorí, delí sa o nápady a ťahá za jeden povraz.
V tomto bode sa stretávajú všetky tri rozmery. Environmentálny cez prácu s prírodou a udržateľnosť, spoločenský cez komunitnú spoluprácu a ekonomický cez alternatívnu formu podnikania. Ukazuje sa tak, že podnikanie môže vyzerať inak, než ako ho poznáme z tradičných firiem.
V čom spočíva ekologickosť konopy? Čo ju robí šetrnou k prírode?
Konopa je mimoriadne húževnatá rastlina. Hoci si, samozrejme, vyžaduje určitú starostlivosť a vodu, v porovnaní s inými plodinami má veľmi nízke nároky. Jednou z jej výhod je schopnosť preraziť aj zhutnenú, tvrdú pôdu, vďaka čomu ju prevzdušňuje a zlepšuje jej kvalitu.
Ďalším fascinujúcim faktom je jej rast. Za štyri mesiace dokáže narásť do takej miery, že vytvorí množstvo biomasy porovnateľné s tým, čo by sme získali z dreva za desať až pätnásť rokov. Šetrí teda nielen vodu, ale aj lesy. Zároveň ponúka ekologickú alternatívu v mnohých oblastiach – od stavebníctva cez textil až po potraviny. Konopa má skutočne obdivuhodne široké možnosti využitia a z hľadiska trvalo udržateľného rozvoja predstavuje veľmi cenný zdroj.
„Predstavte si, koľko stromov by sme ušetrili, keby sme na výrobu papiera nepoužívali drevo, ale konopu, ktorá dorastie za pár mesiacov. Je to jednoduchý krok, ktorý by mohol výrazne znížiť tlak na lesy.“
Kde všade sa dá konopa prakticky využiť?
Tých možností je naozaj veľa. Napríklad z konopného pazderia dnes môžete postaviť celý dom. A fascinujúce na tom je, že tento materiál sa dá vypestovať za štyri až päť mesiacov. To znamená, že v relatívne krátkom čase môžete postaviť dom, ktorý ponúka veľmi kvalitné a zdravé bývanie.
Takýto dom prakticky netreba vykurovať ani chladiť – má výborné tepelnoizolačné vlastnosti. Navyše konopný materiál nie je atraktívny pre hmyz ani hlodavce, takže sa v ňom nevyskytujú bežné problémy spojené so škodcami. To je obrovská výhoda z pohľadu údržby aj zdravia obyvateľov.
Na Slovensku už máme niekoľko domov postavených z konopného pazderia. Jeden z nich sme postavili výlučne z pazderia vypestovaného u nás. Sledujeme, že záujem o využitie konopy v stavebníctve rastie, a veríme, že tento trend bude pokračovať.
V akých častiach stavby sa dá konopa využiť? Napríklad na steny?
Áno. Poznáme špeciálnu techniku na vyrábanie stien. Zároveň dnes môžeme vidieť aj výrobu stavebných blokov, ktoré nahrádzajú tehly. To však nie je všetko. V Brne aktuálne testujú lisovanie konopných dosiek namiesto dreva. V USA zase vyvíjajú konopný kov. Konopa dokáže nahradiť akýkoľvek stavebný materiál.
Má konopa využitie aj mimo stavebníctva?
Určite áno. Ľudia, ktorí vnímajú potrebu ekologickejších riešení, ocenia napríklad to, že konopu možno využiť ako podstielku pre zvieratá namiesto klasickej drevnej štiepky. Má totiž výrazne vyššiu nasiakavosť a dlhšiu výdrž. Navyše táto podstielka má aj liečivé účinky.
Nejde teda len o ekologickejšiu alternatívu, ale aj o zdravotne prospešnejšiu voľbu. Využívame ju napríklad na hydinových farmách a v súčasnosti sa testuje aj pri koňoch. Konopná podstielka totiž do určitej miery podporuje hojenie a zdravie konských kopýt.
To všetko znie zaujímavo, ale netýka sa to bežnej spotreby. Máte aj príklady, ako môžem ja ako jednotlivec využiť konopu, ak chcem žiť ekologickejšie?
Určite áno. Spomeniem napríklad textil. Konopná látka je veľmi príjemná na nosenie a má výborné vlastnosti – je priedušná, odolná a úplne prírodná. Na rozdiel od niektorých druhov bavlny, ktoré sa dnes často chemicky upravujú, konopné vlákno je šetrné k pokožke a má aj prirodzené UV filtre, ktoré ju chránia pred škodlivým žiarením.
Veľkým prínosom je podľa mňa aj konopný papier. Predstavte si, koľko stromov by sme ušetrili, keby sme na výrobu papiera nepoužívali drevo, ale konopu, ktorá dorastie za pár mesiacov. Je to jednoduchý krok, ktorý by mohol výrazne znížiť tlak na lesy. Na Slovensku sa takýto papier zatiaľ nevyrába, ale napríklad v Nemecku sa mu už začínajú venovať.
Začínali s ceruzkou, so zápisníkom a s veľkým odhodlaním. Dnes patria medzi najdlhšie pôsobiace environmentálne organizácie na Slovensku. Inštitút aplikovanej ekológie Daphne, ktorý získal prestížne ocenenie Atlas od Nadácie VÚB, už vyše 30 rokov úspešne prepája výskum, ochranu prírody a vzdelávanie verejnosti.
A prečo u nás nie? Je o to nízky záujem alebo kde hľadať príčiny?
Práca s konopou je v mnohých ohľadoch špecifická. Napríklad pri výrobe papiera sa správa inak než klasická drevná surovina, s ktorou fabriky pracujú už desaťročia. Pre tieto závody by to znamenalo výrazný zásah do zabehnutých procesov – krok do niečoho neznámeho. A to je pre mnohé podniky riziko, na ktoré nie sú pripravené.
Aj keď má konopný priemysel na Slovensku bohatú históriu, prakticky zanikol a až v posledných rokoch sa ho opäť snažíme oživiť. Je to dlhodobý proces, ktorý si vyžaduje čas, investície aj zmenu myslenia.
Ja tomuto príbehu nerozumiem. Hovoríte, že konopa nie je náročná na pestovanie. Tak prečo jej pestovanie upadlo?
To veľmi závisí od toho, z akej perspektívy sa na to pozeráme. Ja ponúknem svoj pohľad. Po druhej svetovej vojne sa svet začal globalizovať. Spoločnosti sa začali prispôsobovať veľkým krajinám, ktoré mali kapitál – napríklad USA, kde nebola tradícia pestovania konopy.
Nastúpila priemyselná a remeselná revolúcia, ktorá bola vnímaná ako obrovský pokrok. Ľudia si povedali: „Načo by sme pestovali konopu, keď si môžeme lacno doviezť bavlnu v obrovských množstvách?“ Už nebolo treba pracovať manuálne na poli, ľudia prešli do fabrík. Vtedy to pôsobilo ako výhra.
Dnes sa však čoraz častejšie zamýšľame, či bol ten vývoj skutočne pokrokom vo všetkom. V mnohých oblastiach sa vraciame späť – k prírode, k tradíciám a k udržateľnosti. A práve takto sme sa opäť dostali ku konope.
„Z konopného pazderia dnes môžete postaviť celý dom. A fascinujúce na tom je, že tento materiál sa dá vypestovať za štyri až päť mesiacov.“
K myšlienke družstva ste sa tiež dostali podobným spôsobom?
Áno, presne tak. Aj v tomto prípade nás to priviedlo späť k férovej ľudskej spolupráci. Vnímam družstvo ako nástroj, ktorý by mal podporovať poctivé remeselné, tvorivé či podnikateľské aktivity, a to najmä pre ľudí, ktorí majú nápady, chuť tvoriť, ale chýba im kapitál.
V našom prípade to funguje tak, že ak má niekto záujem podporiť konopný priemysel, môže do družstva investovať svoj kapitál. Družstvo následne pomáha nápad zrealizovať – poskytne podporu, zázemie a veríme, že z myšlienky môže vyrásť niečo praktické a funkčné. Výhodou je, že družstvo funguje bez úroku.
Môžete uviesť konkrétny príklad, ako to môže vyzerať v praxi?
Samozrejme. Predstavte si, že niekto príde do družstva, stane sa členom podľa vopred stanovených pravidiel a povie: „Chcem vyrábať konopný papier.“ Družstvo mu môže pomôcť nielen finančne, ale aj odovzdaním know-how, remeselných zručností a ďalších skúseností.
Tento človek potom môže založiť vlastné spolupracujúce družstvo, ktoré sa bude venovať výrobe papiera, alebo si otvorí vlastnú dielňu. Pre nás je výhodou, keď pri družstve vyrastajú noví ľudia a iniciatívy, ktoré s ním dokážu spolupracovať.
Takéto družstvo má zároveň veľký význam pre svoj región, pomáha rozvíjať komunitu a posilňuje miestnu ekonomiku.
Z toho, čo hovoríte, usudzujem, že vaším cieľom nie je vybudovať najväčšiu konopnú fabriku na Slovensku, ktorá by masovo zásobovala strednú Európu. Je to tak?
Presne tak. Našou víziou nie je vybudovanie obrovskej továrne, ktorá bude denne spracovávať 500 ton konopy. Ako som už spomínal, konopa má pre nás tri dôležité rozmery – environmentálny, spoločenský a ekonomický.
Chceme spájať ľudí, ktorí veria v tieto hodnoty. Sme ešte len na začiatku, a preto stále hľadáme ľudí, ktorí by sa k nám pridali, mali rovnakú víziu a pomohli nám rásť. Naším cieľom je budovať komunitu, nie masovú výrobu. Veríme, že zmysluplný rozvoj môže vychádzať z menších prepojených projektov, ktoré budú rásť spolu s ľuďmi, nie na ich úkor.
Ako sa vám zatiaľ darí napĺňať túto víziu?
Momentálne sme vo fáze, keď spoznávame množstvo ľudí, s ktorými máme podobné hodnoty a záujmy. Je to pre nás mimoriadne obohacujúce a motivujúce. Veľký zlom nastal, keď sme získali environmentálne ocenenie Atlas od Nadácie VÚB. Dodalo nám to nielen sebavedomie, ale aj potvrdenie, že to, čo robíme, má zmysel.
Keď za naším projektom stála taká inštitúcia, ako je Nadácia VÚB, uvedomili sme si, že dopyt po zmene tu naozaj existuje – a že to nie je len naša osobná vízia, vytrhnutá z kontextu. Dalo nám to odvahu ísť ďalej, skúšať nové veci a vstupovať aj do neznámeho prostredia.
Získali sme aj množstvo nových kontaktov. Vďaka tejto platforme sme videli, kto všetko je súčasťou podobného diania, a uvedomili sme si, že sa tu dá veľa zdieľať a spolutvoriť. Napríklad sme nadviazali spoluprácu s OZ Špirála, ktoré sa venuje vzdelávaniu environmentálnych pracovníkov a pedagógov. Takéto spojenia sú pre nás kľúčové.
Čo čaká družstvo nasledujúce mesiace?
Plán je v prvom rade zastabilizovať sa vo výrobnom procese. Potrebujeme nájsť ľudí, ktorí budú pracovať na linke. To je jedna vec. Ďalšia vec je zosúladenie presných podmienok, za akých bude družstvo fungovať. Nebudeme klamať, tieto veci sú pre nás nové a aj my sa neustále učíme. Potrebujeme dať dokopy proces, ktorý by mohol byť duplikovateľný. Toto by sme chceli spraviť do konca roka.
Konkrétna vízia je teda vytvoriť viacero spolupracujúcich družstiev?
Áno. Cieľom je, aby z našej bunky vznikli ďalšie. Túžim po tom, aby v každom jednom kraji na Slovensku existovalo družstvo, ktoré sa bude venovať hľadaniu vývoja prírodného zdroja materiálu. Vytvoríme jeden funkčný orgán, ktorý bude strechou, a tieto orgány budú navzájom spolupracovať. Každé družstvo bude fungovať trošku iným spôsobom, typickým pre daný región.
Ide nám o to, aby tam dochádzalo k skutočnej podpore regiónu, ľudí a prírody. Predstavujeme si, že do našej krajiny prinesieme viac ľudského a ekonomického rozmeru. Ženie ma predstava, že deti mojich milovaných detí si povedia: „Toto je krásne a aj vďaka našim starým otcom je to tu.“ Cítite, čo sa deje v tejto predstave? Podľa mňa je dôležité cítiť s rozumom a premýšľať s citom – radšej než polarizovať.
